Voda, ktorú konzumujeme — ťažká daň závlahového poľnohospodárstva

Potrava je nezlučiteľne prepojená s dobrými životnými podmienkami ľudí. Okrem významu dobrej potravy pre dobré zdravie a pôžitok, ktorý z jedenia máme, poľnohospodárska výroba zohráva významnú úlohu prostredníctvom podpory individuálneho živobytia a širšieho hospodárstva.

Pri výrobe potravín sa však spotrebúva aj veľké množstvo vody, ktorá je rovnako dôležitým zdrojom. Na poľnohospodárske účely sa odoberá 24 % vody v Európe, a hoci sa to nemusí zdať mnoho v porovnaní so 44 %, ktoré sa spotrebujú na chladenie pri výrobe energie, vplyv tohto odberu na zásoby je omnoho väčší. Zatiaľ čo takmer všetka voda na chladenie sa vracia do recipienta, pri poľnohospodárskom využití je toto množstvo často iba tretinové.

Okrem toho je poľnohospodárske využitie vody nerovnomerne rozšírené. V niektorých regiónoch južnej Európy sa na poľnohospodárske účely odoberá viac než 80 % vody. Odber vody zvyčajne dosahuje vrchol v lete, keď je voda najmenej dostupná, čím sa maximalizujú škodlivé účinky.

V nedávno publikovanej správe agentúry EEA, Vodné zdroje v rámci Európy — boj proti nedostatku vody a suchu, sú opísané vážne dôsledky nadmerného odberu. Nadmerným využívaním zdrojov sa zvyšuje pravdepodobnosť vážneho nedostatku vody počas období sucha. Znamená to však aj zníženie kvality vody (lebo znečisťujúce látky sú menej zriedené) a riziko prenikania slanej vody do podzemnej vody v pobrežných oblastiach. Ekosystémy v riekach a jazerách môžu byť takisto vážne postihnuté, čo spôsobuje poškodenie alebo vyhubenie rastlín a živočíchov, ak hladina vody klesne alebo ak dôjde k úplnému vyschnutiu.

Dôsledky sa pozorujú v mnohých regiónoch južnej Európy. Niekoľko príkladov:

• v tureckej doline Konya v dôsledku odberu na zavlažovanie — väčšina sa odčerpáva z nezákonne navŕtaných žriediel — významne klesla hladina druhého najväčšieho jazera v krajine, jazera Tuz;
• v gréckej nížine Argolid sa toxicita chlóru v dôsledku presakovania slanej vody prejavuje spálenými listami a defoliáciou; vrty vyschli alebo boli opustené pre nadmernú salinitu;
• na Cypre museli pre vážny nedostatok vody v roku 2008 dovážať vodu pomocou tankerov, prerušilo sa zásobovanie domácností a výrazne sa zvýšili ceny.
  

Chybné stimuly

Používanie vody v poľnohospodárstve sa v niektorých častiach Európy stáva neudržateľné, z čoho vyplýva, že prostredníctvom regulačných a cenových mechanizmov sa nepodarilo účinne riadiť dopyt.

Poľnohospodári využívajú metódy intenzívneho zavlažovania vodou na zvýšenie produkcie na požiadanie. V Španielsku napríklad 14 % poľnohospodárskej zavlažovanej pôdy vynáša 60 % celkovej hodnoty poľnohospodárskych výrobkov.

Poľnohospodári však budú, samozrejme, zavlažovať iba vtedy, ak sa zvýšenými výnosmi vyvážia náklady na inštaláciu zavlažovacích systémov a odber veľkého množstva vody. V tomto ohľade sa v rámci vnútroštátnych a európskych politík vytvorili poľutovaniahodné stimuly. Poľnohospodári zriedkakedy platia plné náklady za zdroje a environmentálne náklady za veľké, verejne spravované zavlažovacie systémy (najmä ak zákony zakazujúce alebo obmedzujúce odber nie sú účinne presadzované). Navyše až do nedávnych reforiem sa z dotácií EÚ často podporovalo pestovanie intenzívne využívajúce vodu.

Rozsah využívania vody, ktorý z toho vyplýva, môže byť zarážajúci. Svetový fond na ochranu prírody (WWF) analyzoval zavlažovanie štyroch plodín v Španielsku počas roka 2004 a zistil, že takmer 1 miliarda m³ vody sa použila len na výrobu nadbytku nad úrovňou kvót EÚ. To sa rovná spotrebe domácností viac než 16 miliónov ľudí.

Vplyvom zmeny klímy sa situácia pravdepodobne zhorší. V prvom rade sa v dôsledku horúcejších, suchších letných mesiacov zvýši tlak na vodné zdroje. Okrem toho sa EÚ a jej členské štáty zaviazali, že biopalivá by mali zabezpečovať 10 % pohonný hmôt pre dopravu do roku 2020. Ak sa bude stúpajúci dopyt po bioenergii uspokojovať pomocou súčasných energetických plodín prvej generácie, potom sa využitie poľnohospodárskej vody zvýši.

Ako teda ďalej?

V niektorých častiach Európy zohráva závlahové poľnohospodárstvo kľúčovú úlohu v miestnom a národnom hospodárstve. V niektorých oblastiach by zastavenie zavlažovania mohlo viesť k opusteniu pôdy a k vážnym hospodárskym ťažkostiam. Voda na poľnohospodárske účely sa preto musí využívať účinnejšie nielen na zabezpečenie dostatočného množstva vody na zavlažovanie, ale aj pre miestnych obyvateľov, zdravé životné prostredie a ďalšie hospodárske odvetvia.

Tvorba cien vody predstavuje hlavný mechanizmus na podnietenie úrovne využitia vody, pri ktorej sa vyvážia hospodárske, environmentálne a sociálne ciele spoločnosti. Z výskumu vyplýva, že ak ceny odrážajú skutočné náklady, nelegálny odber je účinne kontrolovaný a za vodu sa platí podľa objemu, potom poľnohospodári obmedzia zavlažovanie alebo prijmú opatrenia na zlepšenie účinnosti využívania vody. Pomocou dotácií členských štátov a EÚ je možné zabezpečiť dodatočné stimuly na prijatie techník úspory vody.

Po zavedení stimulov budú mať poľnohospodári na výber množstvo technológií, postupov a plodín na zníženie využitia vody. Vlády tu majú opäť zohrať kľúčovú úlohu prostredníctvom poskytnutia informácií, odporúčaní a vzdelávania s cieľom zabezpečiť, aby boli poľnohospodári informovaní o možnostiach, a podporiť ďalší výskum. Osobitnú pozornosť treba venovať zabezpečeniu, aby zavedenie energetických plodín na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa biopalív slúžilo skôr na zníženie dopytu po vode na poľnohospodárske účely ako na jeho zvýšenie.

A po vynaložení úsilia na zníženie dopytu môžu hospodárstva takisto využiť aj príležitosti na priblíženie sa k alternatívnym dodávkam. Napríklad na Cypre a v Španielsku bola upravená odpadová voda použitá na zavlažovanie plodín so sľubnými výsledkami.