All official European Union website addresses are in the europa.eu domain.
See all EU institutions and bodiesUrobte niečo pre našu planétu, vytlačte si stránku len v prípade potreby. Aj malá akcia môže znamenať obrovský rozdiel, keď to urobia milióny ľudí!
Spoločná stratégia určuje smerovanie nášho úsilia. Zavádza nový spôsob spolupráce a budovania znalostí – pružnejší, pohotovejší, aktívnejší, akčnejší – na riešenie otázok a problémov, ktoré na nás čakajú, a získanie poznatkov, ktoré budeme potrebovať v nasledujúcom desaťročí.
Pandémia COVID-19 závažne otriasla našou spoločnosťou a ekonomikou a jasne poukázala na ich krehkosť. V dôsledku zhoršenia životného prostredia a zmeny klímy sa počíta s oveľa častejšími a oveľa závažnejšími otrasmi. Vzhľadom na neistotu a pretrvávajúce výzvy existuje pre nás jediná schodná cesta, a to že každé prijaté rozhodnutie v tomto kritickom období nás má priblížiť k sociálnym cieľom a cieľom udržateľnosti.
Vieme, že znečistenie plastmi a plastový odpad sú veľkým environmentálnym problémom. Na trh boli v uplynulých rokoch uvedené nové plastové výrobky, o ktorých sa tvrdí, že sú k životnému prostrediu šetrnejšie. Ich environmentálna dôveryhodnosť sa posudzuje v nedávno uverejnenej informačnej správe Európskej environmentálnej agentúry (EEA). Aby sme sa o tejto problematike dozvedeli viac, stretli sme sa s Almut Reichelovou, odborníčkou agentúry EEA pre udržateľné využívanie zdrojov a zneškodňovanie odpadu.
Európska environmentálna agentúra (EEA) nedávno vydala správu o „hnacích silách zmeny“, ktoré ovplyvňujú perspektívy Európy v oblasti životného prostredia aj udržateľnosti. Porozprávali sme s projektovým manažérom správy, Lorenzom Beninim, ktorý pracuje v agentúre EEA ako odborník na hodnotenie systémov a udržateľnosť.
Ako môžeme vybudovať udržateľnejší a odolnejší svet po kríze zapríčinenej koronavírusom? V tejto kritickej dobe, v ktorej sa budú prijímať kľúčové rozhodnutia v oblasti obnovy s vplyvom na našu budúcnosť, Európska environmentálna agentúra spojí poznatky o koronavíruse a otázkach týkajúcich sa životného prostredia a prispeje k informovanej diskusii.
Európske krajiny prijímajú radikálne opatrenia na obmedzenie dôsledkov ochorenia COVID-19 na zdravie Európanov a hospodárstvo. Taká kríza má zvyčajne okamžité a závažné dôsledky na celé populácie a ekonomiky. Vzhľadom na rozsah, v akom táto kríza spôsobená koronavírusom môže postihnúť hlavné hospodárske odvetvia, sa očakáva, že dôjde k oslabeniu vplyvu hospodárskych činností na životné prostredie a klímu. Rozsiahle a náhle otrasy sprevádzané extrémne vysokými výdavkami pre spoločnosť však vôbec nie sú spôsob, akým sa Európska únia zaviazala transformovať svoje hospodárstvo a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. V európskej zelenej dohode a nedávno uverejnenom európskom právnom predpise v oblasti klímy sa naopak vyzýva k nezvratným a postupným zníženiam emisií a súčasnému zabezpečeniu spravodlivého prechodu a podpore postihnutých subjektov.
Zaťaženie hlukom je v Európe stále väčším problémom a mnoho ľudí zrejme o jeho vplyvoch na ich zdravie ani nevie. Stretli sme sa s Eulaliou Perisovou, odborníčkou Európskej environmentálnej agentúry (EEA) pre oblasť hluku v životnom prostredí a porozprávali sme sa s ňou o hlavných zisteniach správy agentúry s názvom „Hluk v Európe – 2020“, ktorá bola uverejnená začiatkom tohto mesiaca.
Európska environmentálna agentúra (EEA) zverejnila na začiatku tohto mesiaca správu „Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2020 (SOER 2020)“. Dospelo sa v nej k záveru, že bez naliehavých opatrení počas najbližších 10 rokov Európa nedosiahne svoje ciele do roku 2030, ktoré sú zamerané na riešenie alarmujúcej miery straty biodiverzity, rastúcich vplyvov zmeny klímy a nadmernej spotreby prírodných zdrojov. Ponúka tiež niekoľko kľúčových riešení, ktoré by mohli pomôcť vrátiť Európu späť na cestu plnenia týchto cieľov. S Tobiasom Lungom, odborníkom EEA na koordináciu a posúdenie správy SOER, sme sa porozprávali o úlohe správy SOER 2020.
Rok 2019 si budeme pamätať ako zlomový z hľadiska opatrení v oblasti klímy a životného prostredia v Európe. Milióny Európanov a ďalších ľudí po celom svete demonštrovali a vyzývali tvorcov politík, aby podnikli kroky. Vo vedeckých posudkoch založených na dôkazoch vrátane správy Európskej environmentálnej agentúry o stave životného prostredia (SOER 2020) sa poukázalo na rozsah budúcich výziev a naliehavú potrebu konať. Tieto výzvy sa teraz menia na strategické plány. Európsky ekologický dohovor, ktorý predstavila Európska komisia, predstavuje sľubný začiatok pre nadchádzajúce kritické desaťročie.
Kto vlastní zem a jej zdroje? Kto rozhoduje o tom, akým spôsobom ich možno využiť? V niektorých prípadoch je zem súkromným majetkom, ktorý je možné kúpiť a predať a ktorý využívajú výlučne jeho vlastníci. Jej využívanie sa často riadi vnútroštátnymi alebo miestnymi predpismi, ako napríklad v prípade údržby lesných oblastí. V iných prípadoch sú niektoré oblasti určené len na verejné použitie. Zem však nie je iba priestranstvo či územie. Vzhľadom na skutočnosť, že ju využívame všetci a všetci sa spoliehame na jej zdroje, jej udržateľné riadenie vyžaduje spoluprácu vlastníkov, regulačných orgánov a používateľov od miestnej po svetovú úroveň.
Kontaminácia pôdy úzko súvisí s našou spoločnou minulosťou a je súčasťou príbehu o tom, ako sa Európa stala najskôr priemyselným a neskôr aj environmentálnym priekopníkom. Aby sme lepšie porozumeli problematike kontaminácie pôdy, porozprávali sme sa s Markom Kibblewhitom, emeritným profesorom na Cranfieldskej univerzite vo Veľkej Británii a jedným z popredných európskych odborníkov na pôdu.
Väčšinu potravín, ktoré konzumujeme, produkuje krajina a pôda. Potraviny, ktoré konzumujeme, a spôsob, akým ich produkujeme, sa v poslednom storočí spolu s európskou krajinou a spoločnosťou výrazne zmenili. Zintenzívnenie poľnohospodárstva umožnilo Európe produkovať viac potravín za dostupnejšie ceny, ale na úkor životného prostredia a tradičného poľnohospodárstva. Je najvyšší čas prehodnotiť náš vzťah k potravinám, ktoré si dávame na tanier, k pôde a spoločenstvám, ktoré ich produkujú.
Pôda je oveľa viac než neživý piesok a naplaveniny. Je plná života, od mikroskopických organizmov po väčšie cicavce, ktoré sa navzájom ovplyvňujú v rovnako bohatom počte mikrobiotopov. Ich interakcie nám poskytujú jedlo a vlákninu, čistú vodu, čisté ovzdušie a priemyselné procesy bez syntetických chemikálií a dokonca nám môžu poskytnúť liek na mnohé choroby. O biodiverzite pôdy a o tom, čo znamená pre našu planétu, sme sa rozprávali s Dr. Davidom Russellom zo Senckenbergovho prírodovedného múzea v Nemecku.
Zmena klímy výrazne ovplyvňuje pôdu, pričom zmeny vo využívaní zeme a pôdy môžu zmenu klímy urýchliť alebo spomaliť. Bez zdravšej pôdy a udržateľného hospodárenia so zemou a pôdou nemôžeme riešiť klimatickú krízu, produkovať dostatok potravín a prispôsobiť sa meniacej sa klíme. Odpoveď by mohla spočívať v zachovaní a obnove kľúčových ekosystémov a umožnení prírode zachytávať uhlík z atmosféry.
Program Európskej únie pre pozorovanie a monitorovanie Zeme Copernicus, známy aj ako Zem očami Európy, prináša revolúciu v spôsobe, akým chápeme a plánujeme udržateľnejšie využívanie našich cenných pôdnych zdrojov. Od mestského plánovania, dopravných trás a zelených plôch až po presné poľnohospodárstvo a obhospodarovanie lesov poskytuje Copernicus podrobné a včasné informácie o monitorovaní pôdy na podporu prijímania rozhodnutí.
Európska krajina sa mení. Mestá a ich infraštruktúra sa rozširujú na územie produktívnej poľnohospodárskej pôdy, čo vedie k rozdeľovaniu krajiny na menšie plochy a ovplyvňovaniu voľne žijúcich živočíchov a ekosystémov. Zem a pôda okrem fragmentácie krajiny čelia mnohým ďalším hrozbám: kontaminácii, erózii, zhutňovaniu, nepriepustnosti, degradácii a dokonca aj opúšťaniu. Čo ak by sme mohli recyklovať pôdu, ktorú už zaberajú mestá a mestská infraštruktúra, namiesto toho, aby sme zaberali poľnohospodársku pôdu?
Bez zdravej zeme a pôdy nedokážeme žiť. Pestujeme na nej väčšinu našich potravín a staviame na nej svoje domovy. Pre všetky druhy – zvieratá a rastliny žijúce na súši alebo vo vode – je zem nevyhnutná. Pôda – jedna zo základných zložiek zeme – je veľmi zložitým a často podceňovaným prvkom prekypujúcim životom. Spôsob, akým v súčasnosti využívame zem a pôdu v Európe a vo svete , žiaľ, nie je udržateľný. Táto skutočnosť výrazne ovplyvňuje život na zemi.
Vlny horúčav počas uplynulého leta a extrémne poveternostné javy opäť raz prekonali klimatické rekordy v Európe, čím sa znova potvrdil význam adaptácie na klimatickú zmenu. Stretli sme sa s Blazom Kurnikom, odborníkom Európskej environmentálnej agentúry (EEA) pre vplyvy klimatickej zmeny a adaptáciu na klimatickú zmenu, aby sme sa porozprávali o novej správe agentúry uverejnenej začiatkom tohto mesiaca. Poskytujú sa v nej informácie o tom, ako klimatická zmena vplýva na poľnohospodárstvo v Európe.
Novozvolená predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová stanovila politické priority svojho tímu na nasledujúcich päť rokov. Stredobodom jej programu je Európsky ekologický dohovor, ktorý určuje ambicióznejšie opatrenia v oblasti klimatickej krízy a krízy biodiverzity. Európske politiky už so zhoršovaním životného prostredia a klimatickou zmenou dlhodobo bojujú, pričom toto úsilie sprevádzajú úspechy aj neúspechy. S podporou stále intenzívnejších výziev spoločnosti na prijatie opatrení ponúka toto nové politické obdobie – s novou Európskou komisiou a Parlamentom – jedinečnú príležitosť pre Európu, aby zintenzívnila a urýchlila ekologický a spravodlivý prechod.
Ako bude vyzerať životné prostredie v Európe o 25 rokov? Podarí sa nám dosiahnuť náš spoločný cieľ, ktorým je dobrý život v rámci možností našej planéty? Podarí sa nám obmedziť globálne otepľovanie a vybudovať mestá odolné voči zmene klímy obklopené zdravou prírodou? Z nedávnych volieb do Európskeho parlamentu vyplýva, že obavy Európanov sú čoraz väčšie. Ďalšia európska generácia takisto vyzýva k prijatiu naliehavých opatrení. Akým spôsobom však ich požiadavky na zabezpečenie udržateľnej budúcnosti ovplyvnia životné prostredie a sociálno-hospodárske politiky v Európe? Pri príležitosti nášho 25. výročia sa zamýšľame nad tým, ako sa v posledných 25 rokoch vyvíjali európske poznatky a politiky týkajúce sa životného prostredia a ako agentúra EEA spolu so svojimi sieťami môže počas nadchádzajúcich 25 rokov podporovať snahy o dosiahnutie udržateľnosti.
For references, please go to https://eea.europa.eu./sk/articles/all-articles or scan the QR code.
PDF generated on 26. 11. 2024 00:20
Engineered by: EEA Web Team
Software updated on 26 September 2023 08:13 from version 23.8.18
Software version: EEA Plone KGS 23.9.14