Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy: zdroje pre nízkouhlíkovú Európu odolnú voči zmene klímy

Európa musí investovať značné prostriedky do zmiernenia zmeny klímy a na adaptáciu na túto zmenu. Odhady výšky finančných prostriedkov, ktoré sú skutočne potrebné, sa značne líšia a v závislosti od pôsobnosti, rozsahu alebo metodiky môžu dosahovať až stovky miliárd EUR ročne. V porovnaní s celkovou finančnou kapacitou finančného systému sú tieto investičné potreby pomerne malé. Napriek rozsiahlej kapacite finančného systému sa v súčasnosti z neho plní len časť investičných potrieb.

Hlavné výzvy, pokiaľ ide o zvýšenie investícií šetrných ku klíme, zahŕňajú okrem iného prekonanie existujúcich prekážok a blokov vo finančnom systéme, ktoré predlžujú a podporujú neudržateľné činnosti a presmerovanie finančných prostriedkov na iniciatívy, ktoré prispievajú k zvýšeniu odolnosti voči zmene klímy a k zníženiu uhlíkových emisií. Aby sa v určitej oblasti mohli zaviesť konzistentné a účinné opatrenia, je potrebné riešiť investičné potreby systematicky na všetkých úrovniach – európskej, vnútroštátnej a miestnej. Nevyhnutnou podmienkou pre prijímanie informovaných investičných rozhodnutí je konzistentné a úplné zverejňovanie klimatických rizík zo strany podnikov. Okrem zlepšenia transparentnosti v oblasti klimatických rizík je jasným signálom pre investorov aj dlhodobé plánovanie a angažovanosť.

V Parížskej dohode z roku 2015 bol stanovený globálny cieľ „zosúladiť finančné toky so smerovaním zameraným na nízke emisie skleníkových plynov a rozvoj odolný voči zmene klímy“. Tento cieľ bol potvrdený v roku 2016 aj na konferencii o zmene klímy v Marakéši.

Balík čistej energie, ktorý nedávno navrhla Európska komisia, potvrdzuje záväzok EÚ k prechodu na nízkouhlíkovú spoločnosť odolnú voči zmene klímy. V balíku sa uvádza cieľ znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % a navrhujú sa ciele zvýšiť do roku 2030 energetickú efektívnosť aspoň o 30 % a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe energie aspoň o 27 %. Ďalej sa v ňom poukazuje na dôležitú úlohu investícií pri prechode na čistú energiu a na ich ďalšie hospodárske prínosy. Podľa Európskej komisie mobilizovaním až 177 miliárd EUR verejných a súkromných investícií ročne od roku 2021 môže navrhovaný balík prispieť až k 1 % nárastu HDP v nasledujúcom desaťročí a k vytvoreniu 900 000 nových pracovných miest.

Politický rámec a ciele EÚ sa vo všeobecnosti realizujú prostredníctvom stratégií a konkrétnych opatrení v krajinách vrátane národných nízkouhlíkových stratégií rozvoja. Z predbežného hodnotenia týchto stratégií agentúrou EEA vyplýva, že sa značne líšia rozsahom a intenzitou, ako aj úrovňou ambícií. Obsahujú veľmi málo informácií o potrebách financovania a plánoch na presmerovanie investícií. Okrem toho často chýba dlhodobá vízia na národnej úrovni v súlade s cieľmi EÚ v oblasti dekarbonizácie. Obdobne prijali mnohé krajiny aj národné stratégie adaptácie a akčné plány, ale často nie sú k dispozícii informácie o ich financovaní. Na posilnenie dôvery investorov by národné stratégie nízkouhlíkového rozvoja a národné plány adaptácie mali byť doplnené národnými stratégiami financovania opatrení v oblasti zmeny klímy.

Investície verejného sektora nebudú stačiť na financovanie tohto prechodu, môžu však pomôcť pri mobilizácii a stimulácii súkromného kapitálu, ktorý je nevyhnutný na presmerovanie investícií v potrebnom rozsahu. Na opatrenia v oblasti zmeny klímy je vyčlenených minimálne 20 % rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020. Najnovšie rozhodnutie EÚ týkajúce sa rozšírenia a posilnenia Európskeho fondu pre strategické investície a nedávno vytvorená skupina expertov na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie tiež predstavujú dôležité kroky smerom k vybudovaniu finančného systému podporujúceho udržateľnosť v Európe.

Stratégie financovania opatrení v oblasti zmeny klímy si vyžadujú zapojenie rôznych zainteresovaných strán – verejných a súkromných – na všetkých úrovniach vrátane miestnej úrovne. Finančný systém sa tiež musí rozvíjať tak, aby vedel podporiť rôzne typy potrieb a zdrojov.

Niektoré európske mestá a obce už prichádzajú s inovačnými spôsobmi financovania svojich opatrení kombinovaním rôznych zdrojov financovania alebo rozvíjaním nových zdrojov, ako napr. kolektívne financovanie klimatických dlhopisov. Podľa nášho pripravovaného hodnotenia sa však mnohé mestá a obce ešte stále stretávajú s ťažkosťami pri hľadaní finančných prostriedkov pre svoje opatrenia adaptácie na zmenu klímy. Významnou prekážkou sú okrem iného nedostatočné schopnosti a skúsenosti pri hľadaní zdrojov a uchádzaní sa o najvhodnejší typ financovania. Navyše subjekty prijímajúce rozhodnutia v oblasti financií v mnohých prípadoch nepovažujú zatiaľ opatrenia adaptácie na zmenu klímy za „ziskové investície“.

Lepšia informovanosť o klimatických rizikách a ďalších prínosoch opatrení na adaptáciu, napr. zvýšenie kvality života a atraktívnosti lokality využívajúcej takéto opatrenia, môže prispieť k odlišnému hodnoteniu toho, čo znamená dobrá investícia.

Vzhľadom na nevyhnutnú úlohu financovania opatrení v oblasti zmeny klímy zameraného na to, aby v Európe mohlo dôjsť k potrebnému prechodu, agentúra EEA pracuje na posudzovaní vzťahov medzi súčasnými a budúcimi opatreniami na zmiernenie a adaptáciu na jednej strane a finančnými a fiškálnymi systémami na druhej strane. Lepšie pochopenie týchto vzťahov je nevyhnutnou podmienkou na odstránenie prekážok financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a presmerovanie finančných prostriedkov na podporu prechodu na nízkouhlíkovú spoločnosť odolnú voči zmene klímy. O našich zisteniach vás budeme informovať v priebehu roku 2017.

Hans Bruyninckx
výkonný riaditeľ agentúry EEA

Editoriál uverejnený v Spravodajcovi EEA č. 04/2016