Pozitívny vplyv čistejšieho ovzdušia na ľudské zdravie a zmenu klímy

Kvalita ovzdušia v Európe sa výrazne zlepšila odvtedy, ako Európska únia a jej členské štáty v sedemdesiatych rokoch zaviedli politiky a opatrenia zamerané na kvalitu ovzdušia. Emisie látok znečisťujúcich ovzdušie z mnohých najväčších zdrojov vrátane dopravy, priemyslu a výroby elektriny sú teraz regulované a vo všeobecnosti klesajú, no nie vždy v plánovanom rozsahu. Vysoké koncentrácie znečistenia ovzdušia majú stále významný vplyv na zdravie Európanov, pričom najškodlivejšie sú tuhé častice a oxid dusičitý.

Z najnovšej výročnej správy Európskej environmentálnej agentúry o kvalite ovzdušia vyplýva, že väčšina ľudí žijúcich v európskych mestách je stále vystavená znečisteniu ovzdušia, ktoré Svetová zdravotnícka organizácia považuje za škodlivé. Podľa správy koncentrácie jemných tuhých častíc v roku 2014 spôsobili predčasnú smrť približne 428 000 osôb v 41 európskych krajinách, z toho približne 399 000 v EÚ-28.

Zlá kvalita ovzdušia má tiež významné hospodárske vplyvy tým, že zvyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť, znižuje výkonnosť pracovníkov a poškodzuje pôdu, plodiny, lesy, jazerá a rieky. Hoci sa znečisťovanie ovzdušia často spája so špičkami a krátkodobými prípadmi znečistenia, ešte väčšiu hrozbu pre ľudské zdravie a prírodu predstavuje dlhodobé vystavenie nižším dávkam.

Znižovanie znečisťovania ovzdušia pomáha v boji proti zmene klímy

Oxid uhličitý je možno hlavnou príčinou globálneho otepľovania a zmeny klímy, no nie jedinou. Na množstvo slnečnej energie (vrátane tepla) zadržanej Zemou majú vplyv aj mnohé iné plynné a tuhé zlúčeniny, známe ako „klimatické činitele“.

Veľmi silným klimatickým činiteľom a zároveň látkou znečisťujúcou ovzdušie je napríklad metán, ktorý pochádza z poľnohospodárskych činností úzko súvisiacich so živočíšnou výrobou a konzumáciou mäsa. Ďalšou znečisťujúcou látkou sú tuhé častice, ktoré majú vplyv na zmenu klímy aj kvalitu ovzdušia. V závislosti od ich zloženia môžu spôsobovať ochladzovanie alebo otepľovanie miestnej a globálnej klímy. Napríklad čierny uhlík, ktorý je jednou zo zložiek jemných tuhých častíc a vzniká v dôsledku nedokonalého spaľovania palív, pohlcuje slnečné a infračervené žiarenie v atmosfére, čím spôsobuje otepľovanie.  

Opatrenia na znižovanie emisií krátkodobých klimatických činiteľov ako čierneho uhlíka, metánu, ozónu a ozónových prekurzorov sú prínosné pre ľudské zdravie aj klímu. Skleníkové plyny a látky znečisťujúce ovzdušie majú rovnaké zdroje emisií. S obmedzovaním emisií jedných alebo druhých sú preto spojené možné výhody vrátane úspor nákladov.

V minulosti sa však podporovali určité opatrenia, ktoré boli okrem iného prínosné v boji proti zmene klímy, no zároveň mali nezamýšľaný negatívny vplyv na kvalitu ovzdušia. Mnohé krajiny napríklad podporovali vozidlá so vznetovými motormi, pri ktorých sa však ukázalo, že produkujú veľké množstvo látok znečisťujúcich ovzdušie. Podobným príkladom je aj podpora spaľovania obnoviteľného dreva v niektorých oblastiach Európy, ktorá žiaľ viedla k vysokým úrovniam tuhých častíc v miestnom ovzduší. Z takýchto príkladov sa musíme poučiť a usilovať sa správne pochopiť a zohľadniť dôsledky opatrení, ktoré sa rozhodneme zaviesť.

Prepojenosť medzi zmenou klímy a kvalitou ovzdušia nie je obmedzená na spoločné znečisťujúce látky uvoľňované do atmosféry z rovnakých zdrojov. Problémy so znečistením ovzdušia sa môžu zhoršovať aj so zmenou klímy. Očakáva sa, že zmena klímy bude mať v mnohých regiónoch sveta vplyv na miestne počasie vrátane frekvencie horúčav a prípadov stagnujúceho vzduchu. Väčšia intenzita slnečného svetla a vyššie teploty môžu nielen predĺžiť obdobia zvýšenej úrovne ozónu, ale aj ďalej zhoršiť špičkové koncentrácie ozónu. To určite nie je dobrou správou pre tie časti Európy, v ktorých sa často vyskytujú prípady nadmerného prízemného ozónu.

Koordinovaný postup od miestnej až po globálnu úroveň

Znečistenie ovzdušia nie je všade rovnaké. Do atmosféry sa vypúšťajú rôzne znečisťujúce látky zo širokej škály zdrojov. Najväčšími zdrojmi látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe sú cestná doprava, poľnohospodárstvo, elektrárne, priemysel a domácnosti. Tieto znečisťujúce látky sa po vypustení do atmosféry môžu premeniť na nové znečisťujúce látky a rozširovať. Navrhovanie a zavádzanie politík sú pri takejto zložitosti náročnou úlohou.

Vzhľadom na rozmanitosť zdrojov z hľadiska geografického rozloženia aj hospodárskej činnosti je potrebné prijímať opatrenia na rôznych úrovniach od miestnej až po medzinárodnú. Medzinárodné dohovory môžu mať za cieľ zníženie množstva znečisťujúcich látok vypúšťaných do atmosféry, no bez miestnych opatrení, ako napríklad informačných kampaní, odstraňovania najviac znečisťujúcich vozidiel z miest alebo mestských územných rozhodnutí nebudeme môcť maximálne požívať výhody nášho úsilia. Táto rozmanitosť tiež znamená, že znečisťovanie ovzdušia nemá riešenie, ktoré by vyhovovalo všetkým. V záujme ďalšieho zníženia vystaveniu a následného škodlivého vplyvu musia príslušné orgány svoje opatrenia prispôsobiť tak, aby zohľadňovali miestne faktory, ako sú napríklad zdroje, demografia, dopravná infraštruktúra a miestne hospodárstvo.

S cieľom zvýšiť koordinovanosť medzi opatreniami prijímanými na miestnej, vnútroštátnej, európskej a globálnej úrovni usporiadala Európska komisia v novembri konferenciu Fórum o čistom vzduchu, na ktorej sa zúčastnili rôzne zainteresované strany z celej Európy. Táto konferencia, ktorá sa konala v Paríži, nebola zameraná len na kvalitu ovzdušia v mestách, ale aj na znečisťovanie ovzdušia z poľnohospodárskych činností. Kládla tiež dôraz na inovácie a obchodné príležitosti spojené s opatreniami za čistý vzduch.

Dôležitosť informácií pre minimalizovanie vystavenia

Európska environmentálna agentúra v spolupráci so svojimi členskými štátmi zhromažďuje porovnateľné informácie o kvalite ovzdušia v priebehu času. Na základe zhromaždených údajov meriame pokrok, analyzujeme trendy a hľadáme súvislosti medzi zdrojmi, ako je napríklad cestná doprava, a skutočnými výsledkami meraní kvality ovzdušia.

Výsledky meraní z monitorovacích staníc je v prípade potreby možné doplniť o satelitné pozorovania. V rámci svojho programu pozorovania Zeme Copernicus vypustila EÚ v októbri nový satelit, ktorý má za úlohu monitorovať znečistenie ovzdušia a už aj začal poskytovať snímky. Tieto informácie sa následne pravidelne poskytujú verejnosti a tvorcom politík. Je dôležité poznamenať, že agentúra sa zaoberá len kvalitou vonkajšieho ovzdušia a nevenuje sa kvalite vzduchu, ktorý dýchame doma alebo v práci a ktorý má tiež priamy vplyv na naše zdravie.

V rámci nášho úsilia o poskytovanie čo najaktuálnejších informácií sme v spolupráci s Európskou komisiou vyvinuli novú online službu Európsky index kvality ovzdušia. Index prezentovaný na konferencii Fórum o čistom vzduchu poskytuje informácie o aktuálnom stave kvality ovzdušia na základe meraní z viac ako 2 000 monitorovacích staníc v celej Európe. Umožňuje občanom s použitím interaktívnej mapy sledovať kvalitu ovzdušia na úrovni staníc podľa piatich hlavných znečisťujúcich látok, ktoré škodia zdraviu ľudí a životnému prostrediu. Konkrétne ide o tuhé častice (PM_2.5 a PM₁₀), prízemný ozón, oxid dusičitý a oxid siričitý. Tento nástroj nám umožňuje poskytovať tieto informácie všetkým Európanom zaujímajúcim sa o riešenie znečisťovania ovzdušia. Vďaka nemu si všetci môžeme skontrolovať kvalitu ovzdušia v mieste, kde sa nachádzame, a prijať preventívne opatrenia na zníženie svojho vystavenia znečisteniu.

Informácie sú určite nevyhnutné na riešenie znečisťovania ovzdušia a zníženie jeho škodlivého vplyvu. Ak však chceme zlepšiť kvalitu ovzdušia a splniť dlhodobé ciele EÚ v oblasti nízkouhlíkového hospodárstva, musíme riešiť emisie zo všetkých hospodárskych odvetví a systémov, ako je napríklad mobilita, energetika a potraviny, a pochopiť modely výroby a spotreby, ktoré tieto emisie produkujú. Toto je jediná cesta vpred. Agentúra EEA je ako znalostný partner pripravená pomôcť tieto dlhodobé ciele dosiahnuť. 

Hans Bruyninckx

výkonný riaditeľ agentúry EEA

Editoriál uverejnený v čísle 2017/4 spravodajcu EEA z 15. decembra 2017