Sledovanie pokroku Európy v plnení cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2020

Prečo agentúra EEA vypracúva správu Trendy a prognózy a prečo je dôležitá?

Naša výročná správa Trendy a prognózy tvorí dôležitú súčasť monitorovania údajov a podávania správ, ktoré vykonávame. Hodnotíme pokrok členských štátov a EÚ ako celku v plnení cieľov v oblasti klímy a energetiky, ktoré si stanovili. Na rok 2020 tieto ciele zahŕňajú zníženie skleníkových plynov o 20 %, zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie na 20 % a cieľ energetickej efektívnosti na úrovni 20 %.

Úlohou hodnotenia je ukázať najnovší pokrok dosiahnutý EÚ ako celkom a jednotlivými členskými štátmi v plnení týchto cieľov. Toto hodnotenie nám umožňuje zistiť, či je potrebné vynaložiť väčšie úsilie ako na dosiahnutie cieľov na rok 2020, tak aj dlhodobých cieľov stanovených na rok 2030 a neskôr (2050). Správa predstavuje jednotný hodnotiaci dokument EÚ, ktorý zhŕňa a podrobne analyzuje všetky údaje a informácie o pokroku v plnení cieľov. Zohráva významnú úlohu nielen pre tvorcov politík na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni, ale aj pre mimovládne organizácie, výskumníkov a verejnosť, ktorí chcú monitorovať pokrok a porozumieť rôznym trendom. Keďže údaje nahlasujú samotné štáty (a následne ich kontroluje agentúra EEA), umožňuje nám to poukázať priamo na tie krajiny, ktoré nenapĺňajú svoje ambície.

Aké sú hlavné prvky tohtoročnej správy Trendy a prognózy?

Najdôležitejším výsledkom tohtoročnej správy je fakt, že EÚ ako celok je naďalej na dobrej ceste k splneniu svojich cieľov na rok 2020 vo všetkých troch oblastiach. Obraz v jednotlivých členských štátoch je však odlišný. Taktiež pri pohľade na ambicióznejšie dlhodobé ciele zo správy jasne vyplýva, že v tejto oblasti musíme naozaj zvýšiť úsilie.

Pokiaľ ide o zníženie emisií skleníkových plynov, EÚ bola pod cieľovou úrovňou 20 % už v roku 2015 a v roku 2016 sa tieto emisie ďalej znížili. Za uvedené roky sme v porovnaní s rokom 1990 zaznamenali zníženie o 22 %, resp. 23 %.

V oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sme v rokoch 2015 a 2016 dosiahli dostatočný pokrok na predstihnutie orientačnej trajektórie k plánu dosiahnutia podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie na úrovni 20 %. Stabilné využívanie obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe EÚ pokračuje a ich podiel v EÚ ako celku je približne 17 %. Ak budeme v aktuálnom tempe využívania obnoviteľných zdrojov pokračovať, EÚ splní svoj cieľ do roku 2030 využívať 27 % energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov, existujú však isté dôkazy, že v porovnaní s priemerným tempom zaznamenaným od roku 2005 sa využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v rokoch 2015 a 2016 mierne spomalilo. Bez jasných vnútroštátnych politík sa po roku 2020 môže toto tempo ešte viac spomaliť.

Z hľadiska energetickej efektívnosti je to tento rok trochu odlišné. V rokoch 2005 až 2014 sme v celkovej spotrebe energie zaznamenali klesajúci trend. V rokoch 2015 a 2016 sa spotreba energie mierne zvýšila, čo neznamená zmenu nášho dlhodobého trendu, no tento vývoj musíme pozorne sledovať. Na udržanie EÚ na správnej ceste je dôležité prijať dodatočné opatrenia. Členské štáty musia zintenzívniť svoje úsilie o udržiavanie spotreby energie pod kontrolou, a to najmä v prípade pokračovania súčasného hospodárskeho rastu. Je to aj otázka úrovne ambícií. Členské štáty si môžu slobodne stanoviť vlastné národné ciele, no tieto národné ciele sú po spojení dohromady menej ambiciózne ako cieľ prijatý na úrovni EÚ. Inými slovami, celková úroveň ambícií jednotlivých krajín momentálne nie je dostatočná na dosiahnutie cieľa EÚ.

Ktoré konkrétne oblasti sú z hľadiska plnenia cieľov náročné?

Pokiaľ ide o znižovanie emisií, problém pre členské štáty jednoznačne predstavujú takzvané neobchodné odvetvia zahŕňajúce napríklad dopravu, budovy a poľnohospodárstvo. Na emisie z týchto odvetví sa nevzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami. Členské štáty majú pre tieto odvetvia národné ciele v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov, ktoré sú stanovené v rozhodnutí o spoločnom úsilí. Napriek celkovému klesajúcemu trendu v neobchodných odvetviach začali emisie v odvetví dopravy v posledných rokoch opäť stúpať. Členské štáty navyše v súčasnosti plánujú do roku 2030 len obmedzené zníženie emisií podľa rozhodnutia o spoločnom úsilí. Najväčšie poklesy sa očakávajú v sektore stavebníctva.

Čo tvorí základ správy Trendy a prognózy? Akú ďalšiu činnosť vykonáva agentúra EEA v tejto oblasti cieľov na rok 2020?

V agentúre EEA vykonávame veľké množstvo analýz údajov vrátane kontrol kvality a monitorovania pokroku, často v úzkej koordinácii s Európskou komisiou. Uverejňujeme ukazovatele, ktoré dopĺňajú hodnotenia. Vytvárame tiež klimatické a energetické profily krajín, ktoré ukazujú porovnávacie grafy jednotlivých štátov a pokrok v plnení národných cieľov. Väčšinu použitých údajov nahlasujú členské štáty v rámci mechanizmov podávania správ EÚ.

Sme zapojení aj do každoročného preskúmania emisií skleníkových plynov podľa rozhodnutia o spoločnom úsilí (ktoré pre členské štáty stanovuje cieľové hodnoty emisií na každý rok v období rokov 2013 až 2020). EÚ každoročne kontroluje dodržiavanie cieľov členskými štátmi. Agentúra EEA zohráva v tomto procese dôležitú úlohu, keďže toto každoročné preskúmanie koordinuje. Nevykonávame kontrolu súladu, no pripravujeme údaje, overujeme ich a zabezpečujeme ich jednotnosť a porovnateľnosť. Ide o pomerne komplexný proces, ktorý realizujeme v období od januára do júna spolu s približne 22 kontrolórmi z rôznych členských krajín.

Agentúra pracuje aj na iných súvisiacich správach. Čoskoro budeme mať pripravenú a uverejníme novú správu o energii z obnoviteľných zdrojov. Tieto rôzne analýzy sa premietnu aj do našej hlavnej správy Stav životného prostredia, ktorá bude uverejnená v roku 2020.

Melanie Sporer

expertka agentúry EEA na zmierňovanie zmeny klímy a energetiku

Rozhovor uverejnený v čísle 2017/4 spravodajcu EEA z 15. decembra 2017