V EÚ naďalej klesá počet predčasných úmrtí spôsobených znečistením ovzdušia, ale vytvorenie netoxického prostredia si vyžiada ešte intenzívnejšie úsilie

EEA uverejnila celkovéhodnotenie s názvom ‘Kvalita ovzdušia v Európe v roku 2022’ v ktorom opisuje stav kvality európskeho ovzdušia , posudzuje vplyvy znečistenia ovzdušia na zdravie a ekosystémy a upozorňuje na zdroje emisií vypúšťaných do ovzdušia.

Podľa analýzy EEA predstavuje znečistenie ovzdušia v Európe stále významné riziká pre zdravie a spôsobuje chronické choroby a predčasné úmrtia. V roku 2020 bolo 96 % mestského obyvateľstva EÚ vystavených koncentráciám jemných tuhých častíc (PM_2,5), ktoré prevyšovali smernú hodnotu WHO 5 mikrogramov na meter kubický (µg/m³) vzduchu. Znečistenie ovzdušia tiež narušuje biodiverzitu, poškodzuje poľnohospodárske plodiny a lesy, a spôsobuje hospodárske straty.

Jemné tuhé častice spôsobili v EÚ takmer 238 000 predčasných úmrtí

Zlá kvalita ovzdušia, najmä v mestských oblastiach, naďalej ovplyvňujezdravie Európanov. Podľa najnovších odhadov EEA v roku 2020 v EÚ predčasne zomrelo najmenej 238 000 osôb v dôsledku vystavenia znečisteniu časticami PM_2,5, ktoré presiahlo smernú hodnotu WHO 5 µg/m³. Počet predčasných úmrtí spôsobených znečistením oxidom dusičitým v EÚ dosiahol 49 000 a vystavením ozónu 24 000.

Znečistenie ovzdušia má okrem predčasných úmrtí za následok aj zhoršenie zdravotného stavu a značné zvýšenie nákladov na zdravotníctvo. Napríklad v roku 2019 bolo vystavenie časticiam PM_2,5 príčinou 175 702 rokov života so zdravotným postihnutím (YLD) v dôsledku chronickej obštrukčnej choroby pľúc v 30 európskych krajinách.

Poznámka: Podobne ako v predchádzajúcich rokoch by sa nemali sčítavať vplyvy rôznych látok znečisťujúcich ovzdušie na zdravie, aby sa predišlo dvojitému započítaniu v dôsledku určitého prekrývania údajov. To sa týka úmrtnosti aj chorôb.

V období rokov 2005 až 2020 klesol v EÚ počet predčasných úmrtí spôsobených vystavením časticiam PM_2,5 o 45 %. Ak tento trend bude pokračovať, predpokladá sa, že EÚ dosiahne cieľ stanovený v akčnom pláne nulového znečistenia – znížiť do roku 2030 počet predčasných úmrtí o 55 %.

Aj tak však bude potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na uskutočnenie vízie nulového znečistenia do roku 2050 spočívajúcej v znížení znečistenia ovzdušia na úroveň, ktorá sa už nepovažuje za zdraviu škodlivú.

Strata biodiverzity, poškodenie lesov a plodín

Znečistenie ovzdušia poškodzuje tiež pôdne a vodné ekosystémy. V roku 2020 boli na 75 % plochy všetkých ekosystémov EÚ zaznamenané škodlivé úrovne usadenín dusíka. To predstavuje zníženie o 12 % od roku 2005, zatiaľ čo v Akčnom pláne nulového znečistenia EÚ je stanovený cieľ zníženia o 25 % do roku 2030.

Podľa analýzy EEA bolo v Európe v roku 2020 vystavených škodlivým úrovniam prízemného ozónu 59 % lesných oblastí a 6 % poľnohospodárskej pôdy. Hospodárske straty spôsobené vplyvom prízemného ozónu na výnosy pšenice dosiahli v roku 2019 v 35 európskych krajinách približne 1,4 miliardy EUR, pričom najväčšie straty zaznamenali Francúzsko, Nemecko, Poľsko a Turecko.

Viac ako polovica emisií jemných tuhých častíc pochádza z využívania energie v budovách

Z analýzy EEA vyplýva, že hlavným zdrojom znečistenia tuhými časticami v Európe je spaľovanie palív v obytnom, komerčnom a inštitucionálnom sektore. Tieto emisie súvisia hlavne so spaľovaním tuhých palív pri vykurovaní budov. V roku 2020 tvoril podiel uvedeného sektora na emisiách častíc PM₁₀ 44 % a emisiách častíc PM_2,5 58 %. Medzi ďalšie významné zdroje týchto znečisťujúcich látok patrí priemysel, cestná doprava a poľnohospodárstvo.

Poľnohospodárstvu tiež možno pripísať prevažnú väčšinu (94 %) emisií amoniaku a viac ako polovicu (56 %) emisií metánu. Pokiaľ ide o oxidy dusíka, pochádzali hlavne z cestnej dopravy (37 %), poľnohospodárstva (19 %) a priemyslu (15 %).

Celkovo v EÚ v roku 2020 pokračoval pokles emisií všetkých hlavných látok znečisťujúcich ovzdušie. V analýze EEA sa uvádza, že tento trend pretrváva od roku 2005, a to napriek značnému nárastu hrubého domáceho produktu (HDP) EÚ za rovnaké obdobie.

Politické súvislosti

Cieľom Európskej zelenej dohody je zlepšiť kvalitu ovzdušia a priblížiť normy kvality ovzdušia v EÚ k aktualizovaným usmerneniam WHO ku kvalite ovzdušia. V akčnom pláne nulového znečistenia v EÚ je načrtnutá vízia do roku 2050 spočívajúca v znížení znečistenia ovzdušia, vody a pôdy na úroveň, ktorá sa už nebude považovať za škodlivú pre zdravie a prírodné ekosystémy.

Európska komisia v októbri 2022 navrhla revíziu smernice o kvalite okolitého ovzdušia, ktorá zahŕňa prísnejšie prahové hodnoty pre znečistenie, posilnenie práva na čistý vzduch, vrátane možných ustanovení, na základe ktorých by občania mohli žiadať odškodnenie za poškodenie zdravia v dôsledku znečistenia ovzdušia, sprísnenie pravidiel monitorovania kvality ovzdušia a zlepšenie informovania verejnosti.

Poznámka pre redaktorov

EEA odhaduje úmrtnosť v dôsledku vystavenia znečisteniu ovzdušia od roku 2014. Pri dokazovaní zdravotných rizík znečistenia ovzdušia do roku 2021 využívala odporúčania uvedené v správe Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2013. V tohtoročnom hodnotení prvýkrát uplatňuje nové odporúčania týkajúce sa vplyvov na zdravie stanovené v usmerneniach Svetovej zdravotníckej organizácie ku kvalite ovzdušia z roku 2021.

Vzhľadom na zmenu metodiky je odhadovaný počet úmrtí nižší.Agentúra aktualizovala svoje predchádzajúce odhady, aby mohla súvisle sledovať pokrok a relatívnu zmenu pri dosahovaní cieľa akčného plánu nulového znečistenia.

Podľa niektorých štúdií môžu zdravie, vrátane predčasných úmrtí, negatívne ovplyvniť dokonca aj nízke úrovne znečistenia ovzdušia. Európska environmentálna agentúra odhadla tento značne vyšší vplyv na zdravie v osobitnej „analýze citlivosti“, ktorá je zhrnutá v informačnom dokumente o vplyvoch na zdravie.