All official European Union website addresses are in the europa.eu domain.
See all EU institutions and bodiesUrobte niečo pre našu planétu, vytlačte si stránku len v prípade potreby. Aj malá akcia môže znamenať obrovský rozdiel, keď to urobia milióny ľudí!
Article
Biomasa je pojem, ktorý sa používa v mnohých rôznych kontextoch. V kontexte našej aktuálnej správy EEA biomasa znamená všetku vegetáciu, ktorá tvorí ekosystémy, sekvestruje uhlík a poskytuje potraviny a suroviny pre celý rad biologických materiálov. Tieto materiály sa používajú v mnohých rôznych odvetviach, napríklad v stavebníctve, energetike, doprave, nábytkárskom a textilnom priemysle. Biomasa sa dá tiež opätovne použiť a recyklovať, aby sa čo najlepšie využili materiály a výrobky na báze biomasy vzhľadom na ich ekonomickú a environmentálnu hodnotu.
O biomasu je veľký záujem, pretože ten istý typ biomasy môže mať viacero konečných použití a funkcií, a to aj v súvislosti s prírodou a biodiverzitou. Biomasa odstraňuje CO2 z ovzdušia a uchováva uhlík v živej biomase aj vo výrobkoch z biomasy. Biomasa nahrádza fosílne a minerálne materiály materiálmi a výrobkami na biologickej báze, čo môže znížiť emisie skleníkových plynov. Biomasa sa musí obnovovať aj na účely prírody a biodiverzity, aby sa zachovala rozmanitosť európskych krajinných oblastí.
Podľa Európskej zelenej dohody má biomasa plniť niekoľko úloh v súvislosti s potravinovou a energetickou bezpečnosťou, ochranou prírody, znižovaním znečistenia a zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu. Ešte je potrebné stanoviť, či v konečnom dôsledku budú tieto úlohy synergické alebo antagonické, čo vo veľkej miere závisí od zavedených politických stimulov a od vykonávania politiky.
Nápad vypracovať túto správ vyplynul z diskusií medzi kolegami v agentúre, ktorí pracujú na rôznych témach. Zistili sme, že v rámci tematických pracovných oblastí skúmame biomasu z rôznych hľadísk. Zistili sme tiež, že v skutočnosti nevieme, koľko biomasy by bolo potrebnej na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody a či je možné trvalo rastúci dopyt po biomase v EÚ udržateľne zabezpečiť.
Z tohto dôvodu sme sa rozhodli zhromaždiť fakty o pôvode a tokoch biomasy a cieľom bolo zvýšiť informovanosť o jej rôznych úlohách a funkciách. Cieľom bolo tiež lepšie pochopiť vedľajšie prínosy a kompromisy a zasadiť ich do kontextu politík EÚ, ako aj vzťah medzi ekosystémami, sekvestráciou uhlíka, produkciou a spotrebou biomasy. Poskytnutím faktov a analýz možno správu EEA o biomase použiť ako východisko na diskusie medzi rôznymi zainteresovanými stranami o rozličných témach súvisiacich s biomasou.
Väčšina dodávok biomasy v EÚ sa vyrába v rámci EÚ a dvomi hlavnými kategóriami, na ktoré sme sa zamerali v našej správe, sú poľnohospodárska biomasa a drevná biomasa z lesov.
Na základe najnovších údajov Spoločného výskumného centra (JRC) Európskej komisie o tokoch biomasy v EÚ sa viac ako polovica poľnohospodárskej biomasy používa na krmivo a podstielku pre zvieratá a len približne 13 % sa používa na rastlinné potraviny určené na ľudskú spotrebu. V menšej miere sa biomasa využíva na biopalivá, vlákna a materiály. Takmer o pätine celkového objemu poľnohospodárskej biomasy nevieme, aké má využitie, čo znamená veľkú medzeru v poznatkoch potrebných na analýzu vplyvu rôznych spôsobov využitia biomasy.
Drevná biomasa sa používa ako materiál na výrobu stavebných, nábytkových a iných výrobkov z dreva, papiera a obalov a ako zdroj energie. Biomasa dominuje spotrebe energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ. Biomasa predstavovala viac ako polovicu celkovej hrubej konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ v roku 2021. V období rokov 2000 až 2020 došlo takmer vo všetkých členských štátoch k výraznému nárastu využívania tuhej biomasy, najmä drevnej biomasy na výrobu bioenergie. Z rôznych druhov drevnej biomasy sa spaľovaním vyrába bioenergia.
Hlavnou témou je, že podľa výsledkov vedeckého výskumu v budúcnosti nebude k dispozícii dostatok biomasy pochádzajúcej z EÚ na plnenie všetkých úloh stanovených v Európskej zelenej dohode. Dodávky biomasy sú naďalej limitované plochou pôdy, rastom vegetácie, meniacou sa klímou a celosvetovým obchodom. Keďže požiadavky na využívanie biomasy v rôznych odvetviach vrátane ochrany prírody neustále rastú a navzájom si konkurujú, musíme stanoviť priority využívania biomasy. Znamená to, že zainteresované strany musia pochopiť a prediskutovať rôzne kompromisy medzi dosahovaním politických cieľov a tým, ako využívať dostupnú biomasu v súčasnosti a zároveň zabezpečiť jej dostatok v budúcnosti.
Rôzne spôsoby výroby a využívania biomasy majú rôzny vplyv na ekosystémy, a preto je potrebný komplexnejší prístup k hospodáreniu s biomasou. Dôvodom je aj to, že stav ekosystémov produkujúcich biomasu nie je vo všeobecnosti dobrý a zhoršuje sa, a lesný záchyt uhlíka, na ktorý sa tak veľmi spoliehame pri plnení klimatických cieľov na roky 2030 a 2050, má v posledných rokoch klesajúcu tendenciu. Aby bol tento hlavolam s biomasou ešte zložitejší, odvetvia primárnej produkcie, ako je poľnohospodárstvo a lesníctvo, už teraz pociťujú vplyvy zmeny klímy, ktoré ešte viac ohrozujú záchyty uhlíka a produkciu biomasy.
Politické opatrenia v oblasti využívania pôdy a hospodárenia s pôdou, najmä tie, ktoré majú vplyv na lesy a poľnohospodárstvo, prinesú výsledky v nasledujúcich desaťročiach. Pri plánovaní vo výhľade rokov 2030, 2050 a neskorších období sú rozhodnutia potrebné už dnes.
Zmena klímy ovplyvnila produkciu biomasy z poľnohospodárskej a lesnej pôdy v EÚ posunom klimatických zón, čo zahŕňa zmeny teploty a zrážok, zmeny vegetačných období a zvýšenia frekvencie a závažnosti extrémnych udalostí. Tieto faktory ovplyvnili európske poľnohospodárstvo a lesnú pôdu tak pozitívne, ako aj negatívne, a to isté sa predpokladá aj v budúcnosti.
Štúdie zamerané na dlhodobé klimatické trendy v oblasti európskych plodín ukázali, že v dôsledku zvyšovania teplôt, znižovania zrážok a posunu ročných období dochádza k znižovaniu výnosu kukurice, pšenice a iných obilnín v južnej Európe. V iných európskych regiónoch majú zmeny teploty a zrážok pozitívny vplyv na niektoré druhy plodín.
Horúčavy a časté obdobia sucha v EÚ majú negatívny vplyv na rast a stabilitu lesov. Takéto udalosti viedli k strate biotopov, migrácii miestnych druhov, šíreniu invazívnych cudzích druhov a prispeli k lesným požiarom. Prognostické štúdie o vplyve zmeny klímy na lesy nie sú presvedčivé a vykazujú veľké rozdiely podľa krajiny, regiónu a druhov. Je to preto, že reakcia lesa na zmenu klímy môže byť zložitá a viacvrstvová. Lesy s bohatou biodiverzitou sú zvyčajne odolnejšie voči dosahom zmeny klímy ako monokultúrne lesy.
V rámci Európskej zelenej dohody bolo nedávno prijatých alebo sa pripravuje veľké množstvo tematických a prierezových právnych predpisov, ktoré sa týkajú výroby a spotreby biomasy. Výzvou je zabezpečiť, aby boli politiky EÚ aj vnútroštátne politiky v oblasti biomasy koherentné a dôkladne vypracované.
Celkovo je biomasa potrebná v mnohých ohľadoch pre dekarbonizáciu, pretože môže nahradiť uhlíkovo náročné fosílne palivá alebo stavebné materiály. Zvyšuje sa však dopyt po ťaženej biomase, čo by zase mohlo podnietiť zmeny vo využívaní pôdy a poškodiť ekosystémy. Zároveň ciele v oblasti odstraňovania uhlíka uznávajú prírodu ako riešenie a vyzývajú k zvýšenej sekvestrácii uhlíka v lesoch a iných pôdnych ekosystémoch. To môže mať vplyv na dostupnosť biomasy na nahradenie materiálov a výrobkov náročných na uhlík.
Okrem toho sú aspekty výroby biomasy spojené s politickými cieľmi na zachovanie biodiverzity a ekosystémov, ktoré vyžadujú používanie menšieho množstva externých zásahov, menej intenzívnych postupov a menej škodlivých chemických látok, pričom sa zameriavajú na riešenia založené na prírode. Očakáva sa, že tieto politiky vo všeobecnosti prospejú kvalite a množstvu zásob biomasy ponechaných v prírode, ale zároveň povedú k zníženiu čistej produkcie biomasy na využitie v biohospodárstve. Prechod na obehové hospodárstvo môže okrem toho znížiť dopyt po materiáloch z primárnej biomasy a zvýšiť dostupnosť sekundárnej biomasy, napríklad prostredníctvom recyklácie.
Ako vidíte, čakajú na nás niekoľko výziev, pokiaľ ide o využívanie biomasy podľa cieľov Európskej zelenej dohody. Konkrétne by využívanie biomasy mohlo byť prínosom pre jeden individuálny politický cieľ, ale mohlo by sa vnímať ako nepriaznivé riešenie vo vzťahu k inému politickému cieľu. Cieľom našej správy je prispieť k diskusii o politikách poskytnutím faktov a analýz.
V rámci ďalších krokov sa snažíme osloviť rôzne zainteresované strany a našu sieť Eionet s výsledkami správy, aby sme lepšie pochopili potreby v oblasti znalostí a informácií a ako môže EEA ďalej prispieť k vyriešeniu hlavolamu s biomasou.
Katarzyna Kowalczewska
Odborníčka na poľnohospodárstvo a integráciu LULUCF
For references, please go to https://eea.europa.eu./sk/articles/rozhovor-uloha-biomasy-v-ambiciach or scan the QR code.
PDF generated on 23. 12. 2024 07:11
Engineered by: EEA Web Team
Software updated on 26 September 2023 08:13 from version 23.8.18
Software version: EEA Plone KGS 23.9.14
Akcie dokumentu
Zdieľať s ostatnými