Veľký vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie a životné prostredie v Európe naďalej pretrváva

Podľa informačného prehľadu EEA s názvom Harm to human health from air pollution in Europe: burden of disease status 2024 (Škody na ľudskom zdraví spôsobené znečistením ovzdušia v Európe: stav zaťaženia chorobami v roku 2024) sa zlepšuje trend odhadovaného vplyvu na zdravie v dôsledku dlhodobého vystavenia trom hlavným látkam znečisťujúcim ovzdušie (jemné tuhé častice, oxid dusičitý a ozón), a to napriek ťažkostiam spojeným so znižovaním objemu znečisťujúcich látok v ovzduší.

V rokoch 2005 až 2022 klesol počet úmrtí v EÚ v dôsledku vystavenia jemným tuhým časticiam PM_2,5 o 45 %, čo znamená ďalší krok k dosiahnutiu zníženia znečistenia o 55 % podľa akčného plánu nulového znečistenia EÚ na rok 2030.

Dobrá správa pre všetkých občanov je, že oddnes platia prísnejšie predpisy EÚ pre kvalitu ovzdušia, hoci znečistenie ovzdušia naďalej negatívne ovplyvňuje príliš veľa obyvateľov Európy, a to najmä v mestách, a vedie k chorobám a predčasným úmrtiam, ktorým sa do veľkej miery dá predísť znížením znečistenia životného prostredia. Znečistenie ovzdušia má aj širší negatívny dosah a poškodzuje zdravie našich ekosystémov. Preto je o to dôležitejšie, aby sme zdvojnásobili úsilie o zlepšenie čistoty ovzdušia.

Leena Ylä-Mononen
výkonná riaditeľka EEA

Nové predpisy EÚ o kvalite ovzdušia

Revidovaná smernica o kvalite okolitého ovzdušia, ktorá dnes nadobudla účinnosť, približuje limitné hodnoty kvality ovzdušia v EÚ normám WHO a podporuje ďalšie zmierňovania dôsledkov znečistenia ovzdušia na zdravie v nadchádzajúcich rokoch. Znečistenie ovzdušia však naďalej predstavuje najväčšie environmentálne zdravotné riziko pre Európanov (nasledujú ďalšie faktory, ako je vystavenie hluku a chemikáliám, ako aj stále väčší vplyv vĺn horúčav súvisiacich s klímou), ktoré spôsobuje chronické ochorenia a možno mu pripísať úmrtia najmä v mestách a prímestských oblastiach.

Podľa najnovších odhadov EEA sa prinajmenšom 239 000 úmrtí v EÚ v roku 2022 pripisuje znečisteniu jemnými tuhými časticami (PM_2,5) v koncentrácii 5 µg/m³, prekračujúcemu odporúčanie WHO. 70 000 úmrtí možno pripísať znečisteniu ozónom (O₃) a 48 000 úmrtí znečisteniu oxidom dusičitým (NO₂).

Týmto úmrtiam bolo možné predísť dosiahnutím odporúčaných hodnôt WHO v roku 2022. Najdôležitejšie údaje pre jednotlivé krajiny sú uvedené v samostatnej prílohe k tejto tlačovej správe a zahŕňajú aj informácie o vplyvoch na zdravie a ekosystémy na vnútroštátnej úrovni.

Okrem predčasných úmrtí je významný aj vplyv života s chorobami súvisiacimi so znečistením ovzdušia. Informačný prehľad EEA zdôrazňuje, že tieto vplyvy sa musia zohľadniť pri posudzovaní celkového zdravotného zaťaženia spôsobeného znečistením ovzdušia, ako aj prínosov čistejšieho ovzdušia v Európe.

Vplyv znečistenia ovzdušia na prírodu

Znečistenie ovzdušia má negatívny vplyv aj na našu prírodu. V samostatnom informačnom prehľade EEA s názvom Impacts of air pollution on ecosystems in Europe (Vplyv znečistenia ovzdušia na ekosystémy v Európe) sa skúma, ako je vegetácia vystavená hlavným znečisťujúcim látkam a ako sa toto vystavenie prejavuje na výnosoch plodín a hospodárskych stratách.

Podľa zistení v uvedenom prehľade dusík v ovzduší, ktorý sa usadzuje v ekosystémoch, zvyšuje zaťaženie živinami (eutrofizáciu), čo vedie k zmenám v štruktúre a funkcii ekosystémov (zmeny týkajúce sa toho, aké rastlinné druhy môžu v danej oblasti rásť). V roku 2022 presiahla eutrofizácia úroveň kritického zaťaženia v 73 % ekosystémov EÚ.

Akčný plán nulového znečistenia zahŕňa cieľ, do roku 2030 zmenšiť plochu ekosystémov, v ktorých ukladanie dusíka prekračuje kritické zaťaženie, o 25 % v porovnaní s úrovňou v roku 2005. Dosiahnutie tohto cieľa v súčasnosti nie je pravdepodobné, keďže v rokoch 2005 až 2022 sa zaznamenalo zníženie o 13 %. 

Približne jedna tretina poľnohospodárskej pôdy v Európe bola vystavená koncentráciám prízemného ozónu nad prahovou hodnotou stanovenou na ochranu vegetácie v predpisoch EÚ. Následkom bola škoda na úrode, zníženie výnosov a hospodárske straty odhadované na najmenej 2 miliardy EUR. Ozón poškodzuje lesy a rastliny tým, že spomaľuje ich rast, znižuje výnosy a ovplyvňuje biodiverzitu. V roku 2022 boli kritické hodnoty stanovené na ochranu lesov pred ozónom prekročené na 62 % celkovej rozlohy lesov v 32 členských krajinách EEA. Pokiaľ ide o problém acidifikácie, k jeho riešeniu vo veľkej miere prispelo podstatné zníženie emisií oxidu siričitého (SO₂) v posledných desaťročiach.

Kontext

Informačné prehľady EEA Harm to human health from air pollution in Europe: burden of disease status 2024 (Škody na ľudskom zdraví spôsobené znečistením ovzdušia v Európe: stav zaťaženia chorobami v roku 2024) a Impacts of air pollution on ecosystems in Europe (Vplyv znečistenia ovzdušia na ekosystémy v Európe) sú súčasťou balíka EEA o kvalite ovzdušia v Európe do roku 2024.

EEA odhaduje počet úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia od roku 2014. Využíva odporúčania týkajúce o vplyve na zdravie uvedené v usmerneniach WHO o kvalite ovzdušia z roku 2021. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch by sa nemal sčítavať vplyv jednotlivých škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie na zdravie, aby sa predišlo dvojitému započítaniu v dôsledku určitého prekrývania údajov. To sa týka úmrtnosti aj chorôb.

Okrem týchto dvoch informačných prehľadov boli uverejnené aj aktualizované prehľady znečistenia ovzdušia pre jednotlivé krajiny. Ponúkajú súhrn kľúčových údajov týkajúcich sa emisií a kvality ovzdušia vrátane trendov znečisťovania v priebehu času a vplyvov znečistenia na zdravie v jednotlivých krajinách.

Revidovaná smernica o kvalite ovzdušia, smernica (EÚ) 2024/2881, nadobúda účinnosť dnes, 10. decembra 2024, potom ako bola prijatá 23. októbra 2024. Zavádzajú sa ňou nové normy kvality ovzdušia, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030 a sú v súlade s odporúčaniami WHO, ako aj povinnosť monitorovať ďalšie znečisťujúce látky, ako sú ultrajemné častice, čierny uhlík a amoniak.

Ďalšie informácie o revidovanej smernici nájdete v aktualitách a vo videu Európskej komisie.