Na dosiahnutie zdravého životného prostredia v celej Európe musia ministri spojiť sily

Správa s názvom „Životné prostredie Európy – štvrté hodnotenie“ bola predstavená v srbskom Belehrade na otváracej schôdzi šiestej ministerskej konferencie v rámci „Životného prostredia pre Európu“, ktorá sa konala pod záštitou Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov (UNECE).

Najnovšia správa zo série hodnotení paneurópskeho životného prostredia uverejnených agentúrou EEA za posledných 15 rokov hodnotí environmentálny pokrok v 53 krajinách – v oblasti, kde celkový počet obyvateľstva dosahuje viac ako 870 miliónov. Táto oblasť zahŕňa: krajiny východnej Európy, Kaukazu a strednej Ázie, juhovýchodnej Európy, rovnako ako krajiny západnej a strednej Európy.

Kľúčovým odporúčaním správy je účinnejšia realizácia existujúcich politík a stanovenie jasných a reálnych cieľov. Rovnako je však naliehavá potreba vytvoriť zdieľaný environmentálny informačný systém s cieľom vyriešiť prevládajúci nedostatok spoľahlivých, dostupných a porovnateľných informácií o životnom prostredí v celom regióne.

„Musíme zvýšiť úsilie pri riešení environmentálnych otázok v celom paneurópskom regióne. To vyžaduje lepšie pochopenie problémov, ktorým čelíme, ich podstaty a rozloženia v spoločnosti a medzi generáciami. Analýza, zhodnotenie, komunikácia a vzdelávanie pomôžu prekonať nedostatočnú informovanosť a účinnenjšie pripravia tých, ktorí musia konať,“ uviedla profesorka Jacqueline McGlade, výkonná riaditeľka agentúry EEA.

V správe sa uvádza, že väčšina environmentálnych tlakov v regióne pochádza z hospodárskych činností, ako je poľnohospodárstvo, cestovný ruch, doprava a energetika. Súčasné modely spotreby a výroby rovnako zapríčiňujú rastúci dopyt po prírodných zdrojoch, čím naše životné prostredie vystavujú ďalšiemu riziku.

Následky s tým spojené sú ďalekosiahle: kvalita vody, vzduchu a pôdy naprieč paneurópskym regiónom sa podstatne odlišujú. Viac ako 100 miliónov obyvateľov nemá prístup k bezpečnej pitnej vode a sanitačným zariadeniam. V správe sa ďalej uvádza, že v mnohých krajinách východnej Európy, Kaukazu, strednej Ázie a juhovýchodnej Európy sa kvalita vodných zdrojov a sanitačnej vybavenosti v posledných 15 rokoch zhoršila, pričom najviac postihnuté bolo vidiecke obyvateľstvo.

Napriek niektorým úspechom dosiahnutým v oblasti znečistenia ovzdušia sa odhaduje, že súčasné hladiny – najmä oxidu dusíka, jemných častíc a prízemného ozónu – skrátia priemernú dĺžku života v krajinách západnej a strednej Európy takmer o rok a ohrozia zdravý vývoj detí. Predpokladá sa, že podobne nepriaznivá situácia je aj v krajinách východnej Európy, Kaukazu a strednej Ázie: väčšina emisií znečisťujúcich ovzdušie sa od roku 2000 zvýšila o 10 % dôsledkom oživenia hospodárstva, nárastu objemu dopravy a pretrvávajúcej nedostatočnej účinnosti politík v oblasti znečistenia ovzdušia.

V správe, ktorá zahŕňa komplexné hodnotenie morského prostredia paneurópskeho regiónu, sú vyjadrené vážne obavy týkajúce sa nadmerného rybolovu, eutrofizácie a rastúceho tlaku na pobrežné oblasti. V európskych moriach sa znížil počet závažných ropných havárií. Avšak vypúšťanie ropných látok v dôsledku bežných každodenných aktívít je aj naďalej rozsiahle.

Pokiaľ ide o biodiverzitu, bez vynaloženia ďalšieho značného úsilia nebude cieľ zastavenia úbytku biodiverzity do roku 2010 splnený. Viac ako 700 európskym druhom hrozí v dôsledku ničenia, degradácie a narúšania biotopov vyhynutie, a to vrátane niekoľkých ikonických druhov, ako je rys španielsky.

Vplyv klimatických zmien na spoločnosť a prírodné zdroje je už viditeľný na celom svete. Očakáva sa, že sa im bude venovať zvýšená pozornosť, a to aj v prípade, ak sa globálne emisie skleníkových plynov radikálne znížia. V správe sa zdôrazňuje, že je naliehavé prispôsobiť sa potenciálnym rizikám vplyvov klimatických zmien v budúcnosti.

„Ministri definovali belehradskú konferenciu ako ‘konferenciu o hmatateľných výsledkoch‘. Naša správa je dôkazom toho, že sa dosiahol istý pokrok. Znížili sme znečistenie ovzdušia a zlepšili nakladanie s odpadovými vodami. Avšak v tomto období zmien aj naďalej pretrvávajú značné obavy, týkajúce sa napríklad zmeny klímy, biodiverzity a environmentálne podmienených zdravotných hrozieb. Ak máme reagovať na tieto zložité environmentálne otázky, potrebujeme nepretržitú spoluprácu na paneurópskej úrovni, rovnako ako cielenú finančnú a technickú podporu,“ uviedla profesorka McGlade.

Poznámky pre editora:

Celá správa je dostupná na: http://www.eea.europa.eu/pan-european/fourth-assessment

Životné prostredie Európy – štvrté hodnotenie

V dôsledku úplne novej spolupráce v oblasti zdieľania informácií sa správa „Životné prostredie Európy – štvrté hodnotenie“ zameriava na poskytnutie aktuálnych a spoľahlivých informácií o vzťahoch medzi životným prostredím a spoločnosťou a objasnenie pokroku v oblasti environmentálnych cieľov na paneurópskej úrovni.

Od Kyjeva po Belehrad

„Životné prostredie pre Európu“ v súčasnosti spája 56 krajín na troch kontinentoch s cieľom spoločne riešiť environmentálne výzvy. Tento proces je jedinečným partnerstvom členských krajín v rámci regiónu Hospodárskej komisie OSN pre Európu (UNECE). Proces Životné prostredie pre Európu zahŕňa aj organizácie systému OSN pôsobiace v regióne, ďalšie medzivládne organizácie, regionálne environmentálne centrá, mimovládne organizácie a ďalšie dôležité zoskupenia.

Európska environmentálna agentúra pripravila na podporu tohto procesu sériu hodnotení životného prostredia paneurópskeho regiónu s cieľom zabezpečiť politicky relevantné, aktuálne a spoľahlivé informácie o vzťahoch medzi životným prostredím a spoločnosťou.

Prvé komplexné hodnotenie stavu paneurópskeho životného prostredia bolo predstavené v Sofii v roku 1995. Aktualizované hodnotenie bolo predstavené na ministerských konferenciách v Aarhuse v roku 1998 a v Kyjeve v roku 2003.

Toto je štvrtá správa v poradí. Tam, kde je to možné, správa hodnotí pokrok, a to v prvom rade v oblasti cieľov šiesteho akčného programu Európskeho spoločenstva pre životné prostredie a environmentálnej stratégie pre krajiny východnej Európy, Kaukazu a strednej Ázie.

Správa „Životné prostredie Európy – štvrté hodnotenie“ zahŕňa 53 krajín: Albánsko, Andorru, Arménsko, Azerbajdžan, Belgicko, Bielorusko, Bosnu a Hercegovinu, Bulharsko, Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Cyprus, Českú republiku, Čiernu Horu, Chorvátsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Gruzínsko, Holandsko, Írsko, Island, Kazachstan, Kirgizsko, Lichtenštajnsko, Litvu, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Maltu, Moldavsko, Monako, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Ruskú federáciu, San Maríno, Slovensko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Srbsko, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Tadžikistan, Taliansko, Turecko, Turkménsko, Ukrajinu a Uzbekistan.

Informácie o Európskej environmentálnej agentúre (EEA)

Európska environmentálna agentúra sídli v Kodani. Agentúra je zameraná na pomoc pri dosahovaní podstatných a merateľných zlepšení v oblasti životného prostredia Európy prostredníctvom zabezpečenia včasných, cielených, relevantných a spoľahlivých informácií pre politikov a verejnosť.

Viac informácií o EEA nájdete na našej internetovej stránke: http://www.eea.europa.eu

Kontaktné údaje:

Kontakt pre médiá:

Brendan Killeen
tlačový zástupca

Telefón: +45 33 36 72 69
Mobil: +45 23 68 36 71

Marion Hannerup
vedúca oddelenia pre komunikáciu a organizačné záležitosti

Telefón: +45 33 36 71 60
Mobil: +45 51 33 22 43