Solidarita v Európe v čase vojny

Nevyprovokovaná a neodôvodnená vojenská agresia Ruska voči Ukrajine trvá už tretí týždeň. Každým ďalším dňom sa straty a ničenie znásobujú. Sme svedkami ľudskej tragédie. Prichádzajú o život vojaci a civilisti, milióny osôb, najmä matky a deti, hľadajú útočisko v susedných krajinách. Mnohí z tých, ktorí na Ukrajine zostali a ešte pred dvomi týždňami viedli bežný každodenný život, sa teraz dobrovoľne hlásia do ukrajinských obranných síl. Pred niekoľkými mesiacmi si len málokto dokázal predstaviť takýto zvrat udalostí a rýchlosť, akou k nim došlo

Na európskej pevnine sa odohralo veľa vojen. V záujme toho, aby sa zabránilo možným budúcim vojnovým konfliktom a zaistil dlhodobý mier na tomto kontinente európske krajiny začali spolupracovať vo viacerých politických oblastiach vrátane energetiky. To bolo aj prvoradým cieľom vytvorenia Európskej únie, na túto skutočnosť však mnohí z nás už zrejme zabudli alebo ju až do nedávnych udalostí považovali za samozrejmosť. V súčasnosti sa európska spolupráca rozšírila na širokú škálu politických oblastí – od humanitárnej pomoci a obchodu po životné prostredie a poľnohospodárstvo. Dialo sa tak v politickom kontexte mieru, ktorý trval viac ako sedem desaťročí.

Solidarita v rámci EÚ a s Ukrajincami

Vďaka vôli a odhodlaniu spolupracovať Európska únia a jej 27 členských štátov v súčasnej kríze vystupujú a konajú jednotne: poskytujú spoločnú podporu utečencom a uvalili hospodárske sankcie na Rusko. Na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo minulý týždeň vo francúzskom Versailles, európski predstavitelia túto solidaritu v rámci EÚ a s Ukrajinou ďalej upevnili.

Okrem poskytovania pomoci utečencom prichádzajúcim z Ukrajiny jednou z otázok, na ktoré musí EÚ nájsť riešenie, je súčasná miera závislosti od ruských fosílnych palív. Pre niektoré členské štáty EÚ je hlavným dodávateľom energií naďalej Rusko, v dôsledku čoho sú obzvlášť zraniteľné. Svetové ceny energií začali rásť už dávno pred ruskou vojnou, avšak od začiatku invázie sa zvýšili a kolíšu ešte viac. Obmedzenie dovozu z Ruska bude z krátkodobého hľadiska celkom určite znamenať ďalší tlak na zvyšovanie cien energií.

Predstavitelia EÚ požiadali Európsku komisiu, aby predložila návrh plánu RePowerEU, ktorého cieľom je zaistiť nezávislosť EÚ od ruskej ropy, uhlia a zemného plynu ešte pred rokom 2030 a zároveň zmierniť dôsledky rastúcich cien energií a urýchliť prechod na čistú energiu. Bude potrebné, aby sa tento plán viac zameral na energetickú efektívnosť a zvýšil prepojenosť energetických sietí a elektrizačných sústav. Európska komisia bude musieť do konca tohto mesiaca predložiť plán na krátkodobé až strednodobé zaistenie bezpečných dodávok na budúcu zimu.

V rámci Európskej zelenej dohody a európskeho právneho predpisu v oblasti klímy sa EÚ zaviazala k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050, čo zahŕňa splnenie takých ambicióznych míľnikov, ako je zníženie emisií o 55 % do roku 2030. Vzhľadom na nedávny vývoj je zrejmé, že EÚ bude musieť prijať ešte ambicióznejšie opatrenia. To nemusí viesť k odchýleniu od celkového smerovania. Naopak, zníženie našej závislosti od fosílnych palív nás môže prinútiť, aby sme urýchlili prechod na čistú energiu.

Nevyčísliteľné a nenahraditeľné straty

Vojny spôsobujú bezprostredné ničenie a straty. Straty vzniknuté v dôsledku tejto vojny nemožno vyčísliť iba počtom vyhasnutých životov alebo hodnotou strateného majetku. Pre tých, ktorých vojna postihla, to znamená stratu milovaných osôb, rodinných príslušníkov a priateľov, ktorých im už nikdy nikto nenahradí. Rovnako ťažké je nahradiť stratu pocitu bezpečného domova a dôveru voči „blížnemu“. Môže trvať celé desaťročia, kým sa znovu vybuduje to, čo bolo zničené za niekoľko sekúnd.

Vojny majú dlhodobý negatívny vplyv aj na životné prostredie. V závislosti od rozsahu škôd spôsobených vojnou a od typu nasadeného arzenálu, môžu toxické chemikálie pretrvávať vo vode, pôde a ovzduší celé desaťročia, čo môže mať škodlivé účinky na ľudské zdravie, habitáty a druhy. Okrem znečistenia, úlomkov, odpadu a zničených ekosystémov vedú vojny a obnova po nich k veľmi intenzívnemu využívaniu zdrojov, čím sa vyvíja ďalší tlak na energie a stavebné materiály, ako aj dopyt po nich.

Je veľmi pravdepodobné, že vojna ovplyvní i celosvetové dodávky pšenice. To môže zasa viesť k zvýšeniu celosvetových cien potravín a v niektorých regiónoch spôsobiť ich nedostatok. Nech je už príčina akákoľvek, tieto otrasy a kríza postihujú niektorých ľudí a niektoré regióny viac ako iné. V súlade s európskymi hodnotami je našou povinnosťou prejaviť solidaritu s tými, ktorí potrebujú pomoc.

Úprimne myslím na všetkých Ukrajincov, ktorých táto kríza zasiahla. Ostáva mi iba veriť, že táto ruská agresia sa bez ďalších strát rýchlo a pokojne skončí.