EEA: 25 rokov znalostí na podporu európskej environmentálnej politiky

Uznaním cezhraničnej povahy mnohých environmentálnych problémov sa členské štáty EÚ už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia zaviazali spolupracovať na súbore spoločných politík a súvisiacich politických cieľoch. Počínajúc prvým environmentálnym akčným programom bolo v sedemdesiatych rokoch prijatých niekoľko kľúčových právnych predpisov v oblasti životného prostredia vrátane prvých verzií rámcovej smernice o odpade, smernice o vode na kúpanie a smernice o vtákoch.

Globálne a celoeurópske snahy poznačili 80. roky minulého storočia vrátane Montrealského protokolu o ozónovej vrstve, zriadenia Medzivládneho panelu o zmene klímy a Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov. Súbežne s týmito iniciatívami boli environmentálne politiky EÚ takisto posilnené zriadením Generálneho riaditeľstva Európskej Komisie pre životné prostredie v roku 1981 a formálnym začlenením ochrany životného prostredia do zmlúv o EÚ prostredníctvom Jednotného európskeho aktu z roku 1987. Amsterdamskou zmluvou z roku 1997 bol trvalo udržateľný rozvoj uznaný ako formálny cieľ Európskej únie umožňujúc členským štátom EÚ konať spoločne a podporovať realizáciu globálnych cieľov, ako sú Rozvojové ciele tisícročia z roku 2000 a Agenda 2030 a jej 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja z roku 2015.

Podobný vývoj sa udial v oblasti zmeny klímy vrátane prijatia Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v roku 1992, po ktorom nasledoval v roku 1997 Kjótsky protokol. Podpísaním Kjótskeho protokolu sa rozvinuté krajiny zaviazali k cieľom znižovania emisií do roku 2020. Úroveň globálnych ambícií a záväzkov sa ďalej zvýšili v roku 2015 Parížskou dohodou. Spolu so svojimi členskými štátmi je Európska únia zmluvnou stranou týchto dohôd a stanovuje ciele pre EÚ ako celok.

S rozšírením rozsahu právnych predpisov v oblasti životného prostredia a klímy na úrovni EÚ a globálnej úrovni sa stali vysokokvalitné údaje predpokladom umožňujúcim monitorovanie pokroku a určenie nedostatkov a vznikajúcich problémov. V tomto kontexte navrhol v roku 1989 predseda Európskej komisie Jacques Delors zaviesť európsky systém environmentálneho merania a overovania spolu s myšlienkou vytvoriť Európsku environmentálnu agentúru. Európska environmentálna agentúra a Európska environmentálna informačná a monitorovacia sieť (Eionet) boli následne založené v roku 1994,[1] aby vypracúvali nezávislé hodnotenia o životnom prostredí v Európe a podporovali tvorbu environmentálnej politiky v celej EÚ.

Na základe mnohých smerníc EÚ v oblasti životného prostredia sa od členských štátov požaduje monitorovať konkrétne parametre a v stanovených intervaloch podávať informácie o údajoch a napredovaní v oblasti konkrétnych opatrení. To čo začalo poštovým posielaním balíkov so správami v papierovej podobe od vnútroštátnych orgánov, sa pretavilo do online platformy na podávanie správ, v rámci ktorej sa v priebehu posledných 25 rokov prijíma a zhromažďuje čoraz väčší počet údajov. Dnes vyše 400 inštitúcií vo viac ako 39 krajinách poskytuje údaje v rámci nástroja EEA na podávanie správ – Reportnet. Po predložení prejdú údaje kontrolou kvality EEA a postupmi na zabezpečenie kvality s cieľom zaistiť koherentnosť a porovnateľnosť. Naša spôsobilosť monitorovať zmeny životného prostredia a klímy sa rozvíja, okrem údajov poskytnutých v rámci viac ako 400 oznamovacích povinností, aj vďaka informáciám z nových zdrojov vrátane satelitných pozorovaní prostredníctvom európskeho programu pozorovania Zeme Copernicus a občianskej vedy.

Online nástroje EEA na šírenie informácií poskytujú voľný prístup k tomuto veľkému množstvu údajov – počínajúc európskym indexom kvality ovzdušia (živá mapa koncentrácií znečistenia ovzdušia v Európe), systémom informácií o vode WISE a emisiami skleníkových plynov podľa sektora a krajiny, až po rozsiahlu databázu s podrobným prehľadom o politikách a opatreniach týkajúcich sa zmeny klímy plánovaných členskými štátmi.

Na základe týchto údajov EEA pravidelne vypracúva ukazovatele a hodnotenia na monitorovanie pokroku pri plnení rôznych cieľov EÚ. Nedávno sme napríklad zverejnili našu výročnú správu Trendy a prognózy, v ktorej monitorujeme pokrok EÚ pri plnení jej cieľov do roku 2020 v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti. Z nášho hodnotenia vyplýva, že EÚ je na dobrej ceste k splneniu svojich cieľov do roku 2020, na dosiahnutie cieľov do roku 2030 je však potrebné vynaložiť viac úsilia. Rovnako sa na našom poslednom brífingu potvrdilo, že EÚ splnila cieľ z Aichi o vyhlásení 10% jej morí za chránené morské oblasti, ale toto vyhlásenie musí byť doplnené účinnými ochrannými opatreniami. Napriek tomuto pokroku sa v našej poslednej výročnej správe o ukazovateľoch, zameriavajúcej sa na pokrok EÚ pri plnení prioritných cieľov v rámci 7. environmentálneho akčného programu upozorňuje na to, že Európska únia naďalej neplní environmentálne ciele do roku 2020, najmä v oblastiach ochrany biodiverzity a prírodného kapitálu.

Vypracovanie dôveryhodných hodnotení si vyžaduje spoľahlivé údaje. V prípade väčšiny tokov údajov úzko závisí kvalita údajov na úrovni EÚ od kvality údajov poskytovaných krajinami. Napríklad inventár emisií skleníkových plynov EÚ je súhrnom inventárov členských štátov EÚ. Na tento účel sa EEA usiluje nielen o zaistenie kvality poskytovaných údajov, ale pomáha budovať aj rámec pre monitorovanie a kapacitu podávania správ v členských štátoch. V určitých pracovných oblastiach sieť Eionet uľahčuje výmenu osvedčených postupov nielen v EÚ, ale aj v širšej oblasti vrátane európskeho susedstva s východnými krajinami a Stredomorím.

Dostupnosť a transparentnosť sú skutočne kľúčové komponenty environmentálnej politiky a politiky v oblasti klímy. Stabilný systém monitorovania, podávania správ a overovania je nevyhnutný na zaistenie splnenia záväzkov a určenie dodatočného úsilia potrebného na ich dosiahnutie. Potreba transparentného rámca je ešte zreteľnejšia v globálnom úsilí, ako je napríklad Parížska dohoda o zmene klímy. V Parížskej dohode sa oficiálne uznáva dôležitosť pravidelného podávania správ o emisiách a snahách krajín.

Od vzniku EEA pred 25 rokmi jej vysokokvalifikovaní pracovníci a partneri siete Eionet, vrátane Európskych tematických centier, analyzujú údaje poskytované členskými štátmi a pretavujú ich do poznatkov s výpovednou hodnotou pre politiky. Obdobne ako v prípade vývoja v oblasti tvorby politík EÚ, kde sa jednotlivé oblasti politík čoraz viac zakoreňovali do celosystémových rámcov politík, EEA posilňuje svoju systémovú prácu a prácu na integrovanej analýze. Od uverejnenia prvej správy Životné prostredie Európy - stav a perspektíva (SOER) v roku 1995 sa znalosti EEA v značnej miere zamerali na pochopenie kľúčových systémov, ako je mobilita a energia, ako aj na globálne prepojenia a výzvy v oblasti správy.

Je zjavné, že environmentálne problémy a problémy týkajúce sa klímy 21. storočia už nebude možné analyzovať a riešiť bez toho, aby sa zohľadnili sociálno-ekonomické trendy v Európe a vo svete. V tomto období zložitých a globálnych interakcií sa stáva vypracovanie včasnej a príslušnej analýzy v rôznych geografických a časových limitoch aj presných prognóz mimoriadne náročné. V tejto súvislosti bude EEA spolu so sieťou Eionet naďalej investovať do vykazovacích a vedomostných systémov a podporovať rozhodovanie na úrovni Európy ako aj na globálnej úrovni.

Hans Bruyninckx
Výkonný riaditeľ EEA

Editoriál uverejnený vo výtlačku č. 04/2018 spravodajcu EEA zo december 2018

Poznámka:
[1] Zakladajúce nariadenie bolo prijaté v roku 1990 a zmenené v roku 2009.