Slizovce iberské a ďalší votrelci - Európska biodiverzita sa stráca alarmujúcou rýchlosťou

Invázne nepôvodné druhy často kladú vysoké finančné nároky na svoje nové domovy. Nepôvodné buriny znižujú poľnohospodárske výťažky v Európe a grafióza brestov, ktorú spôsobuje zavlečená huba, ničí bresty v lesoch strednej Európy. Americká veverica popolavá zavlečená do Spojeného kráľovstva nielenže vytláča pôvodnú vevericu stromovú – dôsledok, ktorý sa ťažko dá vyjadriť v peniazoch, ale poškodzuje ihličnaté stromy a znižuje hodnotu drevnej hmoty

Každoročné náklady, vyvolané škodami a vynakladané na reguláciu inváznych druhov v Spojených štátoch, sa odhadujú na 80 miliárd EUR. Počiatočné odhady nákladov v Európe vyzerajú na viac ako 10 miliárd EUR ročne. Tieto čísla nezohľadňujú náklady vyvolané významnými ľudskými patogénmi (napr. HIV alebo chrípka) alebo mimoriadnymi zvieracími epidémiami.

Opatrenia na redukciu (alebo vyhubenie) usídlených inváznych nepôvodných druhov sú náročné, prácne a nákladné. Európska komisia podporuje manažmentové projekty týkajúce sa prírody a biodiverzity v členských štátoch prostredníctvom nariadenia EÚ o programe LIFE. Finančné prostriedky z programu LIFE sa stále častejšie využívajú na projekty súvisiace s inváznymi nepôvodnými druhmi a rozpočet sa v súčasnosti blíži k 14 miliónom EUR na trojročné obdobie.

Nepôvodné druhy je možné nájsť vo všetkých európskych ekosystémoch. Globalizácia, najmä zvyšovanie obchodu a cestovného ruchu, prináša so sebou veľký nárast, čo do počtu aj typu, nepôvodných druhov, ktoré sa dostávajú do Európy.

Výrazne zasiahnuté sú morské a pobrežné oblasti v dôsledku zvýšenej lodnej dopravy a budovania kanálov medzi izolovanými morami – Suezský kanál je stále hlavným zdrojom nových druhov, ktoré sa dostávajú do Stredozemného mora. Vypustená balastová voda z lodí je takým veľkým zdrojom nových organizmov, že sa ustanovil „Medzinárodný dohovor o kontrole a nakladaní s balastovými vodami a sedimentami z plavidiel“ na „zabránenie, minimalizáciu a v konečnom dôsledku elimináciu prenosu škodlivých vodných organizmov a patogénov“ týmto spôsobom.

Najúčinnejšiu obranou proti inváznym nepôvodným druhom je prevencia – v podstate pohraničná stráž blokujúca vstup nových druhov. Druhým krokom je včasná detekcia a kontrola.

Markantným príkladom je bolševník obrovský, Heracleum mantegazzianum, dovezený do Európy v 19. storočí ako okrasná rastlina. Kontrole tejto rastliny na lokálnej úrovni sa dnes venuje značná pozornosť , pretože druh sa usídlil na pasienkoch, pozdĺž železničných tratí, ciest a brehov riek. Boľševník vytvára husté porasty, ktoré vytláčajú pôvodné rastliny. Naviac je jedovatý a pri priamom kontakte s pokožkou vyvoláva silnú dermatitídu. Dnes sa už bolševník obrovský v Európe s najväčšou pravdepodobnosťou nedá vyhubiť, aj keď včasné kroky (do päťdesiatych rokov 20. storočia) by asi mali lepšie vyhliadky.

V súlade s týmto Európska komisia v nedávnom oficiálnom oznámení o biodiverzite zdôraznila potrebu mechanizmu „včasného varovania“ týkajúceho sa inváznych nepôvodných druhov. Ako odpoveď Agentúra EEA so svojou sieťou členských a spolupracujúcich krajín plánuje vybudovať celoeurópsky informačný systém, ktorý bude identifikovať, vyhľadávať, posudzovať a reagovať na nové a silnejúce invázie.

Nepôvodné druhy prichádzajú vo všetkých možných tvaroch a veľkostiach. Niektoré sú introdukované úmyselne a sú hospodársky významné, iné majú len malý vplyv, ale pomerne veľa z nich je pohromou. Na základe toho prvým krokom pri príprave kontrolných a regulačných opatrení je identifikácia najagresívnejších druhov, aby sa úsilie zameralo na ne.

Pre lepšie pochopenie inváznych nepôvodných druhov a ich vplyvu na európsku biodiverzitu agentúra EEA s podporou mnohých expertov vytvorila zoznam najhorších inváznych nepôvodných druhov ohrozujúcich biodiverzitu v Európe.

Zoznam v súčasnosti obsahuje 163 druhov alebo skupín druhov. Druhy sa zaradia do zoznamu, ak sú veľmi rozšírené a/alebo predstavujú závažné problémy pre biodiverzitu a ekosystémy vo svojich nových biotopoch.

Z druhov uvedených v zozname najväčšie zastúpenie majú cievnaté rastliny s 39 zápismi. Tieto rastliny majú významný vplyv na pôvodnú biodiverzitu na genetickej, druhovej alebo ekosystémovej úrovni. Mnohé z nich vplývajú aj na ľudské zdravie a ekonomiku. Od roku 1950 sa každý rok usídli v priemere viac ako jeden z druhov uvedených na zozname a neexistuje žiadny jasný náznak zlepšovania situácie ( obrázok 1).

Obr. 1 / Usídlenie najhorších inváznych nepôvodných druhov v paneurópskom regióne ohrozujúcich biodiverzitu. Zdroj EEA, 2007.

Medzi opatrenia, ktoré sú potrebné na boj s inváznymi nepôvodnými druhmi patria opatrenia na reguláciu a obnovu, ktoré sú obvykle náročné i nákladné.

Napríklad kontrolné opatrenia na boj so slizovcom iberským sú prácne a často majú len miestny a dočasný účinok. Aj tak sú však veľmi dôležité.

V rámci EÚ sa už podnikajú kroky na boj proti inváznym cudzím druhom prostredníctvom opatrení na reguláciu a obnovu, ktoré sa financujú na základe nariadenia LIFE.

Od roku 1992 do 2002 sa pridelilo 40 miliónov EUR na projekty zaoberajúce sa inváznymi druhmi a investície do tejto oblasti sa zvyšujú. EÚ financuje aj štúdie týchto druhov v rámci „programu pre výskum a technický rozvoj“.

Problém inváznych nepôvodných druhov neustupuje. Globalizácia a klimatická zmena (druhy sa sťahujú v dôsledku zmien prirodzeného biotopu) znamená, že stále viac z nás bude s nimi prichádzať do kontaktu. Zvyšovanie verejného a politického povedomia je teda potrebné k dosiahnutiu vyčleňenia zdrojov na kontrolu hlavných trás prenosu, monitorovanie rizikových oblastí na včasné odhaľovanie a prípravu okamžitých opatrení na eradikáciu neželaných druhov.