Elektrické vozidlá: inteligentná voľba pre životné prostredie

Agentúra EEA nedávno zverejnila novú správu Mechanizmus predkladania správ o doprave a životnom prostredí (TERM). Hlavným záverom je, že pokiaľ ide o zmenu klímy a kvalitu ovzdušia, elektrické vozidlá sú jednoznačne lepšie ako benzínové alebo naftové vozidlá. Na rozdiel verejnosti, ktorá má určité pochybnosti a prejavuje neistotu vo vzťahu k environmentálnym prínosom elektrických vozidiel, vedecké kruhy majú k tejto otázke čoraz jasnejší postoj. Aj napriek súčasnej štruktúre zdrojov na výrobu elektrickej energie v Európe, ktorá stále zahŕňa veľké množstvo elektriny vyrobenej z uhlia, výhody sú jednoznačné. Tieto výhody sa budú ďalej zvyšovať, lebo Európa bude v budúcnosti využívať viac energie z obnoviteľných zdrojov.

Zároveň ide o jednu z prvých správ, ktorá do diskusií o automobiloch vnáša hľadisko obehového hospodárstva a venuje veľkú pozornosť opätovnému využívaniu, repasovaniu a recyklácii. O vplyvoch životného cyklu elektrických vozidiel existuje už mnoho vedeckých štúdií. V agentúre EEA sme tieto poznatky zhromaždili a sprístupnili sme ich širšej verejnosti. Aby sme minimalizovali dopad výroby elektrických vozidiel a ich komponentov na životné prostredie, musíme sa zlepšiť v ich opätovnom využívaní a recyklácii. Pre elektrické vozidlá je obzvlášť dôležité ukončenie fázy životnosti. Obsahujú veľa kovov a ostatných kritických surovín, pri spracovaní ktorých sa môžu spotrebúvať veľké množstvá energie a pri ich výrobe sa niekedy používajú toxické látky. Ak ich teda dokážeme z existujúcich vozidiel získať späť a opätovne využiť, ide o veľký prínos. Pokiaľ dokážeme vziať celú súčiastku, ako napríklad akumulátor, a použiť ho na iný účel, môže sa tým naozaj významne znížiť celkový vplyv na životné prostredie.

V správe sme poukázali na niektoré dôležité poznatky. V prvom rade musíme zabezpečiť, aby dodávky elektrickej energie použitej na výrobu a prevádzku elektrických vozidiel pochádzali z obnoviteľných zdrojov. Zo správy vyplýva, že ide naozaj o najvýznamnejší faktor ovplyvňujúci ich správanie vo vzťahu k životnému prostrediu a zdraviu. V druhom rade musíme popracovať na tom, aby tieto vozidlá niečo vydržali. Preto je nevyhnutné z každého elektrického vozidla, ktoré je vyrobené, „vyžmýkať“ čo najväčší počet najazdených kilometrov. Ak teda prejdú len 70 000 kilometrov (km), a potom ich zošrotujú, ich celkové environmentálne správanie nevyzerá v porovnaní s bežnými vozidlami až tak dobre, pretože pri ich výrobe sa spotrebovalo viac energie než pri výrobe bežného vozidla. Akonáhle však s nimi najazdíte 150 000 km alebo viac, výsledok porovnania sa výrazne prikláňa na stranu elektrických vozidiel. Napokon, je potrebné, aby sme pri vyradení elektrického vozidla z prevádzky boli schopní čo najlepšie využiť materiály, z ktorých bolo vyrobené.

Je veľmi dôležité povedať, že žiadne vozidlo nebude nikdy 100 % ekologické. Nástupom elektrických vozidiel sa to nezmení. Tvrdíme však, že ak naozaj potrebujete používať vozidlo, elektrický automobil je lepšou voľbou pre životné prostredie. Používať verejnú dopravu alebo jednoducho ísť do práce pešo alebo bicyklom bude ale pre životné prostredie vždy oveľa lepšie. Auto je stále len auto. Nahradením jedného typu iným typom sa problémy s dopravou, ako sú napríklad dopravné zápchy, nevyriešia.

Elektrické motory sú len účinnejšie ako spaľovacie motory, takže sa na pohon vozidla použije viac energie, ktorá je v batérii. Elektrické vozidlá spotrebúvajú menej energie najmä pri jazde v mestách.  Zároveň u nich nedochádza k žiadnym výfukovým emisiám látok znečisťujúcich ovzdušie v podobe oxidov dusíka a častíc. Stále sa ale uvoľňujú častice pri brzdení a opotrebúvaní pneumatík, celkovo je ich však menej ako v prípade benzínových a naftových vozidiel. Elektrické vozidlá môžu tiež prispieť k zníženiu hluku. Najmä pri nižších rýchlostiach sú hlučné menej ako bežné vozidlá.

Z pohľadu zdravia súvisí ich hlavný prínos s kvalitou ovzdušia. Určitému znečisteniu ovzdušia z elektrickej energie použitej v elektrických vozidlách sa nevyhneme, ale to zvyčajne pochádza z elektrární. Tie môžu mať lepšie kontroly znečistenia, ako by sme mohli zaistiť v prípade bežného vozidla a obyčajne sa nachádzajú ďaleko od husto obývaných oblastí.

Mnohé európske krajiny sú v súčasnosti dosť aktívne v propagácii ich používania, najmä Nórsko, ktoré zaviedlo ambiciózne politiky na dosiahnutie vyššieho podielu elektrických vozidiel a tiež kvalitnej nabíjacej infraštruktúry. Pomerne veľa v tomto smere urobilo Holandsko a taktiež Spojené kráľovstvo a Francúzsko. Celkovo je Európska únia spolu so Spojenými štátmi a Čínou jedným z najväčších hráčov v celosvetovom meradle. Všetky intenzívne investujú do elektrickej mobility.

Mnoho spotrebiteľov má obavy v súvislosti s tým, či je pri diaľniciach alebo parkoviskách dostatok nabíjacích staníc, ako aj ohľadne zaťaženia elektrických sietí a nákladov za elektrinu. V súčasnosti na cestách jazdí len veľmi malý počet elektrických vozidiel. V niektorých mestách je ich viac ako v iných, ale celkovo elektrické vozidlá (batériové elektrické a dobíjateľné hybridné vozidlá) tvorili asi 1,5 % z celkového počtu nových automobilov predaných v minulom roku v Európe. S postupným pribúdaním elektrických vozidiel na našich cestách sa musí rozširovať aj infraštruktúra. V niektorých väčších mestách je infraštruktúra už na dobrej úrovni a počet verejne prístupných nabíjacích staníc sa v posledných rokoch rýchlo zvyšuje.

Áno, váš účet za elektrinu sa zvýši, ale prevádzka elektrického vozidla vás bude stáť menej ako prevádzka bežného vozidla s benzínovým alebo naftovým pohonom. To pomôže časom vyrovnať vysokú nákupnú cenu elektrických vozidiel.

Brífing agentúry EEA z roku 2016 na tému Electric vehicles and the energy sector — impacts on Europe's future emissions (Elektrické vozidlá a energetický sektor – dopady na budúce emisie v Európe) sa zameral na dopady na naše elektrické siete. Ak by v roku 2050 bolo 80 % všetkých vozidiel na elektrický pohon, spotreba elektrickej energie by sa v EÚ pravdepodobne zvýšila o 10 %. Podstatná časť dopytu po elektrickej energii by stále pochádzala z priemyslu a súkromných domácností. So zvýšeným počtom elektrických vozidiel na cestách sa bude musieť spolu s nabíjacou infraštruktúrou rozvíjať aj elektrická sieť. Je to výzva, ale EÚ už podniká obdobné kroky pre integráciu obnoviteľných zdrojov energie do siete.

EÚ ako celok v uplynulom desaťročí presmerovala miliardy eur do príslušného výskumu a presadzuje rýchle rozširovanie infraštruktúr nabíjania. Zároveň vo veľkej miere investuje do infraštruktúry pre alternatívne palivá, medzi ktorú patria nabíjačky elektrických vozidiel, a to najmä na hlavných európskych tranzitných koridoroch, a túto infraštruktúru propaguje.

EÚ takisto vyvíja úsilie v záujme rozvoja výroby batérií v Európe, pretože batérie do elektrických vozidiel sa v súčasnosti vyrábajú najmä v Japonsku, Číne a Južnej Kórei. A napokon sa v rámci EU vypracovávajú spoločné pravidlá a normy pre elektrické vozidlá a nabíjaciu infraštruktúru, aby sa bolo možné v Európe voľne pohybovať.

Andreas Unterstaller