Do akej miery sú nové biologicky rozložiteľné, kompostovateľné a plastické výrobky z biologického materiálu, ktoré sa začínajú používať, v skutočnosti ekologické?

Nakoľko sú tieto nové biologicky rozložiteľné, kompostovateľné plastické výrobky z biologického materiálu šetrné k životnému prostrediu? 

V prvom rade musíme pochopiť, aký je rozdiel medzi plastmi vyrobenými z biologického materiálu, plastmi z materiálov na báze fosílnych palív, biologicky rozložiteľnými či kompostovateľnými plastmi. Biologicky rozložiteľné alebo kompostovateľné plasty možno vyrábať buď z biologických materiálov alebo zo surovín na báze fosílnych palív a plasty z biologického materiálu môžu byť navrhnuté tak, aby boli kompostovateľné alebo biologicky rozložiteľné alebo neboli ani kompostovateľné ani biologicky rozložiteľné. 

Udržateľnosť biologických materiálov –⁠ rovnako ako aj plastov na báze fosílnych palív –⁠ závisí od výrobných postupov, životnosti výrobkov a ich spracovania po skončení životnosti. Biologicky rozložiteľné a kompostovateľné plastové výrobky môžu v niektorých prípadoch a pri niektorých použitiach prispieť k zníženiu znečistenia životného prostredia plastmi. Ani zďaleka však neponúkajú všeobecné a samostatné riešenia na výzvy, ktorým Európa v súčasnosti čelí v spojitosti s plastmi. 

Čo je cieľom novej informačnej správy agentúry EEA? Prečo je zvýšenie povedomia verejnosti také dôležité? 

V súvislosti s týmito plastovými výrobkami, ich významom a tým, čo môžu ponúknuť, koluje veľa nejasností. Je veľmi dôležité, aby si ľudia tieto rozdiely uvedomili a pochopili ich. Ak sú spotrebitelia presvedčení, že obaly označené ako „biologické“ je možné kompostovať a vyhodiť do koša s biologickým odpadom, v skutočnosti by mohli znečistenie plastmi iba zvýšiť. Cieľom informačnej správy je upozorniť tvorcov politík a verejnosť na uvedené úskalia, na potrebu jasne informovať o týchto rozdieloch, ale aj na to, ako by sa mali jednotlivé druhy plastov správne zneškodňovať. 

Každé tvrdenie o kompostovateľnosti a biologickej rozložiteľnosti by malo byť presné a malo by jasne uvádzať podmienky, za ktorých tieto vlastnosti platia. Napríklad, priemyselne kompostovateľné plastové výrobky sú navrhované tak, aby ich bolo možné biologicky rozložiť za špecifických a kontrolovaných podmienok v priemyselných zariadeniach na výrobu kompostu. Nemusia byť teda nevyhnutne (v plnej miere) kompostovateľné v domácich kompostéroch, v ktorých sa zvyčajne dosahujú len nižšie teploty a v ktorých sa podmienky, ako sú vlhkosť a prítomnosť mikroorganizmov, výrazne líšia. 

Aké sú hlavné výzvy a možnosti spojené s tými novými plastovými výrobkami? 

Je dôležité zistiť, pre ktoré výrobky má zmysel používať biologicky rozložiteľné alebo kompostovateľné plasty a v ktorých prípadoch by zasa spôsobili viac škody ako úžitku. Zdá sa napríklad, že používanie kompostovateľných plastových tašiek na zhromažďovanie potravinového odpadu z domácností zvýši mieru zachytenia takéhoto odpadu, pretože spotrebitelia ich považujú za praktické. Niektoré obce a subjekty vykonávajúce zber odpadu preto odporúčajú alebo požadujú, aby sa biologický odpad ukladal do certifikovaných kompostovateľných plastových tašiek, zatiaľ čo iní ich neakceptujú. To vo veľkej miere závisí od rozhodnutí, ktoré sa prijímajú pri navrhovaní a budovaní infraštruktúr na spracovanie biologického odpadu v jednotlivých krajinách. 

Na druhej strane, v obehovom hospodárstve by všetky plasty mali byť v prvom rade recyklované na nové plasty. Pokiaľ sa kompostovateľný alebo biologicky rozložiteľný plastický výrobok kompostuje, nie je možné z neho vyrobiť nové plasty a všetka energia vynaložená na jeho výrobu sa stráca. 

Ak zvážime, koľko nejasností panuje v spojitosti s likvidáciou týchto nových plastických výrobkov, nebolo by lepšie radšej používaniu plastov predchádzať? 

Predchádzanie vzniku plastového odpadu a znižovanie jeho objemu by mali byť naozaj prvoradými prioritami. Vzhľadom na to, že množstvo plastového odpadu neustále rastie, musíme v záujme predchádzania jeho vzniku naše úsilie zintenzívniť. V prípade mnohých výrobkov môžu byť plasty dobrým riešením. Musíme ich však navrhovať a používať tak, ako je zaužívané v rámci obehového hospodárstva, a zabezpečiť, aby mohli byť a aj skutočne boli recyklované v oveľa väčšej miere ako je tomu v súčasnosti. 

Čo robí Európska únia preto, aby problém s plastmi vyriešila? A aký má postoj k týmto novým plastovým výrobkom? 

Európska komisia v roku 2018 uverejnila Európsku stratégiu pre plasty v obehovom hospodárstve. Stratégia zaväzuje EÚ znížiť objem plastového odpadu, zabezpečiť navrhovanie plastických výrobkov tak, aby mohli byť recyklované, a investovať do recyklácie plastov a ďalších opatrení. Smernica o jednorazových plastoch z roku 2019 navyše obmedzuje vstup niektorých jednorazových plastických výrobkov na trh EÚ a v prípade niekoľkých iných výrobkov vyžaduje zníženie spotreby. Tieto požiadavky sa vzťahujú aj na biologicky rozložiteľné a kompostovateľné plastické výrobky a plastické výrobky z biologického materiálu. 

Pokiaľ ide o plasty s biologicky rozložiteľnými vlastnosťami, Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo predpokladá vytvorenie jasného politického rámca vrátane harmonizovaných pravidiel na vymedzenie a označovanie kompostovateľných a biologicky rozložiteľných plastov, ako aj zistenie toho, ktoré použitia takýchto plastov sú pre životné prostredie prínosom. Teraz musíme zabezpečiť, aby sa tieto politiky na celom území Európy náležite vykonávali. 

Čo robí Európska environmentálna agentúra v záujme riešenia problematiky plastového odpadu a predchádzania jeho vzniku? 

Plasty sú jedným z kľúčových hodnotových reťazcov, ktoré boli uvedené v Akčnom pláne EÚ pre obehové hospodárstvo z roku 2020, preto predstavujú významnú oblasť, na ktorú sa naša práca zameriava. Plasty analyzujeme z rôznych uhlov pohľadu. Popri nedávno uverejnenej informačnej správe sme, napríklad, prehodnotili politiky predchádzania vzniku plastového odpadu v EÚ a analyzovali sme obchod s plastovým odpadom v Európe. V ďalších mesiacoch tohto roku plánujeme uverejniť analýzu zameranú na plasty v obehovom hospodárstve Európy, plasty v textilných výrobkoch a emisie skleníkových plynov z plastov.