Plastové výrobky predstavujú čoraz väčší environmentálny a klimatický problém: ako môže Európa tento trend zvrátiť?

Hoci informovanosť, obavy a opatrenia v súvislosti s tým, ako likvidujeme plasty v morskom prostredí a inde, v posledných rokoch výrazne vzrástli, podľa správy EEA s názvom Plastové výrobky, obehové hospodárstvo a životné prostredie Európy – priorita opatrení. Existuje mnoho ďalších a menej známych vplyvov plastov vrátane ich podielu na zmene klímy a nových výziev súvisiacich s pandémiou COVID-19.

Správa sa zaoberá výrobou plastov, ich spotrebou a obchodom s nimi, vplyvom plastov na životné prostredie a klímu počas ich životného cyklu a skúma prechod na obehové hospodárstvo v oblasti plastov prostredníctvom troch spôsobov, do ktorých sú zapojení tvorcovia politík, oblasť priemyslu a spotrebitelia.

„Výzvy, ktoré predstavujú plasty, sú do veľkej miery spôsobené tým, že naše systémy výroby a spotreby nie sú udržateľné. V dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 a zmeny klímy sa zvýšila pozornosť, s akou spoločnosť pristupuje ku kríze s plastovým odpadom, ktorej čelíme. Je jasné, že najlepším spôsobom je posun k zásadne udržateľnému a obehovému hospodárstvu s plastmi, v ktorom používame plasty oveľa rozumnejšie a lepšie ich opätovne používame a recyklujeme. Východiskovým bodom by okrem toho mala byť výroba plastov zo surovín z obnoviteľných zdrojov," uviedol Hans Bruyninckx, výkonný riaditeľ EEA.

Zo správy vyplýva, že výroba plastov, ich používanie a obchod s nimi naďalej rastú. Na riešenie výziev, ktoré predstavujú plasty, a najmä tých, ktoré predstavujú jednorazové plastové výrobky, je už zavedený čoraz väčší počet politík a iniciatív EÚ. V roku 2018 Európska komisia predstavila prvú komplexnú stratégiu pre plasty v obehovom hospodárstve na svete, v ktorej sa stanovuje prístup EÚ k riešeniu výziev spojených s plastovými výrobkami a v nadväznosti na ktorú vznikla v roku 2019 smernica o jednorazových plastových výrobkoch.

V správe EEA sa poukazuje na tri spôsoby ďalšieho postupu vrátane inteligentnejšieho využívania plastov, zvýšenej obehovosti a využívania surovín z obnoviteľných zdrojov. Spoločne môžu pomôcť zabezpečiť, aby sme dosiahli udržateľný a obehový systém v oblasti plastov. Okrem tejto správy sa dnes uverejnia aj dva súvisiace brífingy o plastových a textilných výrobkoch a o umožnení existencie obehových obchodných modelov.

Pandémia ochorenia COVID-19 a plastové výrobky

Pandémia koronavírusu spôsobila zmeny vo výrobe a spotrebe plastových výrobkov a plytvaní nimi. Plastové rúška zohrávajú kľúčovú úlohu pri obmedzovaní ďalšieho šírenia ochorenia COVID-19. Nárast plastového odpadu v dôsledku dopytu po rúškach a rukaviciach, ako aj zmena výroby a používania jednorazových plastových výrobkov, napríklad nádob na odnesenie potravín so sebou a plastových obalov používaných pri online predaji, však môže v krátkodobom horizonte ohroziť úsilie EÚ o obmedzenie znečistenia plastmi a prechod na udržateľnejší a obehovejší systém plastov.

Priemyselná výroba plastov s podielom na zmene klímy

Spotreba a výroba plastov zahŕňa používanie veľkého množstva fosílnych palív, čo má negatívny vplyv na životné prostredie a zmenu klímy. Okrem toho v dôsledku zníženej hospodárskej činnosti došlo k prudkému poklesu svetových cien ropy, v dôsledku čoho je pre výrobcov výrazne lacnejšie vyrábať plastové výrobky z pôvodných fosílnych materiálov než používať recyklované plastové materiály. Ak sa výroba a používanie plastov budú podľa prognóz naďalej zvyšovať, odvetvie plastov bude do roku 2050 predstavovať 20 % celosvetového využívania ropy, čo je nárast zo súčasných 7 %.

Z údajov z inventáru skleníkových plynov EEA vyplýva, že ročné emisie súvisiace s výrobou plastov v EÚ predstavujú približne 13,4 miliónov ton CO₂, čo je približne 20 % emisií chemického priemyslu v celej EÚ, ako sa uvádza v správe. Hospodárska životaschopnosť európskeho a celosvetového trhu recyklácie plastov je v súčasnosti pod značným tlakom. Nižší dopyt po recyklovaných plastoch na trhu takisto skomplikoval úsilie mnohých európskych obcí o udržateľné riadenie odpadových postupov a pre značné množstvá plastového odpadu sa využívajú menej žiaduce možnosti likvidácie odpadu.

Figure: the environmental impacts across the life cycle of plastics

Source: EEA, 2020

Syntetické textílie čoraz väčším problémom

Súčasťou problému s plastmi sú textílie vyrobené zo syntetických vlákien, ako je napríklad polyester a nylon. Podľa osobitného briefingu EEA, ktorý sa zaoberá plastmi v textile, spotrebitelia v EÚ vyhodia približne 5,8 milióna ton textilu ročne – približne 11 kilogramov na osobu – z čoho približne dve tretiny tvoria syntetické vlákna. Podľa údajov dostupných z roku 2017 európske domácnosti spotrebovali približne 13 miliónov ton textilných výrobkov (odev, obuv a textílie pre domácnosť). Textil na báze plastov tvorí približne 60 % odevov a 70 % textílií pre domácnosť. Podpora výberu vlákien z udržateľných zdrojov a kontrola mikroplastových emisií, ako aj zlepšenie triedeného zberu, opätovného použitia a recyklácie odpadu má potenciál zlepšiť udržateľnosť a obehovosť syntetických textílií v obehovom hospodárstve.

Obehové obchodné modely môžu pomôcť riešiť neudržateľnú výrobu a spotrebu plastov

Zvyšuje sa záujem o zmenu tradičných obchodných modelov s cieľom zvýšiť ich obehovosť a rastú aj zárobkové príležitosti v tejto oblasti, čo umožní čo najdlhšie opätovné použitie materiálov a výrobkov a ich zotrvanie v hospodárstve. V informačnom brífingu EEA s názvom "A framework for enabling circular business models in Europe "(Rámec pre umožnenie obehových obchodných modelov v Európe), ktorý bol takisto zverejnený dnes, sa určujú opatrenia, ktoré možno prijať na účinné vykonávanie obehových obchodných modelov. Takisto sa v ňom stanovujú faktory, ktoré ich umožňujú rozšíriť v širokom rozsahu v rámci očakávaného prechodu na obehové hospodárstvo. Takýto prechod si bude vyžadovať existenciu správnych podporných politických opatrení a správania, ktoré povedú k zmene spotreby a vzdelávania.