Energia z obnoviteľných zdrojov: kľúč k nízkouhlíkovej budúcnosti Európy

Myslíte si, že Európska únia dosiahne svoj cieľ do roku 2020, podľa ktorého by 20 % konečnej spotreby energie malo pochádzať z obnoviteľných zdrojov?

Vzhľadom na náš doterajší pokrok je pravdepodobné, že EÚ tento cieľ dosiahne. Spotreba energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ z roka na rok rástla, pričom v roku 2014 dosiahla 16 % z konečnej spotreby energie. Tento podiel je vyšší ako orientačný plán, ktorý bol pre Európu vytýčený v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov, takže v súčasnosti sme na dobrej ceste. Na vnútroštátnej úrovni je situácia trochu pestrejšia, ale veľká väčšina členských štátov slušne napreduje.

Zvýšená spotreba energie z obnoviteľných zdrojov je prínosná v mnohých oblastiach. Pokrok v plnení cieľov stanovených na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov znamená, že obnoviteľné zdroje energie účinne vytláčajú fosílne palivá a podporujú štrukturálny posun k čistej energii. Tento sľubný vývoj môže pripraviť európske spoločnosti na vstup do nových globálnych energetických odvetví, v ktorých sa očakáva výrazný rast. Rastúci záujem a podporu zdrojov čistej energie pozorujeme aj zo strany širšej verejnosti, čo je faktor, ktorý by mohol urýchliť súčasný energetický prechod. Napriek tomuto pozitívnemu vývoju nás však v oblasti energetického prechodu čaká ešte veľa práce.

Je vôbec možné, aby sa EÚ jedného dňa spoliehala výlučne na energiu z obnoviteľných zdrojov alebo budú fosílne palivá vždy zohrávať určitú úlohu?

Parížskou dohodou sa svet zhodol na posune smerom k nízkouhlíkovej budúcnosti. Európska únia si už stanovila ambiciózne klimatické ciele, pričom na to, aby sme dosiahli svoje dlhodobé ciele v oblasti eliminácie emisií uhlíka, musia obnoviteľné zdroje energie pokrývať do roku 2050 prinajmenšom 55 % – 75 % našej spotreby energie. To je určite náročné, ale podľa mňa uskutočniteľné.

Obnoviteľné zdroje energie sú kľúčom v úsilí o dlhodobé zmierňovanie účinkov zmeny klímy a budú zohrávať čoraz významnejšiu úlohu pri zlepšovaní celkovej energetickej bezpečnosti EÚ. Naša potreba fosílnych palív pravdepodobne ešte nejaký čas potrvá, hoci naša závislosť na nich sa už zmenšuje. Okrem geopolitických rizík so sebou fosílne palivá prinášajú neprimerané externé náklady pre spoločnosť, a to vo forme škodlivých účinkov na zdravie a životné prostredie.

Hoci trvalo nízke ceny ropy by mohli mať vplyv na nákladovú konkurencieschopnosť obnoviteľných zdrojov energie, dlhodobé vyhliadky pre tento druh zdrojov sú priaznivé. Nákladová konkurencieschopnosť technológií založených na energii z obnoviteľných zdrojov sa neustále zvyšuje. Na mnohých miestach už úspešne konkurujú technológiám založeným na fosílnych palivách. Navyše, ak by mali ceny energie lepšie internalizovať vplyvy na životné prostredie spojené s výrobou a využívaním energie, ako sú napríklad emisie vypúšťané do ovzdušia, zmena klímy a znečistenie vôd, obnoviteľné zdroje energie by jednoznačne porazili konvenčné technológie.

Zohráva Európa vedúcu úlohu pri rozvíjaní zdrojov čistej energie?

Ako vyplýva z nedávnej správy EEA o používaní obnoviteľných zdrojov energie v Európe, EÚ významným spôsobom prispieva k celosvetovému rozvoju technológií založených na energii z obnoviteľných zdrojov. V rokoch 2005 – 2012 zaznamenávala najvyšší podiel na celkovom objeme nových globálnych investícií do obnoviteľných zdrojov energie, pričom až v roku 2013 ju predbehla Čína. V roku 2014 mala EÚ-28 najväčšiu kapacitu nainštalovaných a zapojených solárnych fotovoltických článkov na svete – približne trikrát väčšiu ako Čína – a najväčšiu kapacitu veternej energie na svete. V poslednom čase sa však tempo investícií v Európe spomalilo, zatiaľ čo v iných častiach sveta sa rozbieha.

Pokiaľ ide o zamestnanosť v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov, EÚ je jedným z kľúčových svetových hráčov. V roku 2014 zaznamenala hneď po Brazílii druhú najvyššiu úroveň zamestnanosti pracovnej sily v tejto oblasti. Najväčšími zamestnávateľmi v odvetví obnoviteľných zdrojov energie v EÚ sú odvetvia veternej energie, fotovoltickej slnečnej energie a pevnej biomasy. V odvetviach fotovoltickej slnečnej energie a veternej energie sme zaznamenali znižovanie stavov, keďže konkurencia zo strany Číny stále rastie. Napriek tomu je podiel pracovných miest spojených s energiou z obnoviteľných zdrojov v rámci pracovnej sily v EÚ-28 stále väčší ako v Číne.

Aké výzvy sú pred nami?

Po prvé, celosvetová situácia v oblasti obnoviteľných zdrojov energie sa rýchlo mení. Ak si chce Európa udržať svoju výhodu vedúceho hráča, musí si zachovať svoju úroveň zaangažovanosti. Vzhľadom na stagnáciu financovania výskumu a vývoja v oblasti obnoviteľných zdrojov sa nám môže stať, že nám ujdú prelomové technológie zajtrajška. Medzinárodná agentúra pre energiu v tejto súvislosti odporúča strojnásobiť súčasné výdavky na výskum a vývoj týkajúce sa inovácií v oblasti čistej energie.

Okrem toho treba prepracovať vnútorný trh EÚ s energiou tak, aby bol efektívnejší a dokázal obsiahnuť čoraz vyššie úrovne nestálych obnoviteľných zdrojov energie. Tieto zdroje, napríklad fotovoltická slnečná energia a veterná energia, zásobujú sieť elektrickou energiou, ak to klimatické podmienky umožňujú. Podľa súčasných pravidiel trhu sa nedajú stanoviť ich primerané cenové úrovne a bude to potrebné v budúcnosti vyriešiť. Z hľadiska energetického prechodu bude rovnako dôležité zlepšiť účinnosť, prenos, cezhraničné prepojenie a uskladňovanie energie, pričom riadenie na strane dopytu bude musieť zohrávať aktívnejšiu úlohu.

Ako EEA zabezpečuje účinnejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov?

Pravidelne posudzujeme pokrok v dosahovaní cieľov EÚ, čo rozhodujúci činitelia v Európe zohľadňujú pri svojej činnosti. Naše správy obsahujú aj informácie o súčasnom stave. Prostredníctvom našej Európskej environmentálnej informačnej a pozorovateľskej siete (Eionet) pracujeme pre členské štáty ako klíringový ústav, ktorý každoročne vymedzuje tematické okruhy na diskusiu o energii z obnoviteľných zdrojov.

Mihai Tomescu