Úvahy o ambíciách klimatickej neutrality v Európe v čase ochorenia COVID-19

Minimalizácia dôsledkov súčasnej krízy na verejné zdravie

Európa, podobne ako zvyšok sveta, čelí bezprecedentnej kríze verejného zdravia, ktorá sa rýchlo šíri po celom kontinente. Spravodajské kanály prinášajú pravidelné aktuálne informácie o počte nakazených ľudí a o počte úmrtí. Európske a vnútroštátne orgány prijímajú radikálne opatrenia na obmedzenie a spomalenie šírenia ochorenia COVID-19. Obmedzenia v oblasti cestovania, dochádzania do zamestnania a združovania závažným spôsobom ovplyvňujú hlavné hospodárske odvetvia. Boli zrušené mnohé lety a zatvárajú sa školy, reštaurácie a hranice. Výraz „uzavretie“ vystihuje novú realitu v mnohých európskych krajinách. Nanešťastie sme už svedkami veľmi vysokého počtu obetí.

Prvou a najdôležitejšou prioritou je minimalizácia dôsledkov na zdravie Európanov a zabezpečenie čo najkvalitnejších zdravotníckych služieb pre tých, ktorí sú postihnutí, a následne zabezpečenie dobrých životných podmienok vrátane pracovných miest a živobytia.

Zníženia emisií a náhle otrasy ako ochorenie COVID-19

V tomto zložitom období sa na EEA obracajú mnohí s otázkami o tom, aký vplyv budú mať opatrenia týkajúce sa ochorenia COVID-19 na emisie skleníkových plynov v EÚ. Jedným z neplánovaných dôsledkov takýchto náhlych sociálno-ekonomických otrasov môžu byť dodatočné zníženia emisií skleníkových plynov. V niektorých oblastiach Číny a Európy (napr. počas uzavretia v severnom Taliansku) sa takisto pozorovali iné dôsledky, ako je dočasné zníženie znečistenia ovzdušia.

Je známe, že dlhodobé vystavenie znečistenému ovzdušiu sa podieľa na vzniku chronických pľúcnych a srdcových ochorení. Napriek potenciálne krátkodobým zlepšeniam kvality ovzdušia v niektorých oblastiach v dôsledku opatrení súvisiacich s koronavírusom je možné, že ľudia s takýmito zdravotnými predispozíciami, ktorí boli dlhodobo vystavení znečistenému ovzdušiu, sa môžu v tomto období stať ešte zraniteľnejšími.

V mnohých z našich správ sme poukázali na súvislosť medzi hospodárskou výkonnosťou niektorých odvetví a vplyvom na životné prostredie. Predpokladá sa, že súčasná kríza bude mať značný vplyv na modely výroby a spotreby, ako je znížený dopyt po mobilite vrátane medzinárodnej leteckej dopravy a každodenného dochádzania do zamestnania súkromnými vozidlami. Aby sme dokázali lepšie pochopiť rozsah, trvanie, ako aj určité očakávané a neočakávané vplyvy je však potrebné, aby sme po prekonaní tejto krízy analyzovali údaje z rôznych oblastí. EEA chce tieto súvislosti vyhodnotiť a vo vhodnom čase zverejniť výsledky analýzy.

Bez dôkladnej transformácie našich výrobných a spotrebných systémov je pravdepodobné, že akékoľvek zníženie emisií vyvolané takouto hospodárskou krízou bude krátkodobé a bude znamenať extrémne vysoké náklady pre spoločnosť. Cieľom Európy je dosiahnuť klimatickú neutralitu prostredníctvom postupného a nezvratného zníženia emisií a stanovenia dlhodobých cieľov na vybudovanie odolnej ekonomiky a spoločnosti, nie na základe ničivých otrasov. Súčasná kríza ukazuje, prečo je potrebné, aby bol prechod spravodlivý a ponúkal nové príležitosti a podporu tým, ktorí sú najviac postihnutí.

Cieľ klimatickej neutrality má byť záväzný podľa zákonov EÚ

Začiatkom tohto mesiaca Európska komisia navrhla európsky právny predpis v oblasti klímy, ktorého cieľom je vytvoriť dlhodobý rámec dopĺňajúci súčasné právne predpisy na dosiahnutie klimatickej neutrality v Európskej únii do roku 2050. Európska únia už má jeden z najambicióznejších cieľov na zníženie emisií skleníkových plynov, ktorý je podporovaný komplexným legislatívnym balíkom. Jedinečnosť tohto návrhu spočíva v tom, že vďaka nemu sa klimatická neutralita do roku 2050 stáva právne záväznou. Po jeho schválení sa od Európskej únie a jej členských štátov bude vyžadovať, aby ho dodržiavali a prijali nevyhnutné opatrenia na jeho plnenie.

Počas uplynulých troch desaťročí Európska únia znižovala emisie skleníkových plynov. V najnovšom hodnotení agentúry sa uvádza, že v roku 2018 boli emisie skleníkových plynov o 23,2 % nižšie ako v roku 1990. Takisto sa v ňom uvádza, že na dosiahnutie súčasného cieľa pre rok 2030, ktorým je „zníženie aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990“, je nevyhnutné vynaložiť osobitné úsilie a prijať dodatočné opatrenia.

Bez dôkladnej transformácie výrobných a spotrebných systémov je pravdepodobné, že akékoľvek zníženie emisií vyvolané takouto hospodárskou krízou bude krátkodobé a bude znamenať extrémne vysoké náklady pre spoločnosť.

Potreba urýchlenia a rozšírenia zmien

Napriek týmto zníženiam sa v správe Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2020 (SOER 2020) uvádza, že dochádza k spomaleniu pokroku v niektorých oblastiach, napr. v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, priemyselných emisií, produkcie odpadu, zvyšovania energetickej účinnosti a podielu obnoviteľnej energie na celkovom energetickom mixe. V správe SOER 2020 sa takisto uvádza, že na riešenie zhoršovania stavu životného prostredia a zmeny klímy je potrebné, aby sme zásadne zmenili spôsob, akým produkujeme a spotrebúvame tovary a služby. Tieto zistenia potvrdzujú naliehavú potrebu urýchliť a rozšíriť prechody v kľúčových systémoch vrátane energetiky, potravinárstva a mobility.

Návrh európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý je jedným z kľúčových prvkov európskej zelenej dohody, bol predložený na základe týchto skutočností a miera ambícií EÚ sa ním zvyšuje ešte vyššie. V návrhu sa vyžaduje, aby Európska komisia preskúmala súčasný cieľ na rok 2030 „ako aj možnosti vytýčiť nový cieľ na obdobie do roku 2030, konkrétne sprísniť ho z 50 % na 55 % zníženie emisií v porovnaní s úrovňou z roku 1990“. Takisto sa v ňom uvádza, akým spôsobom sa bude pravidelne posudzovať pokrok smerom ku klimatickej neutralite, okrem iného aj na základe správ EEA. Okrem úsilia v oblasti zmierňovania sa v návrhu predpokladajú pravidelné hodnotenia opatrení na adaptáciu na zmenu klímy.

EEA, ako nezávislý poskytovateľ znalostí, bude v plnej miere podporovať tieto procesy, a to prostredníctvom pravidelných hodnotení pokroku smerom ku klimatickej neutralite, ktorý sa podarilo dosiahnuť v Európe.

Ciele v oblasti klímy nie je možné dosiahnuť bez riešenia spoločného problému udržateľnosti. Tak ako Európska komisia prichádza v rámci európskej zelenej dohody s inými iniciatívami vrátane iniciatív týkajúcich sa obehového hospodárstva, biodiverzity a udržateľného financovania, našou prácou riešime mnohé problémy s cieľom podporovať prechody k udržateľnosti.

Plnenie ambicióznych cieľov v čase krízy

Aj keď výsledkom bude výrazné dočasné zníženie emisií, ochorenie COVID-19 je a zostane závažnou krízou verejného zdravia. COVID-19 a jeho komplexný vplyv na našu spoločnosť nemožno v žiadnom prípade vnímať ako udalosť s pozitívnymi dôsledkami. Dokonca ani tí z nás, ktorí sa na základe našich odborných znalostí a poznatkov ozývali a požadovali závažnejšie zmeny v našich systémoch výroby a spotreby, by nemali považovať rozsiahle uzatváranie našej spoločnosti za prijateľné riešenie urgentných a systematických problémov v oblasti udržateľnosti.

Otázkou ostáva: Dokážeme v nadchádzajúcich rokoch dosiahnuť naše ambiciózne ciele, ak budeme riešiť vplyvy tejto rozsiahlej krízy? Myslím, že áno. Domnievam sa, že sociálne spravodlivý prechod, ktorý bude dlhodobo plánovaný a realizovaný, je jediný spôsob, ako napredovať s cieľom vybudovať odolnú spoločnosť so silným a udržateľným hospodárstvom. Okrem toho naše investície na zmiernenie hospodárskych vplyvov tejto krízy by mali a mohli byť v maximálnom súlade s našimi dlhodobými cieľmi v oblasti udržateľnosti. Aj v tejto ťažkej dobe európske inštitúcie potvrdili svoje pevné odhodlanie plniť dlhodobé ciele stanovené v európskej zelenej dohode. To si bude vyžadovať silných partnerov. A presne takým chce byť aj EEA.