Nie sú to len silné slová - Globálna diplomacia a hľadanie nasledovníka Kjótskeho protokolu

Kjótsky protokol, podpísaný v roku 1997 ako rozšírenie UNFCCC, je prvým krokom v dlhodobom úsilí znižovania emisií, potrebnom v zamedzení toho, aby klimatická zmena dosiahla nebezpečné úrovne. Prvé záväzné obdobie protokolu sa s konečnou platnosťou ukončí v roku 2012 a od „COP 15“ sa bude očakávať, že zabezpečí ambiciózneho nasledovníka.

Kjótsky protokol je dôležitý, lebo stanovuje záväzné emisné ciele pre vyspelé krajiny, ktoré ho ratifikovali. Napríklad 15 krajín, ktoré boli členmi EÚ (EÚ-15) v roku 1997, má spoločný cieľ znížiť emisie o 8 % v porovnaní s kjótskym referenčným rokom (¹). Tento cieľ musia dosiahnuť počas obdobia 2008–2012 (²).

Očakáva sa, že krajiny splnia svoje kjótske ciele najmä znižovaním emisií na svojom území. K dispozícii je však celý rad ďalších možností, ktoré im v tom môžu pomôcť (pozri rámček: Splňme Kjóto včas).

Obr. 1 / Rozdiely medzi kjótskymi cieľmi a cieľmi spoločného prerozdelenia redukčných záväzkov (tzv. burden sharing) EÚ a prognózami na rok 2010 pre EÚ-15. Zdroj: Správa Trendy a prognózy, EEA, 2007.

„Kjóto“ je pomerne kontroverzné hlavne kvôli tomu, že USA protokol neratifikovali a rozvojové krajiny ako Čína a India s rýchlo sa rozvíjajúcimi ekonomikami nemajú podľa protokolu žiadne ciele.

Skupina agentúry EEA pre klimatickú zmenu zohráva úlohu v európskom úsilí koordinovaním účtovníckej práce obrovských rozmerov. Údaje o emisiách tzv. skleníkových plynov z celej Európy sa zhromažďujú, overujú a napokon sú zanalyzované v dvoch hlavných správach, ktoré sú príspevkom ku kjótskemu procesu.

Tento rok sú čísla a ich analýza obzvlášť významné v kontexte konferencie COP 15, pretože z nich jasne vidno, ako si EÚ počína vo svojom úsilí pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Krajiny, ktoré protokol nepodpísali, alebo ešte nemajú stanovené ciele, majú obzvlášť záujem dozvedieť sa, ako sa EÚ darí protokol realizovať.

Prvá správa agentúry EEA o skleníkových plynoch vychádza každú jar a volá sa Inventarizačná správa. Ako skleníkové plyny je v tomto prípade chápaná skupina plynov, najviac vplývajúcich na klimatickú zmenu, zahŕňajúca: oxid uhličitý, metán, oxid dusný, ako aj fluórované plyny. V Inventarizačnej správe sú uvedené národné trendy – či emisie stúpajú alebo klesajú. V rámci každej krajiny sa uvádza, kde dochádza k poklesom alebo nárastom.

Každý členský štát EÚ musí predkladať Európskej komisii a agentúre EEA odhad svojich emisií. Vezmime si odvetvie energetiky, ktoré zodpovedá za viac ako 80 % celkových emisií skleníkových plynov v EÚ. Štatistiky o spotrebe energie podľa typu paliva sa vynásobia „emisnými faktormi“ a pre každú krajinu sa vypočítajú energetické emisie. Pri výpočtoch emisií z poľnohospodárstva sa vychádza z výmery obhospodarovanej pôdy, typu plodiny, používania hnojív a počtu kusov dobytka (hovädzí dobytok, hydina, ovce, ošípané a pod.) v krajine.

Tak ako sa pravidelne testujú atléti, či neporušujú športové pravidlá, aj tu prebieha pravidelné monitorovanie. Údaje sa spájajú, aby poskytli celkový obraz o emisiách v celej Európe a posielajú sa Európskej komisii, ktorá ich predkladá sekretariátu rámcového dohovoru UNFCCC ako oficiálny dokument Európskeho spoločenstva.

Keďže sa údaje najskôr overujú na národnej úrovni, dochádza k poldruharočnému omeškaniu. Posledná správa uverejnená v júni 2008 sa zakladá na údajoch z roku 2006. Vyplýva z nej, že emisie z EÚ-15 boli 3 % pod úrovňou referenčného roku.

Koncepcia výpočtu množstva plynov je dosť abstraktná. Preto sa tiež ťažko určuje, čo znamená percentuálny pokles alebo nárast emisií. Ako pomôcku si možno tieto zmeny predstaviť ako určitý počet dní v roku. Kjótsky cieľ EÚ-15 sa takto zmení na 29 dní bez emisií.

Ročné množstvo emisií EÚ-15 by pre každý z 5 rokov od roku 2008 do 2012 malo byť v priemere o 29 dní nižšie než v roku 1990. Týmto spôsobom sa znižovanie emisií musí dô(3) Informácie až do roku 2020 uvedené v správe poskytujú výhľadový odhad emisnej situácie v Európe, čo je obzvlášť relevantné v kontexte...sledne uskutočňovať niekoľko rokov.

Z posledných údajov agentúry EEA vyplýva, že od roku 1990 do 2006 sa znížili emisie predstavujúce 10 dní. Na splnenie svojho cieľa EÚ-15 musí docieliť zníženie o ďalších 19 dní.

Ihneď po odovzdaní Inventarizačnej správy skupina agentúry EEA pre klimatickú zmenu začne pripravovať svoju druhú najdôležitejšiu správu „Trendy a prognózy“, ktorá vyvrcholí uverejnením. Správa sa uverejní v zime práve v dobe konferencie OSN COP.

Táto správa obsahuje hlbšiu analýzu emisných trendov uvedených v prvej správe a presne určuje, kde majú emisie a ich poklesy pôvod. Čo je najdôležitejšie, správa hľadí dopredu a hodnotia sa v nej prognózy budúcich emisií skleníkových plynov do roku 2012 a po ňom až do roku 2020. Táto perspektíva je nesmierne cenná, pretože odhaľuje rozsah problému v nadchádzajúcich rokoch a umožňuje prípravu politiky na jeho riešenie (³).

Posledná správa Trendy a prognózy potvrdzuje, že EÚ-15 znížila svoje emisie o 3 % v dobe medzi referenčným rokom a rokom 2006. V správe sa hovorí, že bude potrebná kombinácia prístupov na prekonanie zvyšného rozdielu.

Využívať sa budú všetky existujúce a pripravované „domáce“ programy (uskutočňované na území každej krajiny), kjótske mechanizmy, záchyty uhlíka (napr. výsadba stromov na pohlcovanie a ukladanie plynov) a obchodovanie s uhlíkovými kreditmi, ktoré by dohromady pre EÚ-15 mohli priniesť eventuálny pokles emisií o 11 %. Ako sa hovorí v správe, krajiny však musia veľmi skoro zaviesť plánované opatrenia, v opačnom prípade cieľ nedosiahnu včas. Francúzsko, Grécko, Švédsko a Spojené kráľovstvo už v roku 2006 dosiahli svoj kjótsky cieľ na národnej úrovni. Rakúsko, Belgicko, Fínsko, Nemecko, Írsko, Luxembursko, Holandsko a Portugalsko predpovedajú splnenie svojich cieľov, avšak prognózy z Dánska, Talianska a Španielska naznačujú, že svoje ciele na zníženie emisií nesplnia.