All official European Union website addresses are in the europa.eu domain.
See all EU institutions and bodiesUrobte niečo pre našu planétu, vytlačte si stránku len v prípade potreby. Aj malá akcia môže znamenať obrovský rozdiel, keď to urobia milióny ľudí!
Európska únia (EÚ) sa zaviazala k viacerým cieľom v oblasti klímy a energetiky, ktoré sú zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov, zlepšenie energetickej efektívnosti a posilnenie využívania obnoviteľných zdrojov energie. Ako sleduje agentúra EEA pokrok členských štátov EÚ v dosahovaní týchto cieľov? Na rolu agentúry v tejto úlohe sme sa opýtali Melanie Sporerovej, expertky agentúry EEA na zmierňovanie zmeny klímy a energetiku. Vysvetlila nám tiež pokrok v najnovšej výročnej správe Trendy a prognózy.
Vďaka právnym predpisom, technológiám a odklonu od využívania značne znečisťujúcich fosílnych palív v mnohých krajinách sa kvalita ovzdušia v Európe v posledných desaťročiach zlepšuje. Znečisťovanie ovzdušia však naďalej negatívne ovplyvňuje mnohých ľudí, a to najmä v mestách. Riešenie znečisťovania ovzdušia si vzhľadom na jeho zložitosť vyžaduje koordinovanú činnosť na mnohých úrovniach. Na zapojenie občanov je nevyhnutné poskytovať im prístupným spôsobom včasné informácie. Presne na to je určený náš nedávno zavedený index kvality ovzdušia. Zlepšenie kvality ovzdušia by nebolo prínosné len pre naše zdravie, ale mohlo by pomôcť aj v boji proti zmene klímy.
Morský život, globálna klíma, naša ekonomika a aj spoločenská pohoda závisia od zdravých morí. Napriek niektorým zlepšeniam z našich hodnotení vyplýva, že spôsob, akým v súčasnosti využívame európske moria, je stále neudržateľný. Zmena klímy a súťaž o prírodné zdroje ešte viac zvyšujú tlaky na morské prostredie. Európske politiky a opatrenia by mohli viesť k výraznejším zlepšeniam, ak by sa vykonávali prostredníctvom tzv. ekosystémového prístupu k riadeniu a opierali sa o rámec globálnej správy oceánov.
Je známe, že expozícia škodlivým chemikáliám má vplyv na zdravie ľudí a na životné prostredie. Ako sa v situácii, keď globálna produkcia chemikálií rastie a keď sa nové chemikálie neustále vyvíjajú a zavádzajú do používania, dozvieme, čo sa považuje za bezpečné? Rozprávali sme sa s Xeniou Trierovou, odborníčkou agentúry EEA na chemikálie, o rôznych otázkach súvisiacich s bezpečným používaním chemikálií v Európe a o tom, čo robí EÚ pre zníženie ich možných vedľajších účinkov.
Pre väčšinu ľudí ostáva myšlienka obehového hospodárstva naďalej abstraktným, ak nie úplne vzdialeným pojmom. Zatiaľ čo téma „ekologizácie“ je čoraz populárnejšia na celom svete, mnoho ľudí si ešte neuvedomuje, aké rozsiahlejšie zmeny budeme musieť uskutočniť v našom spôsobe života, aby sme zabezpečili trvalo udržateľnú budúcnosť a dlhodobú prosperitu.
Minulý mesiac Európska environmentálna agentúra (EEA) zverejnila svoju najnovšiu správu Kvalita ovzdušia v Európe, v ktorej poukazuje na to, že aj keď sa kvalita ovzdušia pomaly zlepšuje, znečistenie vzduchu stále predstavuje najväčšie environmentálne zdravotné riziko v Európe. Stretli sme sa s Albertom Gonzálezom Ortizom, expertom agentúry EEA pre kvalitu ovzdušia, aby sme prediskutovali zistenia zo správy a porozprávali sa o tom, ako technológie, ako napríklad zobrazovanie satelitných snímok, prispievajú k zlepšeniu výskumu kvality ovzdušia.
Naša klíma sa mení. Musíme znížiť emisie skleníkových plynov, aby sme obmedzili rýchlosť zmeny klímy a zároveň musíme prijať opatrenia, ktoré nám pomôžu pripraviť sa na súčasné a budúce vplyvy. Ako bolo potvrdené na klimatických konferenciách v Paríži a nedávno v Marákeši, vyžaduje si to bezprecedentné presmerovanie investícií. Finančný sektor môže a bude zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore prechodu na nízkouhlíkovú Európu odolnú voči zmene klímy.
Minulý rok v decembri si svet v Paríži stanovil ambiciózny cieľ: obmedziť nárast priemernej svetovej teploty na podstatne menej ako dva stupne, pričom zámerom je obmedziť nárast na 1,5 stupňa oproti predindustriálnym úrovniam. Na samite skupiny G20, ktorý sa uskutočnil začiatkom tohto mesiaca, Čína a Spojené štáty oznámili svoj formálny záväzok pristúpiť k Parížskej dohode. Ide o významný krok vpred v medzinárodnom úsilí o zníženie emisií skleníkových plynov a obmedzenie globálneho otepľovania. Súčasné záväzky týkajúce sa znižovania emisií, ktoré doposiaľ prijali signatárske štáty, však na splnenie tohto ambiciózneho cieľa nestačia.
Moderná spoločnosť závisí od pohybu tovaru a služieb, ale naše súčasné systémy dopravy majú negatívny vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. S Magdalenou Jóźwickou, projektovou manažérkou pripravovanej správy o elektrických vozidlách, sme sa zhovárali o výhodách a výzvach z hľadiska životného prostredia, ktoré sú spojené s používaním elektrickej energie ako alternatívy ku konvenčným palivám pre vozidlá.
Profil európskych údajov o životnom prostredí sa za posledných štyridsať rokov veľmi zmenil. Komplexnosť zhoršovania kvality životného prostredia si vyžaduje systematickejšiu analýzu a primerané údaje, z ktorých by sa mohlo vychádzať. Európska environmentálna agentúra (EEA) sa v posledných rokoch stále intenzívnejšie venuje takýmto systematickým analýzam. EEA pokračuje v odhaľovaní problematických tém a pomáha pri rozširovaní európskych poznatkov o životnom prostredí.
Keďže Európa sa snaží obmedziť svoju závislosť od fosílnych palív, budúcnosť obnoviteľných zdrojov energie, ktoré zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu, vyzerá ružovo. O príležitostiach a výzvach, ktoré stoja pred nami v oblasti čistej energie, sme sa porozprávali s odborníkom na energetiku z Európskej environmentálnej agentúry Mihaiom Tomescom.
Lesy v Európe nám poskytujú základné služby: čisté ovzdušie, čistú vodu, prirodzené ukladanie uhlíka, drevo, potraviny a iné produkty. Sú domovom mnohých živočíšnych a rastlinných druhov a biotopov. O výzvach, ktorým čelia európske lesy, sme hovorili s Annemarie Bastrup-Birk, odborníčkou na lesy a životné prostredie z Európskej environmentálnej agentúry.
Spôsob, akým v súčasnosti využívame zdroje, nie je udržateľný a zaťažuje našu planétu. Musíme umožniť prechod na obehové ekologické hospodárstvo presunom od politík týkajúcich sa odpadu a zamerať sa na ekodizajn, inovácie a investície. Výskum môže podporovať inovácie nielen vo výrobe, ale aj v obchodných modeloch a mechanizmoch financovania.
Po nedávnom zverejnení výročnej správy Európskej environmentálnej agentúry týkajúcej sa mechanizmu predkladania správ o doprave a životnom prostredí za rok 2015 a v čase, keď pozornosť medzinárodnej verejnosti upútal prebiehajúci škandál s emisiami z motorových vozidiel, sme sa rozprávali s koordinátorom mechanizmu TERM Alfredom Sánchezom Vicentom.
Dohoda o klíme, ktorú v Paríži uzavrelo 195 krajín, je vôbec prvou univerzálnou a právne záväznou dohodou svojho druhu. Parížska dohoda je výsledkom mnohoročných príprav, dialógu a zvyšujúcej sa informovanosti o potrebe riešiť existujúce a možné dôsledky zmeny klímy. Táto dohoda je významným a sľubným krokom v budovaní nízkouhlíkového sveta odolného voči zmene klímy. Vysiela tiež jasný signál tvorcom politík a podnikom, aby upustili od používania fosílnych palív a investovali do opatrení v oblasti čistej energie a do adaptačných opatrení.
Krajina a pôda majú zásadný význam pre prírodné systémy a ľudskú spoločnosť, avšak ľudská činnosť ohrozuje fungovanie celého pôdneho fondu vrátane pôdy ako takej. Prečo k tomu dochádza? Čo robí Európa, aby tomu zabránila? Rok 2015 je medzinárodným rokom pôdy, preto kladieme tieto otázky pani Geertrui Louwagiovej, projektovej manažérke pre hodnotenie pôdy a podávanie správ o pôdach v Európskej environmentálnej agentúre.
Zelená infraštruktúra ponúka atraktívne riešenia environmentálnych, sociálnych a ekonomických problémov a je potrebné, aby sa ako taká v plnom rozsahu zahrnula do rôznych oblastí politiky. Keďže agentúra EEA pripravuje uverejnenie správy o úlohe zelenej infraštruktúry pri zmierňovaní vplyvov prírodných katastrof súvisiacich s počasím a zmenou klímy, rozprávali sme sa s jej autorom Gormom Digeom, projektovým manažérom pre územnú environmentálnu, politickú a ekonomickú analýzu.
V auguste tohto roka viac než 190 krajín dospelo ku konsenzu o programe OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030. Program spolu s cieľmi a zámermi udržateľného rozvoja ešte tento mesiac v New Yorku schvália predstavitelia štátov. Tieto ciele trvalo udržateľného rozvoja sú na rozdiel od predchádzajúcich určené tak pre rozvojové, ako aj pre rozvinuté krajiny a zameriavajú sa na širší rozsah tém v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Viaceré zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja zahŕňajú prvky vzťahujúce sa na životné prostredie, využívanie zdrojov alebo zmenu klímy.
Na to, aby sa vyrobilo dostatočné množstvo potravín, sa Európa opiera o intenzívne poľnohospodárstvo ovplyvňujúce nielen životné prostredie, ale aj naše zdravie. Dokáže Európa nájsť taký spôsob produkcie potravín, ktorý bude šetrnejší k životnému prostrediu? Túto otázku sme položili Ybele Hoogeveenovi, vedúcemu skupiny, ktorá sa v Európskej environmentálnej agentúre zaoberá vplyvom využívania zdrojov na životné prostredie a blahobyt ľudí.
Európska ekonomika ešte stále pociťuje vplyv hospodárskej krízy, ktorá začala v roku 2008. Nezamestnanosť a znižovanie platov postihlo milióny osôb. Mali by sme hovoriť o životnom prostredí v situácii, keď si čerství absolventi nedokážu nájsť prácu v jednej z najbohatších častí sveta? Nový environmentálny akčný program Európskej únie sa presne týmto zaoberá, avšak nielen tým. Životné prostredie identifikuje ako integrálnu a neoddeliteľnú súčasť nášho zdravia a našej ekonomiky.
For references, please go to https://eea.europa.eu./sk/articles/all-articles or scan the QR code.
PDF generated on 26. 11. 2024 00:49
Engineered by: EEA Web Team
Software updated on 26 September 2023 08:13 from version 23.8.18
Software version: EEA Plone KGS 23.9.14