Priemysel

Priemyselné odvetvia Európy prinášajú mnoho významných hospodárskych a sociálnych prínosov: produkujú tovar a výrobky a vytvárajú zamestnanosť a daňové príjmy. Najväčšie európske priemyselné zariadenia sa však významným dielom podieľajú na celkových emisiách hlavných látok znečisťujúcich ovzdušie a skleníkových plynov a tiež na ostatných významných vplyvoch na životné prostredie vrátane uvoľňovania znečisťujúcich látok do vody a pôdy, vzniku odpadu a spotreby energie.

Priemysel je kľúčovým prvkom európskeho hospodárstva, ale aj zdrojom znečistenia. Regulácia životného prostredia už mnoho rokov obmedzuje nepriaznivý vplyv tohto znečisťovania na zdravie ľudí a životné prostredie. Obmedzenie priemyselného znečisťovania upravujú právne predpisy EÚ.

• V smernici o priemyselných emisiách (IED) je vymedzená povinnosť pre približne 50 000 veľkých priemyselných zariadení zamedziť alebo minimalizovať uvoľňovanie znečisťujúcich emisií do atmosféry, vody a pôdy. V tejto smernici sa takisto požaduje, aby priemyselné zariadenia znížili produkciu odpadu. Pre niektoré typy činností, ako sú napríklad veľké spaľovacie zariadenia (LCP), spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, ako aj na činnosti používajúce rozpúšťadlá a výrobu oxidu titaničitého, sa v smernici o priemyselných emisiách stanovujú celoeurópske limitné hodnoty emisií pre vybrané znečisťujúce látky.
• Smernicou o stredných spaľovacích zariadeniach (MCP) regulovať emisie oxidu siričitého (SO₂), oxidov dusíka (NO_X) a prachu zo spaľovania palív v zariadeniach s tepelným výkonom, ktorý sa rovná alebo je väčší ako 1 megawatt (MWth) a menší ako 50 MWth.
• Rámcová smernica o ekodizajne poskytuje celoeurópske pravidlá na zlepšenie energetickej účinnosti výrobkov, ako sú domáce spotrebiče, informačné a komunikačné technológie alebo inžinierstvo.
• Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) znižuje emisie skleníkových plynov z viac ako 12 000 elektrární a priemyselných závodov v 31 krajinách, ako aj z letectva. Systém obchodovania s emisiami zahŕňa približne 45 % emisií skleníkových plynov v EÚ.
• Rámcovou smernicou o vode sa ukladá členským štátom povinnosť postupne znižovať znečisťovanie vody zo skupiny znečisťujúcich látok definovaných ako prioritné látky. Takisto sa v nej požaduje, aby členské štáty zastavili alebo postupne odstránili emisie, vypúšťanie a úniky nebezpečnejšej skupiny znečisťujúcich látok definovaných ako prioritné nebezpečné látky.
• Smernicou o čistení komunálnych odpadových vôd sa chráni životné prostredie pred škodlivými účinkami vypúšťania komunálnych odpadových vôd a niektorými ďalšími priemyselnými odvetviami.

Verejný prístup k informáciám o priemyselnom znečisťovaní sa v posledných desaťročiach výrazne zlepšil. Konkrétne Európsky register uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (E-PRTR) je najobsiahlejším registrom, pokiaľ ide o znečisťovanie pochádzajúce z hlavných priemyselných činností. Obsahuje výročné informácie o viac ako 30 000 priemyselných zariadeniach v 33 európskych krajinách týkajúce sa uvoľňovania znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody a pôdy, ako aj prenosu odpadov a znečisťujúcich látok v odpadových vodách mimo lokality prevádzkarne.

Zaviedli sa aj kritériá udržateľnosti na podporu zmiernenia vplyvu priemyslu na životné prostredie. Príkladom takýchto iniciatív priemyslu je rozšírené prijímanie postupov environmentálneho riadenia prostredníctvom Európskej schémy pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) a ISO14001.

Vznikli aj dobrovoľné iniciatívy sociálnej zodpovednosti podnikov s cieľom dosiahnuť sociálne a environmentálne ciele nad rámec právnych požiadaviek, napríklad iniciatíva chemického priemyslu za zodpovedný prístup, celosvetová iniciatíva za elektronickú udržateľnosť (GeSI), politika správcovstva materiálov Medzinárodnej rady pre ťažbu a kovy a sieť podnikov CSR Europe (sociálna zodpovednosť podnikov v Európe).

Komisia na úrovni politiky EÚ prijala stratégiu o sociálnej zodpovednosti podnikov a na medzinárodnej úrovni normu ISO 26000 o sociálnej zodpovednosti poskytuje usmernenie o tom, ako môžu podniky a organizácie fungovať sociálne zodpovedným spôsobom.

Európska environmentálna agentúra (EEA) podporuje vykonávanie a hodnotenie politík EÚ v oblasti priemyselného znečisťovania. Podporuje aj rozvoj dlhodobých stratégií zameraných na zníženie vplyvu tohto odvetvia na životné prostredie a zdravie.

Agentúra EEA poskytovaním relevantných informácií a hodnotiacich správ tvorcom politík podporuje EÚ pri formulovaní dlhodobých stratégií na zníženie záťaže na životné prostredie spôsobenej priemyslom. Medzi naše kľúčové činnosti a produkty patrí sprístupňovanie údajov, ktoré hlásia európske krajiny v rámci povinného podávania správ podľa európskych právnych predpisov.

• Dve hlavné oznamovacie povinnosti vzťahujúce sa na priemyselných prevádzkovateľov z hľadiska priemyselného znečistenia sa týkajú inventárov údajov o emisiách v súvislosti s veľkými spaľovacími zariadeniami (LCP) a informácií, ktoré sa nachádzajú v  Európskom registri uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (E-PRTR).

• Priemyselní prevádzkovatelia podávajú správy aj o iných environmentálnych aspektoch, ako sú emisie skleníkových plynov , produkcia odpadu alebo spotreba zdrojov.

Agentúra EEA podporuje EÚ v rozvoji iniciatív zameraných na zvýšenie efektívnosti predkladania správ o priemyselných emisiách. Patria sem iniciatívy na harmonizáciu a zjednodušenie predkladania správ o priemyselných údajoch pre členské štáty EÚ a podniky so zreteľom na platné právne predpisy.

Agentúra EEA uverejňuje rôzne hodnotiace správy, ktoré sa venujú vplyvom európskeho priemyslu na životné prostredie. Sem patria príspevky k správam s názvom Životné prostredie Európy – stav a perspektíva (SOER), ktoré agentúra EEA vypracúva každých päť rokov, ako aj príprava osobitných správ.

Agentúra EEA vyvíja celý rad ukazovateľov, ktoré sa týkajú aspektu priemyselného znečistenia. Pripravujme tiež profily krajín opisujúce situáciu v krajinách, ktoré sú našimi členmi.

Pomocou dostupných zdrojov údajov, konkrétne Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, agentúra EEA každý rok poukazuje na konkrétne problémy, a to prostredníctvom celého radu brífingov o priemyselnom znečistení.

Budúci prechod k ekologickejšiemu európskemu priemyselnému odvetviu si vyžaduje integrovaný prístup, ktorý posilňuje kontrolu znečisťovania pri zdroji a poskytuje stimuly pre zmenu prevádzkových postupov a zavádzanie nových inovačných technológií.

Politici považujú zlepšenie znalostnej základne Európy o priemyselnom znečisťovaní za prioritu. V súlade s Aarhuským dohovorom 7. environmentálny akčný program zahŕňa okrem iných aj cieľ, ktorým je širšia a účinnejšia dostupnosť informácií o vykonávaní právnych predpisov v oblasti kontroly znečisťovania. V smernici o priemyselných emisiách sa požaduje, aby členské štáty poskytovali lepšie konsolidované informácie o priemyselných zariadeniach.

Úplné vykonávanie posilnených právnych predpisov pomôže lepšie kontrolovať emisie z priemyslu.

• Smernica o priemyselných emisiách prinesie prísnejšiu kontrolu možností fungovania priemyslu než bývalá smernica o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (IPPC). Tieto kontroly budú založené na zásade najlepších dostupných techník (best available technique – BAT), ktorá zahŕňa širšie spektrum priemyselných činností než smernica IPPC, a na vykonávaní limitných hodnôt emisií stanovených v smernici o priemyselných emisiách, najmä pre veľké spaľovacie zariadenia, ktoré sú prísnejšie ako hodnoty stanovené v smernici o veľkých spaľovacích zariadeniach (2001/80/ES).
• Smernica o stredných spaľovacích zariadeniach prinesie významné ročné zníženie emisií kľúčových látok znečisťujúcich ovzdušie SO₂, NO_X a tuhých častíc.

Pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov, systém EÚ na obchodovanie s emisiami bol navrhnutý ako kľúčový nástroj na riadenie zavádzania nízkouhlíkovej technológie do priemyselného odvetvia. V roku 2020 budú emisie z odvetví zahrnutých do systému EÚ ETS o 21 % nižšie ako v roku 2005. Do roku 2030 budú o 43 % nižšie v súlade so závermi Európskej rady z októbra 2014.

V dlhodobejšom horizonte sa v pláne Komisie pre Európu efektívne využívajúcu zdrojeuvádza, ako sa európske hospodárstvo môže stať do roku 2050 trvalo udržateľným. Navrhujú sa v ňom dva spôsoby, ako zvýšiť produktivitu zdrojov a oddeliť rast od využívania zdrojov, a súčasne predísť patovej situácii v prípade ktorejkoľvek konkrétnej technológie tým, že sa do roku 2050 zabezpečí spôsob zníženia emisií skleníkových plynov o 80 % pod úroveň z roku 1990. V balíku predpisov o obehovom hospodárstve sa stanovuje akčný program s opatreniami, ktoré sa vzťahujú na celý cyklus: od výroby a spotreby až po odpadové hospodárstvo a trh s druhotnými surovinami. Viac informácií sa nachádza na webovom sídle agentúry v sekcii Efektívne využívanie zdrojov a likvidácia odpadu.