Mestá

„Prečo namiesto ničenia ekosystémov ich nezačneme vytvárať?“ hovorí prof. Jacqueline McGlade. „Máme technológie a vieme projektovať. Existujú príklady budúcnosti celej Európy, ale to sú ohniská inovácie. Musíme sa pohnúť od ohnísk inovácie k mestám budúcnosti.“

„Predstavme si svetlo – to je prirodzený zdroj. Ľudia radi pracujú a bývajú obklopení prirodzeným svetlom. V budovách by sa poľahky dalo svetlo oveľa lepšie využívať. Alebo také vertikálne záhrady. Vertikálne záhrady znamenajú premenu našich miest na trvalo udržateľné mestské farmy, kde sa plodiny pestujú na a v našich budovách.“

„Myšlienka živých stien a vertikálnych parciel je veľmi stará, už v staroveku existovali vysuté záhrady v Babylone. Je prekvapujúce, že sme predtým neurobili v tejto oblasti viac, ale v dôsledku zmeny klímy panuje v súčasnosti nová naliehavá potreba po zmene našich zvyklostí,“ hovorí prof. McGlade.

Vyššie teploty v mestách vplyvom betónu a asfaltu, ktoré absorbujú teplo a pomaly ho uvoľňujú, by znamenali dlhšie vegetačné obdobie a lepšie výnosy. Dažďová voda by sa mohla zberať na strechách a sieťou potrubí by mohla pretekať cez každú úroveň. Rastliny by mali aj izolačný účinok, v lete by ochladzovali obytný priestor vnútri budovy a v zime otepľovali.

Obyvatelia v pohybe

Globálna populácia sa sústreďuje v našich mestách. Očakáva sa, že 80 % z odhadovaných deväť miliónov ľudí na svete bude v roku 2050 žiť v mestských oblastiach. Mnohé naše mestá sa usilujú vyrovnať so sociálnymi a environmentálnymi problémami v dôsledku takých tlakov ako preľudnenosť, chudoba, znečistenie a doprava.

Trend bývania v mestách bude pokračovať. Mestá na celom svete zaberajú len 2 % povrchu zeme, ale nachádza sa v nich polovica globálnej populácie ⁽²⁰⁾. V Európe v nich žije 75 % našej populácie. Tento počet sa pravdepodobne do roku 2020 zvýši na 80 %. Európske veľkomestá a mestá v súčasnosti zodpovedajú za 69 % našej spotreby energie, a teda väčšinu emisií skleníkových plynov.

Environmentálne vplyvy sa šíria do diaľky i do šírky, v dôsledku ich závislosti na regiónoch mimo mesta, na základe dopytu po energii a zdrojoch a na uskladnenie odpadu. V štúdii o Veľkom Londýne ⁽²¹⁾ sa odhaduje, že stopa Londýna je 300-krát väčšia ako jeho geografické územie, čo zodpovedá približne dvojnásobku celého Spojeného kráľovstva. Znečistenie z miest často zasahuje aj oblasti mimo mesta.

Zmena klímy je novou a znepokojujúcou hrozbou pre život v mestách. Niektoré mestá budú vplyvom zmeny klímy výrazne postihnuté. Mohlo by to zhoršiť sociálne nerovnosti: chudobní bývajú často najviac ohrození a nemajú zdroje, aby sa mohli prispôsobiť. Zmena klímy ovplyvní aj mestské prostredie: napríklad vodu a jej kvalitu.

Od adaptácie k novému mysleniu

Takže naše mestá a mestské oblasti majú veľa problémov – od sociálnych cez zdravotné až po environmentálne. Blízkosť ľudí, podnikov a služieb spájaná so slovom mesto, znamená však aj ohromné možnosti.

Mestské sídla ponúkajú významné možnosti trvalo udržateľného bývania. Hustota obyvateľstva v mestách už znamená kratšiu cestu do práce a k službám, väčšie využívanie verejnej dopravy a menšie príbytky, vyžadujú menej svietenia a kúrenia. Na základe toho obyvatelia miest spotrebujú menej energie na hlavu ako obyvatelia vidieka⁽²²⁾.

Naše mestá majú tiež jedinečné postavenie, pokiaľ ide o zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu.

Fyzikálne charakteristiky, riešenie, správa a umiestnenie mesta sú len niektoré faktory, ktoré môžu obe zväčšiť alebo zmierniť.

Samozrejme, technické prístupy – ako protipovodňové zátarasy – sú len časťou riešenia. Adaptácia tiež vyzýva k zásadnému prehodnoteniu urbanistického riešenia a riadenia a mala by sa zaviesť do všetkých príslušných politík, vrátane využívania pôdy, bývania, vodného hospodárstva, dopravy, energie, sociálnej rovnosti a zdravotníctva.

Prehodnotením urbanistického riešenia, architektúry dopravy a plánovania môžeme premeniť naše mestá a mestské krajiny na mestské ekosystémy, ktoré by zmierňovali klimatické zmeny (lepšia doprava, čistá energia) a napomáhali adaptácii (plávajúce domy, vertikálne záhrady). Lepšie plánovanie miest zlepší kvalitu života a vytvorí nové pracovné príležitosti rozšírením trhu o nové technológie a zelenú architektúru.

Kľúčom je plánovanie miest takými spôsobmi, ktoré umožnia menšiu spotrebu energie na obyvateľa za použitia takých prostriedkov ako trvalo udržateľná mestská doprava a nízkoenergetické bývanie. Nové technológie pre energetickú účinnosť, obnoviteľné zdroje (solárna alebo veterná energia) a alternatívne palivá sú tiež dôležité, lebo jednotlivcom a organizáciám ponúkajú príležitosti na zmenu ich správania.

Projektovanie budúcnosti

„Budúcnosť bude iná ako čakáme, to si môžeme byť celkom istí. My plánujeme pre takúto neistotu,“ hovorí Johan van der Pol, zástupca riaditeľa Dura Vermeer holandskej stavebnej spoločnosti, ktorá v súčasnosti projektuje a stavia IJburg, novú plávajúcu štvrť v Amsterdame.

Ijburg je jedným z najambicióznejších projektov, ktoré mesto Amsterdam kedy uskutočnilo. Zvyšujúci sa počet obyvateľov a stúpajúca hladina vody donútili husto obývané mesto ku kreativite: experimentovanie s novými typmi architektúry na samotnej vode. Nové domy sú ukotvené k plávajúcim chodníkom a pripojené k elektrike, vode a kanalizácii. Dajú sa ľahko odpojiť a presťahovať inde, čo prináša celkový nový význam pre pohyblivý dom. Rozvoj mesta zahŕňa ekologické plávajúce zelené domy, kde sa pestuje ovocie a zelenina každého druhu.

Plávajúce domy Ijburg sú len jedným príkladom nového hnutia v architektúre a plánovaní miest. Vplyvy zmeny klímy sú rôzne, od sucha a vĺn horúčav v južnej Európe po záplavy na severe. Mestá sa musia prispôsobiť. Namiesto jednoduchého posilňovania protipovodňových zátarás alebo plávania na vode niektorí architekti, inžinieri a urbanisti hľadajú úplne nový prístup k mestskému prostrediu a bývaniu v meste. Pristupujú k mestským krajinám ako k mestským ekosystémom budúcnosti.

Výmena poznatkov a osvedčených postupov

„Európske mestá čelia rôznym výzvam, ktoré si vyžadujú rôzne reakcie,“ hovorí Ronan Uhel, vedúci programu Prírodné systémy a zraniteľnosť v agentúre EEA.

„Tie mestá, ktoré iniciujú opatrenia včas, určite dosiahnu najlepšiu návratnosť svojich investícii na adaptáciu. Doteraz ešte len pár európskych miest vypracovalo stratégie umožňujúce adaptáciu na nové podmienky v dôsledku zmeny klímy a skutočná realizácia opatrení sa zatiaľ obmedzuje na projekty malého rozsahu,“ hovorí.

Iné mestá nemusia mať také šťastie, pokiaľ ide o poznatky a zdroje, a budú požadovať len neustálu podporu a usmernenie. V tomto štádiu by sa najviac cenilo zlepšenie výmeny skúseností a osvedčených postupov medzi mestami.

„Thisted je malá komunita v západnom Dánsku, ktorá si sama zabezpečuje všetku energiu pre svoje účely. Niekedy dokonca dodáva energiu do vnútroštátnej siete. Táto komunita zhodnocuje svoj osud. Znie to filozoficky, ale to je to, o čom hovoríme: zhodnotiť čím sme,“ hovorí Ronan Uhel.

„Vytvorili sme spoločenstvá ohrozených ľudí. Často máme len virtuálne spojenie s naším prírodným prostredím, našimi potravinami balenými vo fólii, našou vodou. Musíme znovu objaviť, kto sme a aké je naše miesto v prírode.“

20. Environmentálny program OSN, 2008

21. Greater London Authority

22. IEA, 2008