Klíma, príroda a ľudia: spoločná budúcnosť našej planéty

Spolu s končiacim sa rokom sa celosvetová pozornosť upriamuje na jeden cieľ – urgentne musíme riešiť otázku zmeny klímy a zastaviť a zvrátiť stratu biodiverzity.

Na globálnych rokovaniach o klíme, ktoré sa bežne nazývajú COP o klíme (konferencia zmluvných strán), sa stretávajú zástupcovia krajín z celého sveta s cieľom riešiť a dohodnúť sa na sérii otázok súvisiacich so zmenou klímy vrátane zmierňovania – ako znížiť globálne emisie, adaptácie – pomoci krajinám pripraviť sa na rastúci počet nepriaznivých vplyvov zmeny klímy a financií – kto platí za čo.

Priamo na mieste sa na COP o klíme zúčastňuje približne 30 až 40 tisíc registrovaných účastníkov vrátane vedúcich predstaviteľov z viac ako 100 krajín, desiatok tisíc delegátov a pozorovateľov (ako sú zástupcovia občianskej spoločnosti a mládeže) a tisícov novinárov. Výsledok intenzívnych rokovaní na COP je vždy kompromisom. Tieto rokovania však pomáhajú načrtnúť globálnu víziu a smerovanie, v rámci ktorých majú všetky krajiny a rôzne zainteresované strany vrátane mladých ľudí a komunít pôvodného obyvateľstva svoj hlas a môžu osloviť globálne publikum.

Od konferencie COP26 po konferenciu COP27: krok vpred?

Cieľom konferencie zmluvných strán o zmene klímy, ktorá sa konala v Glasgowe (COP26) v roku 2021, bolo nasmerovať svet do roku 2050 na nulovú bilanciu a zachovať udržateľnosť cieľa 1,5 ºC, ktorý bol prvýkrát stanovený v Parížskej dohode počas konferencie COP21 v roku 2015. Na dosiahnutie týchto cieľov sa krajiny okrem iného dohodli na sérii rozhodnutí a opatrení, ktoré vychádzajú z Parížskej dohody.

V rámci Glasgowského paktu sa na konferencii COP26 zdôraznila núdzová situácia, boli prijaté výzvy na urýchlené opatrenia, postupné ukončenie využívania uhoľnej energie a postupné ukončenie „neefektívnych“ dotácií na fosílne palivá. Pakt tiež vyzval na zintenzívnenie podpory adaptácie a prísľub zamerať sa na straty a škody na nasledujúcej konferencii. Ďalšie dohody a oznámenia na konferencii COP26 sa týkali lesov, metánu, automobilov a súkromných financií. Napriek nedostatkom a kompromisom bol pokrok v rokovaniach hmatateľný a bol zachovaný cieľ 1,5 ºC.

O rok neskôr sa v novembri konala konferencia COP27 v Šarm aš-Šajchu v Egypte v úplne odlišnom globálnom kontexte a realite. Konala sa na pozadí vojny na Ukrajine, vysokých cien energií s otázkami bezpečnosti dodávok energie, vysokej miery inflácie, vplyvu na Európanov v období po pandémii, krehkého hospodárstva a katastrofických vplyvov zmeny klímy.

Globálny optimizmus dosiahnutý na poslednú chvíľu na konferencii v Glasgowe v Šarm aš-Šajchu nevydržal. Mnohí vrátane podpredsedu Európskej komisie Franza Timmermansa dospeli k záveru, že potrebe naliehavého a drastického zníženia emisií skleníkových plynov nezodpovedajú konkrétne opatrenia a záväzky, ktoré krajiny vyjadrili na konferencii COP27. Podľa jeho slov „čelíme morálnej dileme, pretože táto dohoda nie je dostatočná na zmiernenie zmeny klímy.“

Krajiny sa zároveň dohodli na vytvorení nového fondu na pomoc najzraniteľnejším krajinám postihnutým stratami a škodami v dôsledku zmeny klímy. Otázky, kto bude platiť a koľko, kto bude príjemcom a kto o tom rozhoduje, zostávajú otvorené. Napriek súčasnej situácii Timmermans opätovne potvrdil stanovisko a záväzok EÚ dosiahnuť svoje klimatické a environmentálne ciele, ako aj pokračovať v podpore EÚ pre tých najzraniteľnejších. Vzhľadom na našu súčasnú realitu je potreba naliehavých a rozhodných opatrení v oblasti klímy ešte nevyhnutnejšia.

COP15 o biodiverzite: Čo je v hre?

Zástupcovia z celého sveta sa opäť stretli v decembri, tentoraz v kanadskom Montreale, aby sa dohodli na globálnych opatreniach na ochranu prírody. Svet stráca svoju biologickú diverzitu alarmujúcou rýchlosťou a táto strata sa zrýchľuje. Približne miliónu druhov v súčasnosti hrozí vyhynutie a mnohé ekosystémy, ktoré sú životne dôležité pre našu planétu a dobré životné podmienky, sú na pokraji nezvratných škôd. Pre súčasné a budúce generácie musíme naliehavo zastaviť a zvrátiť stratu biodiverzity a obnoviť prírodné oblasti na celom svete a v Európe.

Cieľom súčasnej konferencie zmluvných strán o biodiverzite, ktorá sa bežne označuje ako COP15 (keďže ide o 15. zasadnutie konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite), je vytvoriť globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020. V tomto rámci sa stanovuje 21 cieľov vrátane cieľa chrániť 30 % našej planéty do roku 2030. Uznáva sa v ňom aj potreba naliehavých globálnych opatrení, ale zdôrazňuje sa aj nevyhnutnosť transformovať naše hospodárske, sociálne a finančné modely s cieľom zastaviť a zvrátiť súčasné trendy.

Tieto opatrenia konkrétne zahŕňajú ochranu a obnovu väčšieho počtu pevninových a morských oblastí a riešenie neudržateľných činností v kľúčových odvetviach, ako je poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybolov.

To, či sa nám podarí zvrátiť trendy, bude závisieť od toho, čo urobíme v praxi. Napríklad 30 %, na ktoré sa má vzťahovať ochrana, musí zahŕňať najdôležitejšie svetové miesta z hľadiska biodiverzity. Dôležité je aj to, ako tieto oblasti chránime. Programy ochrany musia umožňovať obnovu prírody. Tieto oblasti môžu byť aj naším najväčším spojencom pri znižovaní emisií skleníkových plynov v atmosfére tým, že slúžia ako záchyty uhlíka, a pri zvládaní negatívnych vplyvov zmeny klímy.

Riešenie nášho využívania zdrojov

Či už na konferencii zmluvných strán o zmene klímy alebo na konferencii zmluvných strán o biodiverzite, diskutujeme o rovnakom probléme a rovnakom riešení. Zmena klímy a strata biodiverzity sú dva symptómy toho istého ochorenia.

V Európe a vo svete spotrebúvame viac zdrojov, ako naša planéta dokáže poskytnúť. Spôsob, akým vyrábame tovary a služby, ktoré využívame, spôsobuje zmenu klímy a zhoršuje prírodný svet. Aktuálne krízy poukazujú na existúce a bohužiaľ narastajúce nerovnosti z hľadiska prínosov na jednej strane a vplyvov na zdravie, zraniteľnosti voči zmene klímy a ohrozených životov na strane druhej.

V súčasnosti môžu náklady na zmenu klímy a zhoršovanie životného prostredia vplývať na niektorých z nás viac ako na iných. Zasiahnutí sme však všetci a z dlhodobého hľadiska sa budú tieto vplyvy zvyšovať, ak nadchádzajúce kľúčové desaťročie nevyužijeme na to, aby sme súčasné trendy zvrátili. Konferencie zmluvných strán nás všetkých nabádajú k tomu, aby sme podnikli odvážne kroky a prejavili solidaritu so všetkým životom na Zemi.

Iná budúcnosť je možná. Dokážeme sa prispôsobiť a prijať nové zvyky, vybudovať nové systémy. Spoločne môžeme napísať ďalší príbeh našej planéty, na ktorej budeme mať všetci prospech zo zdravšej prírody a stabilnej klímy a kde sa nám podarilo obmedziť riziká a negatívne vplyvy. V roku 2030 môžeme byť k tejto budúcnosti o krok bližšie.