Zdravie a životné prostredie vrátane znečistenia ovzdušia a zaťaženia hlukom – práca agentúry EEA v centre pozornosti

Catherine, prečo agentúra EEA pracuje v oblasti zdravia a životného prostredia? Aké sú najväčšie riziká pre našu pohodu?

Ľudské zdravie a zdravie ekosystémov sú neoddeliteľne prepojené. Aby mohlo naše telo fungovať, potrebuje každý deň čistý vzduch, vodu a jedlo. Ako ľudia a komunity prosperujeme vtedy, keď trávime čas v prírode, cvičíme, socializujeme sa a oddychujeme. Zároveň, keď žijeme, pracujeme, chodíme do školy alebo sa hráme v znečistenom prostredí, trpí naše telo aj naša myseľ. Ochrana prírody neznamená ochranu planéty. Znamená ochranu nášho zdravia a pohody, ako aj zdravia a pohody našich detí. Predchádzanie znečisťovaniu je opatrením v oblasti verejného zdravia.

Najväčšími bezprostrednými rizikami pre zdravie sú znečistenie ovzdušia a hluk, a to najmä v mestách. Zmena klímy predstavuje z dlhodobého hľadiska existenčnú hrozbu pre náš spôsob života. Zahŕňa to bezprostredné straty na životoch v dôsledku horúčav, lesných požiarov a záplav, ako aj dlhodobejšie hrozby pre potravinársku výrobu v dôsledku meniaceho sa charakteru počasia. Takisto sme svedkami zmien v šírení infekčných chorôb, pretože hmyzie vektory, ktoré tieto choroby prenášajú, sa s otepľujúcim sa podnebím presúvajú na sever. Vieme aj to, že určité chemické látky sú pre zdravie nebezpečné.

Aké kroky agentúra EEA v tejto oblasti doteraz podnikla?

Usilujeme sa lepšie pochopiť, ako naše životné prostredie ovplyvňuje naše zdravie a pohodu. Zhromažďujeme dôkazy o tom, ako sú ľudia v celej Európe vystavovaní rôznym environmentálnym rizikám vrátane znečistenia ovzdušia, hluku, zmeny klímy a chemických látok. V našej nedávnej správe Zdravé životné prostredie, zdravý život: ako životné prostredie ovplyvňuje zdravie a pohodu v Európe – Európska environmentálna agentúra sú uvedené najnovšie dôkazy a posudzuje sa v nej vplyv na zdravie. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že v Európe je každé ôsme úmrtie spôsobené znečistením životného prostredia. Týmto úmrtiam sa dá predísť a dalo by sa im zabrániť snahou o zlepšenie kvality životného prostredia.

Takisto skúmame, akým spôsobom sú environmentálne riziká rozložené v celej spoločnosti, a zisťujeme, že environmentálne stresové faktory najviac zasahujú najzraniteľnejšie osoby v našej spoločnosti. Sociálne znevýhodnené komunity sú vystavené väčšiemu zaťaženiu vyplývajúcemu zo znečistenia. Chudobnejší ľudia, deti, staršie osoby a ľudia so zlým zdravotným stavom sú environmentálnymi zdravotnými rizikami dotknutí negatívnejšie ako ostatní. Toto nerovnomerné rozloženie rizika prehlbuje existujúce nerovnosti v oblasti zdravia v Európe.

Pokiaľ ide o pozitívnejšie veci, zameriavame sa aj na prínosy, ktoré poskytuje príroda. Konkrétne príklady sú napríklad tieto: prevažná väčšina ľudí v Európe má prístup ku kvalitnej pitnej vode a európske vody určené na kúpanie majú vynikajúcu kvalitu a poskytujú príležitosti na pohyb a rekreáciu.

Akým spôsobom agentúra EEA svojou prácou podporuje Európsku zelenú dohodu?

Agentúra EEA svojou prácou v oblasti životného prostredia a zdravia zhromažďuje dostupné dôkazy o vplyve, ktorý má na zdravie v Európe znečistenie, zmena klímy a zhoršovanie ekosystému. V našej nedávnej správe Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2020 (SOER 2020) sa opisuje, ako náš súčasný spôsob života, pokiaľ ide o to, čo vyrábame a spotrebúvame, našu spotrebu energie, náš výber spôsobov mobility a náš potravinový systém, spôsobuje zhoršovanie životného prostredia. Táto vedomostná základňa podporuje úsilie o zmenu tejto dynamiky prostredníctvom prechodu v rámci Európskej zelenej dohody.

Alberto, prečo je kvalita ovzdušia takým dôležitým faktorom pre zdravie Európanov?

Znečistenie ovzdušia sa považuje za najväčšie environmentálne riziko v Európe. Podľa našich najnovších odhadov vystavenie jemným časticiam (znečisťujúca látka s najzávažnejšími vplyvmi na ľudské zdravie) spôsobilo v Európe v roku 2018 viac ako 400 000 úmrtí, ktorým sa dalo predísť. Tieto úmrtia boli spôsobené najmä kardiovaskulárnymi a respiračnými ochoreniami a rakovinou. Okrem týchto veľmi vážnych ochorení však existuje čoraz viac dôkazov o tom, že vystavenie znečisteniu ovzdušia je spojené aj s inými vplyvmi na zdravie. Medzi nimi môžeme uviesť novovzniknutú cukrovku typu 2, systémový zápal alebo duševné poruchy, ako je Alzheimerova choroba a demencia.

Znečistenie ovzdušia ovplyvňuje aj životné prostredie, napríklad znižuje biodiverzitu v určitých ekosystémoch a ovplyvňuje rast vegetácie a plodín. Má vplyv aj na zastavané prostredie, poškodzuje napríklad naše kultúrne dedičstvo.

Ako sa situácia v posledných pár rokoch zlepšila? Aké problémy ešte stále treba riešiť?

Vykonávanie politík a opatrení na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej a miestnej úrovni viedlo k zníženiu emisií všetkých látok znečisťujúcich ovzdušie a k zníženiu vystavenia obyvateľstva, čo má za následok menší vplyv na zdravie.

Emisie sa líšia v závislosti od znečisťujúcich látok a hospodárskych odvetví. Napríklad poľnohospodárstvo a používanie palív na vykurovanie domácností sú dve odvetvia s najväčším potenciálom na ďalšie znižovanie emisií. Ďalším problémom, ktorý aj napriek stabilnému znižovaniu stále pretrváva, je, že stále znášame neúnosné bremeno, pokiaľ ide o úmrtia, ktorým sa dá predísť. Znepokojenie vyvoláva aj narastajúci vplyv zmeny klímy na výrobu niektorých znečisťujúcich látok, ako je ozón, ako aj potreba hľadať synergie v politikách boja proti znečisťovaniu ovzdušia a zmene klímy.

Eulalia, prečo sa zaťaženie hlukom často prehliada a čo robí agentúra EEA v tejto oblasti?

Veľa ľudí si neuvedomuje, že zaťaženie hlukom je závažný problém. Má vplyv na naše zdravie. Keď uvažujeme o tom, ako hluk vplýva na naše zdravie, predstavíme si, že sme na koncerte alebo blízko hlučného stroja, ktorý poškodzuje náš sluch. Ľudia si však neuvedomujú, že napríklad stála hladina hluku z premávky môže mať aj iné účinky, ktoré nesúvisia s poškodením sluchu a sú závažné, napr. ischemická choroba srdca, vysoký krvný tlak, obezita, cukrovka atď. Orgány uznávajú, že hluk predstavuje problém, a preto máme od roku 2002 k dispozícii európsku smernicu o environmentálnom hluku a nové usmernenia WHO. Problémom je skôr prijímanie opatrení a dostatok finančných prostriedkov. Ide o zložitý problém, pretože napríklad mestá a okrajové oblasti miest sú čoraz hustejšie obývané a je v nich vyšší dopyt po mobilite.

Práca agentúry v oblasti hluku sa zameriava na posudzovanie vplyvu zaťaženia hlukom na európskej úrovni. Na základe najnovších európskych údajov hodnotíme vplyv vystavenia hluku na zdravie európskeho obyvateľstva.

Aké sú kľúčové zistenia vášho informačného dokumentu? V čom sa odlišuje od správy agentúry EEA uverejnenej začiatkom tohto roka?

Správa EEA Environmentálny hluk v Európe bola uverejnená v marci. Teraz uverejňujeme informačný dokument, v ktorom sú uvedené zdravotné riziká vyplývajúce z vystavenia environmentálnemu hluku v Európe. V informačnom dokumente sa uvádzajú ukazovatele, ktoré sa použijú na vypracovanie budúcich cieľov s cieľom znížiť vplyv hluku na zdravie. Pokiaľ ide o špecifické účinky na zdravie, odhadujeme, že chronické vystavenie hluku prispieva v Európe každoročne k 48 000 novým prípadom ochorenia srdca a 12 000 predčasným úmrtiam. 22 miliónov ľudí navyše trpí vysokou mierou chronického obťažovania hlukom a 6,5 milióna ľudí trpí ťažkou chronickou poruchou spánku.

Ako sa bude podľa vás vyvíjať práca vo vašich oblastiach v nasledujúcich rokoch?

Očakávame väčšie zapojenie agentúry EEA v uvedených oblastiach. Dúfame, že Európska zelená dohoda bude prelomovou zmenou v Európe, ktorej výsledkom bude lepšia informovanosť o environmentálnych otázkach, ako sú znečistenie ovzdušia a zaťaženie hlukom, a zaistí sa ňou vypracovanie lepších politík.

Okrem Európskej zelenej dohody Svetová zdravotnícka organizácia nedávno uverejnila usmernenia o environmentálnom hluku a uverejní aj nové usmernenia o kvalite ovzdušia. Predpokladáme, že zverejnením týchto usmernení sa ešte viac upriami pozornosť na problém hluku a znečistenia ovzdušia.