Životné prostredie Európy 2015: budúca prosperita závisí od odvážnejších krokov v oblasti politiky, znalostí, investícií a inovácií

Toto sú niektoré z hlavných myšlienok z dnes publikovaného päťročného hodnotenia Európskej environmentálnej agentúry - Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2015 (SOER 2015). Správa SOER 2015 predstavuje súhrnné hodnotenie stavu, trendov a výhľadov životného prostredia Európy, obsahuje údaje a hodnotenia vychádzajúce z regionálnej, národnej a globálnej úrovne, ako aj porovnania medzi krajinami.

Politiky EÚ priniesli značné výhody

V súčasnosti majú Európania čistejšie ovzdušie a vodu, menej odpadu smeruje na skládky a viac zdrojov sa recykluje. Európa má pred sebou dlhú cestu k dosiahnutiu cieľa 7. environmentálneho akčného programu do roku 2050, ktorým je  dobrý život v rámci možností našej planéty. Napriek tomu, že prírodné zdroje využívame efektívnejšie ako v minulosti, stále ich zároveň poškodzujeme, pričom existencia ľudstva je na nich závislá. Strata biodiverzity a zmena klímy zostávajú  naďalej zásadnými problémami.

Hans Bruyninckx, výkonný riaditeľ agentúry EEA, pri uvedení správy SOER 2015 povedal: „Z našej analýzy vyplýva, že pomocou európskych politík sa v priebehu rokov podarilo úspešne zvládnuť mnohé environmentálne výzvy. Vyplýva z nej však aj to, že naďalej poškodzujeme prírodné systémy, ktoré udržiavajú našu prosperitu. Aj keď je život v rámci možností našej planéty nesmiernou výzvou, jej splnenie prinesie obrovské výhody. S plným využitím schopnosti Európy inovovať by sme sa mohli stať skutočne udržateľnými a dostali by sme sa na hranice nepoznaného v rámci vedy a techniky, do oblasti vytvárania nových odvetví a zdravšej spoločnosti.“

Správa SOER 2015 upozorňuje na potrebu ambicióznejších politík, ktoré zabezpečia dosiahnutie vízie pre rok 2050. Takisto zdôrazňuje potrebu nových prístupov, v rámci ktorých sa reaguje na systémový charakter mnohých environmentálnych problémov. Vonkajšie tlaky vrátane svetových megatrendov môžu byť napríklad v rozpore s konkrétnymi politikami a miestnym úsilím v oblasti environmentálneho riadenia. Okrem toho mnohé environmentálne výzvy úzko súvisia s modelmi výroby a spotreby, ktoré predstavujú veľký počet pracovných miest a zmeny týchto modelov prinášajú rôzne náklady a výhody. Stáva sa, že efektívnejšia výroba je negovaná vyššou spotrebou.

 Správa konštatuje, že aj keď úplné vykonávanie existujúcich politík bude veľmi dôležité, ani v súčasnosti zavedené environmentálne politiky, ani hospodársky a technologicky motivované zvýšenie efektivity  nebudú stačiť na dosiahnutie vízie Európy pre rok 2050.

Potreba transformácie kľúčových systémov

Riešenie zložitých výziev, ktorým Európa čelí, si bude vyžadovať ambicióznejšie politiky spolu s lepšími znalosťami a inteligentnejšími investíciami zameranými na zásadnú transformáciu kľúčových systémov v oblastiach ako sú potraviny, energetika, bývanie, doprava, financie, zdravie a vzdelávanie. Bude nevyhnutné prijať stratégie a zvoliť prístupy zamerané na zníženie tlakov a predchádzanie možným škodám, obnovu ekosystémov, nápravu sociálno-ekonomických nerovností a prispôsobenie sa svetovým trendom ako je zmena klímy a vyčerpávanie zdrojov.

Dr. Bruyninckx: „Máme 35 rokov na to, aby sme zabezpečili, že do roku 2050 budeme žiť na udržateľnej planéte. Môže sa to zdať ako vzdialená budúcnosť, avšak na dosiahnutie nášho cieľa je nevyhnutné, aby sme konali už teraz. Je potrebné, aby naše kroky a investície boli ešte ambicióznejšie a súdržnejšie. Mnohé z rozhodnutí, ktoré dnes prijímame, budú určovať to, ako budeme žiť v roku 2050.“

Životné prostredie Európy podľa správy SOER 2015: vybrané fakty a trendy

Prírodný kapitál

• Prostredníctvom politík EÚ sa znížilo znečistenie a významne sa zlepšila kvalita ovzdušia a vody v Európe. Pokračujúca degradácia ekosystémov ale naďalej ohrozuje hospodárske výsledky a blahobyt.
• Strata biodiverzity. Šesťdesiat percent z hodnotených chránených druhov a 77 % hodnotených biotopov vykazujú nepriaznivý stav ochrany. Európa nesmeruje k splneniu svojho cieľa, ktorým je zastavenie poklesu biodiverzity do roku 2020.
• V posledných rokoch sa zlepšila kvalita povrchovej vody, ale približne polovica útvarov povrchových vôd v Európe v roku 2015 pravdepodobne nedosiahne dobrý ekologický stav.
• Morské a pobrežné ekosystémy sú naďalej zdrojom obáv. K tlakom patrí poškodzovanie morského dna, znečistenie, invazívne druhy a acidifikácia. Nadmerný rybolov sa znížil v Atlantickom a Baltickom mori. Stredozemné more naďalej vykazuje negatívne výsledky – v roku 2014 bol zaznamenaný nadmerný rybolov v 91 % hodnotených populáciách rýb.
• V roku 2012 sa na ekologické poľnohospodárstvo využívalo menej ako 6 % obhospodarovanej pôdy s veľkými rozdielmi medzi krajinami.
• Predpokladá sa, že v budúcnosti sa zvýšia tlaky a vplyvy dôsledkov zmeny klímy a že základné príčiny straty biodiverzity pretrvajú.

Efektívnosť využívania zdrojov

• Domáca spotreba zdrojov v roku 2007 dosiahla 16,7 tony na osobu a v roku 2012 klesla na 13,7 tony čiastočne z dôvodu prepadu stavebného priemyslu v niektorých krajinách.
• V odpadovom hospodárstve nastalo zlepšenie, vzniká  menej odpadu a menej odpadu je posielaného na skládky odpadov. Miera recyklácie sa medzi rokmi 2004 a 2012 zvýšili v 21 krajinách a miery skládkovania klesli v 27 z 31 krajín (za ktoré sú k dispozícii údaje). Krajiny EHP dosiahli v roku 2012 priemernú mieru recyklácie 29 % v porovnaní s 22 % v roku 2004.
• Napriek 45 % zvýšeniu ekonomickej produkcie sa emisie skleníkových plynov od roku 1990 znížili o 19 %. Využívanie fosílnych palív sa znížilo, ako aj emisie niektorých znečisťujúcich látok z dopravy a priemyslu.
• Finančná kríza v roku 2008 a následné hospodárske ťažkosti prispeli k zníženiu niektorých environmentálnych tlakov. Je otázne, či pôjde o dlhodobé zlepšenia.
• Platné politické rámce nepostačujú na to, aby Európa dosiahla svoje dlhodobé environmentálne ciele, ako je zníženie emisií skleníkových plynov o 80 až 95 %.

Zdravie a blahobyt

• Environmentálne politiky priniesli zlepšenia kvality pitnej vody a vody určenej na kúpanie a znížila sa expozícia kľúčovým nebezpečným znečisťujúcim látkam.
• Znečistenie ovzdušia a hluk majú naďalej vážne vplyvy na zdravie v mestských oblastiach. V roku 2011 sa približne 430 000 predčasných úmrtí v EÚ pripisovalo jemným tuhým časticiam, pričom expozícia environmentálnemu hluku prispieva každoročne najmenej k 10 000 prípadom predčasných úmrtí v dôsledku srdcových chorôb.
• V dôsledku rozšírenejšieho používania chemikálií, najmä v spotrebných výrobkoch, sa u ľudí zvýšila miera výskytu endokrinných ochorení a porúch.
• Očakáva sa, že predpokladané zlepšenie kvality ovzdušia nebude dostatočné na zabránenie pokračujúcemu poškodzovaniu zdravia, pričom vplyvy v dôsledku zmeny klímy sa budú pravdepodobne zhoršovať.
• Odvetvie životného prostredia vzrástlo od roku 2000 do roku 2011 o viac ako 50 % a je jedným z mála prekvitajúcich odvetví z hľadiska výnosov a pracovných miest od finančnej krízy v roku 2008.

Poznámky pre redaktora

O agentúre EEA

Európska environmentálna agentúra (EEA) je agentúrou Európskej únie. Zameriava sa na podporu trvalo udržateľného rozvoja a pomoc pri dosahovaní podstatných a merateľných zlepšení v oblasti životného prostredia Európy prostredníctvom zabezpečenia včasných, cielených, relevantných a spoľahlivých informácií pre politikov a verejnosť. Vo svojej práci sa opiera o Európsku environmentálnu informačnú a monitorovaciu sieť (EIONET), ktorú tvorí 39 európskych krajín.

O správe SOER 2015

Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2015 sa skladá z dvoch správ a 87 on-line stručných kapitol. Zahŕňa tzv. Syntézu a správu Hodnotenie globálnych megatrendov, ktoré dopĺňa 11 kapitol o megatrendoch, 25 tematických kapitol, 9 cezhraničných porovnávacích kapitol, 39 kapitol o krajinách (na základe národných správ o stave životného prostredia) a troch regionálnych kapitol.

Správa SOER 2015:

• obsahuje komplexné a integrované hodnotenie stavu, trendov a perspektív životného prostredia Európy v globálnych súvislostiach,
• slúži ako zdroj informácií pri vykonávaní európskej environmentálnej politiky v období rokov 2015 až 2020,
• obsahuje analýzu príležitostí na úpravu doterajších politík (ako aj poznatkov, ktoré slúžili ako zdroj informácií pre tieto politiky) s cieľom dosiahnuť víziu Európskej únie do roku 2050 s názvom Dobrý život v rámci možností našej planéty,
• bola vypracovaná spoločne v úzkej spolupráci so sieťou EIONET, ako aj útvarmi Európskej komisie. Na partnerskom pripomienkovaní hodnotenia sa podieľalo niekoľko medzinárodných organizácií.
• www.eea.europa.eu/soer

Kontaktné informácie:

Pre otázky médií: