Krajiny západného Balkánu sú významnými partnermi agentúry EEA pri riešení výziev súvisiacich so životným prostredím a klímou

Prečo sú krajiny západného Balkánu pre EEA také dôležité? Aká je pridaná hodnota spolupráce?

Tieto krajiny sú krajinami pristupujúcimi k EÚ alebo predvstupovými krajinami. Na to, aby sa mohli stať plnoprávnym členom EÚ, musia zaviesť viaceré politiky, pričom oblasť životného prostredia je s významným balíkom právnych predpisov jednou z najväčších oblastí politiky.

Okrem toho sú krajiny západného Balkánu našimi susedmi a všetci vieme, že životné prostredie na hraniciach nekončí, takže úzka spolupráca v otázkach životného prostredia je aj v záujme EÚ.

V neposlednom rade krajiny západného Balkánu majú ako spolupracujúce krajiny v rámci Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej siete (Eionet) prístup k veľkej skupine odborníkov, ktorí im pomáhajú riešiť environmentálne výzvy, ktorým čelia. Odborníci z týchto krajín zas prispievajú do siete svojimi odbornými znalosťami.

V ktorých konkrétnych oblastiach je táto spolupráca pre EEA taká kľúčová?

Naša spolupráca sa vo veľkej miere týka oblastí monitorovania, podávania správ a hodnotenia. Krajiny západného Balkánu pravidelne poskytujú agentúre EEA údaje týkajúce sa oblastí, ako sú emisie do ovzdušia alebo kvalita vody, čo nám umožňuje tieto údaje spracúvať a hodnotiť. Tieto údaje slúžia ako základ pre informované rozhodovanie.

Daný región čelí mnohým výzvam, najmä pokiaľ ide o znečistenie ovzdušia, vody a pôdy, ktoré možno náležite riešiť len vtedy, ak sú k dispozícii dôveryhodné a spoľahlivé údaje a informácie. Tento región je takisto osobitne zraniteľný z hľadiska zmeny klímy. Nachádza sa v ňom aj množstvo panenskej prírody, ktorú je potrebné účinne chrániť. Poskytovaním odborných znalostí a budovaním kapacít sa agentúra EEA takisto usiluje riešiť problémy v tejto oblasti.

Ako táto spolupráca funguje v praxi?

Krajiny západného Balkánu sú zapojené do práce siete Eionet ako „spolupracujúce krajiny“. V praxi to znamená, že v týchto krajinách udržiavame národnú sieť Eionet. Tieto siete riadia národné kontaktné miesta, ktoré sa určujú v rámci príslušných inštitúcií. S národnými kontaktnými miestami úzko spolupracujeme a pozývame ich na pravidelné zasadnutia národných kontaktných miest a siete Eionet, na ktorých sa diskutuje a rozhoduje o strategickejších aspektoch našej práce. Okrem toho národnú sieť tvoria národné referenčné centrá, z ktorých každé sa zaoberá konkrétnou témou z oblasti životného prostredia.

Národné referenčné centrá zo všetkých členských a spolupracujúcich krajín sa pravidelne stretávajú, aby diskutovali o technickejších aspektoch spolupráce v rámci siete Eionet. Okrem toho spolu s krajinami západného Balkánu a ďalšími zainteresovanými stranami, ako je Európska komisia, často identifikujeme rôzne tematické oblasti, v ktorých je potrebná osobitná pomoc. Tieto otázky sa podrobne riešia s pomocou expertov agentúry EEA, Európskych tematických centier a iných relevantných partnerov v sieti. Hlavnými oblasťami, ktorými sa zaoberáme, sú zvyčajne podpora podávania správ o kvalite ovzdušia, otázky týkajúce sa kvality vody, biodiverzity, odpadu a otázky súvisiace s klímou.

Aby som uviedol konkrétny príklad, nedávno sme v krajinách západného Balkánu zverejnili profily krajín týkajúce sa odpadového hospodárstva, ktoré vypracúvame aj pre krajiny EÚ. 

Aké sú kľúčové výzvy týkajúce sa zlepšovania našej spolupráce pri riešení environmentálnych otázok?

V oblasti životného prostredia čelí Európa množstvu výziev, ktoré presahujú hranice jednotlivých štátov, ako je znečistenie ovzdušia a vody a riešenie dôsledkov zmeny klímy. Aby sme dokázali tieto problémy dôkladne riešiť, potrebujeme primerané údaje a informácie.

Zistili sme, že v niektorých krajinách je monitorovacia infraštruktúra čoraz zastaranejšia. Vidieť to najmä pri monitorovaní kvality ovzdušia. Hoci je západný Balkán súčasťou indexu kvality ovzdušia v Európe, v niektorých oblastiach jednoducho nie je dostatok monitorovacích staníc. Snažíme sa riešiť túto otázku s pomocou iných zainteresovaných strán v danom regióne. V iných oblastiach sú zas nedostatky v údajoch, ktoré si vyžadujú pozornosť.

Spolupráca s krajinami západného Balkánu trvá už 20 rokov. Čo sa doteraz podarilo dosiahnuť?

S týmito krajinami sme spolupracovali v rámci rôznych predvstupových finančných nástrojov. V priebehu rokov sa západný Balkán stal neoddeliteľnou súčasťou siete Eionet a všetky krajiny pravidelne poskytujú agentúre EEA požadované údaje.

EEA vypracúva ročný prehľad činnosti svojich členských a spolupracujúcich krajín. Krajiny západného Balkánu preukázali v priebehu rokov jasný pokrok a vo všeobecnosti dosahujú rovnaké výsledky ako členské krajiny EEA, pričom niektoré z nich spĺňajú až 100 % požiadaviek, pokiaľ ide o včasnosť a kvalitu údajov. Západný Balkán sa takisto stal neoddeliteľnou súčasťou správy EEA o stave životného prostredia, ktorá sa vypracúva každých päť rokov.

Ako táto spolupráca zapadá do Európskej zelenej dohody EÚ? Snažia sa krajiny západného Balkánu splniť aj tieto ciele?

Krajiny západného Balkánu sa dohodli na „zelenej agende pre západný Balkán“, ktorá je do veľkej miery v súlade so zelenou dohodou a krajiny ju všeobecne podporili. 

EEA v súčasnosti pripravuje návrh projektu v rámci predvstupového financovania (IPA III). Tento návrh bude v plnej miere zosúladený so zelenou agendou a bude sa zaoberať veľkým množstvom tém, ako sú dekarbonizácia, obehové hospodárstvo, znečistenie (odstraňovanie znečistenia), udržateľné potravinové systémy a biodiverzita. Týmto návrhom sa agentúra EEA usiluje pomôcť krajinám západného Balkánu dosiahnuť ciele stanovené v tejto zelenej agende pre západný Balkán.

Ako sa podľa vás bude táto spolupráca vyvíjať v nasledujúcich rokoch? Prichádza do úvahy aj plné členstvo v agentúre EEA?

Členmi agentúry EEA môžu byť aj „tretie krajiny“, ako sa stanovuje v jej zakladajúcom nariadení. EEA má v skutočnosti už päť členských štátov, ktoré nie sú súčasťou EÚ.

V tejto súvislosti jasne vidíme možnosti členstva v EEA, keď sú krajiny technicky pripravené. Toto je do značnej miery politický proces, na ktorý má agentúra EEA malý vplyv, sme však pevne odhodlaní udržiavať a zintenzívňovať naše vzťahy v nadchádzajúcich rokoch, ako sa stanovuje v Stratégii agentúry EEA a siete Eionet na roky 2021 – 2030.

Rozhovor uverejnený v spravodajcovi EEA, december 2021