Solidarita ako kľúč k obnove po pandémii COVID-19 a k lepšej a udržateľnej budúcnosti

Rok 2021 sa blíži ku koncu a v našich každodenných rozhovoroch sa stále najviac skloňuje ochorenie COVID-19, jeho najnovší variant omikron, ktorý sa postupne šíri, posilňovacie dávky, efektívnosť vakcín a nové opatrenia na obmedzenie pohybu a iné obmedzenia. Všetkých nás zasiahla pandémia a jej dôsledky. Počet stratených životov sa ráta na milióny. S príchodom každej novej vlny sa obávame, že nebudeme schopní poskytnúť lekársku starostlivosť tým, ktorí ju potrebujú. Riziká a ľudské a sociálne náklady sa stali skutočnosťou.

Pre Európu bol rok 2021 poznačený aj smrteľnými povodňami vo viacerých krajinách a lesnými požiarmi na juhu. Nanešťastie, nejde o žiadne prekvapenie. Výskum vrátane našej najnovšej správy o klimatických nebezpečenstvách poukazuje na čoraz väčšiu frekvenciu a závažnosť týchto extrémnych výkyvov v dôsledku zmeny klímy. Tieto výkyvy ovplyvňujú naše zdravie a pohodu a zároveň znižujú odolnosť prírody. Je zrejmé, že sa musíme prispôsobiť a vyvinúť čo najväčšie úsilie na minimalizovanie nárastu priemernej globálnej teploty. Záleží aj na desatinných miestach stupňa Celzia. Táto skutočnosť sa zohľadnila na konferencii zmluvných strán o zmene klímy, ktorá sa tento rok konala v Glasgowe a ktorá viedla k dokončeniu súboru pravidiel podľa Parížskej dohody, pričom sa vďaka nej nezabudlo na ciele stanovené v Parížskej dohode a na šancu obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia.

Európske politické ambície na vzostupe

Rok 2021 však nebol poznačený len pandémiou a extrémnymi výkyvmi počasia. V Európe bolo predložené obrovské množstvo politických iniciatív na dosiahnutie vízie načrtnutej v Európskej zelenej dohode vrátane akčného plánu nulového znečistenia, novej stratégie adaptácie na zmenu klímy, stratégie pre lesy a najnovšie stratégie v oblasti pôdy.

Jednu z najvýznamnejších politických snáh v tomto roku predstavuje európsky právny predpis v oblasti klímy, ktorý je právne záväzným prísľubom Európskej únie dosiahnuť klimatickú neutralitu a odolnosť proti zmene klímy do roku 2050 a do roku 2030 znížiť svoje čisté emisie aspoň na hodnotu 55 % pod úrovňami z roku 1990, pričom ide o míľnik na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality. Na dosiahnutie cieľovej hodnoty 55 % navrhla Európska komisia niekoľko iniciatív – tzv. balík Fit for 55.

Balík Fit for 55 sa skladá zo súboru vzájomne prepojených návrhov týkajúcich sa stanovovania cien, cieľov, noriem a podporných opatrení na dosiahnutie potrebnej transformačnej zmeny. Transformácia európskeho hospodárstva alebo spoločnosti v záujme dosiahnutia klimatickej neutrality sa nikdy nepovažovala za ľahkú úlohu. Pandémia a obnova po nej ju môžu ešte sťažiť.

Ako však vyplýva z našej najnovšej správy s názvom Vývoj a prognózy, cieľové 55-percentné zníženie do roku 2030 nie je nereálne. Nasadením ďalšieho úsilia a ďalších politík môže Európa tento cieľ dosiahnuť. Naša nová webová stránka o zmene klímy a energetike v EÚ poskytuje podrobné informácie o pokroku členských štátov EÚ na ceste k dosiahnutiu ich cieľov do roku 2030.

Ťažké rozhodnutia: riešením je sociálna solidarita

Stále žijeme s hospodárskymi dôsledkami krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Náhle zastavenie mnohých hospodárskych činností v dôsledku obmedzenia pohybu spôsobeného pandémiou COVID-19 spôsobilo nezamestnanosť alebo podzamestnanosť, viedlo k zníženiu produkcie a zaťažilo verejné finančné prostriedky. Po počiatočnom poklese v súčasnosti zažívame nečakane vysoký opätovný rast, pričom dochádza k narušeniu svetového obchodu.

Ceny energií medzitým stúpajú, a to pred zimnými mesiacmi. Najmä ceny plynu dosiahli historicky najvyššiu úroveň – až desaťkrát vyššiu ako pred rokom. Mnohé európske krajiny sa spoliehajú na zemný plyn a nárast cien pocítili mnohé domácnosti. Mohlo by to viesť k väčšiemu využívaniu znečisťujúcejších palív, ako je uhlie, alebo jednoducho k energetickej chudobe. V čase, keď nižšia hospodárska činnosť znamená nižšie daňové príjmy a vyššie verejné výdavky v dôsledku výdavkov na zdravotnú starostlivosť a nezamestnanosť, ktoré ešte viac zaťažujú verejné financie, takéto politické rozhodnutia nie sú nikdy jednoduché.

Znížime úroveň svojich ambícií alebo spomalíme, keď čelíme takýmto ťažkostiam? Vôbec nie.

Oneskorené opatrenia alebo nečinnosť nespôsobia, že výzvy, ktorým čelíme, zmiznú. Naopak, z dlhodobého hľadiska akékoľvek oneskorenie s veľkou pravdepodobnosťou povedie k vyšším sociálnym nákladom a nákladom na zdravotnú starostlivosť. Akýkoľvek pokrok v úsilí v oblasti zmeny klímy a životného prostredia však môže mať za následok konkrétne prínosy. Čistejší vzduch napríklad pomohol zachrániť státisíce životov v Európe. Dosiahnutie prísnejších usmernení uverejnených Svetovou zdravotníckou organizáciou nám mohlo pomôcť predísť 170 000 predčasným úmrtiam v roku 2019. Podobne môžeme prijať opatrenia v oblasti klímy a zároveň riešiť sociálne náklady a pomôcť najviac zasiahnutým osobám.

„Bez ohľadu na to, aké ťažké môžu byť naše každodenné rozhodnutia v roku 2022, mali by sme byť dostatočne odvážni a zotrvať na ceste k dosiahnutiu cieľa v oblasti udržateľnosti stanoveného v Európskej zelenej dohode, ktorý sa stanovuje prostredníctvom legislatívnych balíkov, ako je balík Fit for 55.

Kľúčom je sociálna solidarita. Európa už zaviedla niektoré mechanizmy financovania na pomoc zasiahnutým osobám. Musíme posilniť túto sociálnu zložku nášho úsilia a riešiť sociálne nerovnosti, ktoré môže hospodárska transformácia spôsobiť. Verím, že spoločne môžeme vytvoriť lepšiu budúcnosť pre nás všetkých.

Mohli by sme využiť nasledujúcich 12 mesiacov na zintenzívnenie nášho úsilia spraviť z roku 2022 rok solidarity, odvahy a nádeje.

Úvodník uverejnený v spravodajcovi EEA v decembri 2021