All official European Union website addresses are in the europa.eu domain.
See all EU institutions and bodiesUrobte niečo pre našu planétu, vytlačte si stránku len v prípade potreby. Aj malá akcia môže znamenať obrovský rozdiel, keď to urobia milióny ľudí!
Poľnohospodárska pôda zohráva dôležitú úlohu v spôsoboch využívania pôdy v rámci EÚ. Trávne porasty a orná pôda spolu tvoria 39 % európskej krajinnej pokrývky (EEA, 2017a). Poľnohospodársky sektor je hlavným užívateľom prírodných zdrojov a jeho vzťah so životným prostredím je spletitý (OECD, 2017). Nasledujúce údaje vyjadrujú výkonnosť a vplyvy poľnohospodárskeho sektora v EÚ:
Európske poľnohospodárstvo čelí dvom hlavným výzvam, a to zmene klímy (EEA, 2017c) a záberu pôdy, t. j. premene pôdy napríklad na sídla a infraštruktúru (EEA, 2017a). Zmena klímy si vyžaduje adaptáciu odrôd plodín a spôsobuje extrémne výkyvy počasia (ďalšie informácie o adaptácii na zmenu klímy pozri: práca agentúry EEA v tejto oblasti alebo platforma na adaptáciu na zmenu klímy Climate-ADAPT), a preto si vyžaduje dôkladné riadenie rizík. Záber pôdy vedie v mnohých regiónoch k úbytku poľnohospodárskej pôdy.
Napriek tomu, že rozvoj poľnohospodárskeho sektora závisí od mnohých faktorov a regionálnych rozdielov v sektore, dajú sa na európskej úrovni pozorovať niektoré hlavné trendy. Podiel poľnohospodárskej pôdy na celkovej pôde sa zmenšuje a sektor je postihnutý záberom pôdy, t. j. transformáciou na umelo vytvorené plochy. Nezávisle od toho sa znižuje počet poľnohospodárskych podnikov a zväčšuje sa ich priemerná veľkosť.
Všetky tri faktory – záber, intenzifikácia a extenzifikácia – vedú k úbytku poľnohospodárskej pôdy s vysokou prírodnou hodnotou a poklesu populácií poľných vtákov.
V posledných rokoch býva poľnohospodársky sektor stále častejšie postihnutý extrémnymi poveternostnými javmi. Krupobitie, silné dažde, povodne a suchá spôsobené zmenou klímy prispievajú k nižším výnosom (EEA, 2017c).
Na rozvoj poľnohospodárskeho sektora výrazne vplýva spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP) (Köster, 2010), ktorá mala hneď od svojho vzniku v polovici 20. storočia silný hospodársky rozmer. Za posledných 50 rokov však nastal posun v type poskytovaných subvencií a došlo k prechodu od politiky zameranej primárne na sektor k integrovanejšej politike rozvoja vidieka so štrukturálnymi a agroenvironmentálnymi opatreniami. SPP má v súčasnosti dva hlavné piliere: 1. pilier, z ktorého sa vyplácajú priame platby poľnohospodárom a intervencie na trhu, a 2. pilier, z ktorého sa podporujú programy rozvoja vidieka.
V období rokov 2010 – 2014 predstavoval priemerný podiel subvencií EÚ v poľnohospodárskom dôchodku z výrobných faktorov[1] vyše 35 % a podiel priamych platieb poľnohospodárom bol 28 %. Tieto hodnoty sa pohybovali v rozpätí od viac než 90 % (celkové subvencie) a približne 45 % (priame platby) na Slovensku po približne 15 %, resp. 12 % v Holandsku (EPRS, 2017). Právny návrh Európskej komisie týkajúci sa SPP po roku 2020 bol uverejnený v júni 2018. Jeho cieľom je väčšia orientácia na výkonnosť, čo sa týka príspevku k cieľom a ambíciám v oblasti životného prostredia a klímy.
Na poľnohospodársku výrobu sa vzťahujú aj iné politiky EÚ a medzinárodné politiky, niektoré z nich, ako napr. smernica o dusičnanoch a rámcová smernica o vode, sú už zohľadnené v štruktúre SPP. V poslednom desaťročí viedli politiky v oblasti energetiky a klímy napríklad k zvýšeniu výroby energetických plodín (OECD/FAO, 2017).
Tento sektor zohráva dôležitú úlohu aj pri dosahovaní cieľov stratégie EÚ v oblasti biodiverzity a cieľov OSN trvalo udržateľného rozvoja.
Európska environmentálna agentúra (EEA) spolupracuje s ostatnými organizáciami EÚ okrem iného aj pri zostavovaní spoločného súboru agroenvironmentálnych ukazovateľov. Údaje EEA sa používajú v rámci monitorovania a hodnotenia SPP, napr. ako vstup pri zostavovaní určitých tzv. kontextových ukazovateľov. Vďaka svojej účasti na službe monitorovania krajiny programu Copernicus skúma možnosti čoraz väčšieho využívania údajov tohto programu na účely agroenvironmentálnych posudzovaní. Zároveň sa usiluje získať a využiť údaje a produkty nadobudnuté pozorovaním Zeme, a to napr. na účely použitia presných poľnohospodárskych technológií.
Okrem úzkej spolupráce s inými organizáciami EÚ spolupracuje EEA s národnými referenčnými centrami v oblasti životného prostredia a poľnohospodárstva. Tieto centrá tvoria neoddeliteľnú súčasť Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej siete EEA (Eionet), v ktorej je zastúpených 39 členských krajín EEA. Dochádza k synergiám s prácou iných medzinárodných organizácií, ako napr. s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). EEA spolupracuje tiež s výskumnou komunitou a odbornými panelmi, napr. s projektovými tímami podporovanými v rámci programu Horizont 2020.
Najnovšia správa EEA „Food in a green light“ (Potraviny v zelenom svetle) sa venuje výrobe a spotrebe potravín, a to z hľadiska potravinového systému.
[1] Poľnohospodársky dôchodok z výrobných faktorov meria odmeňovanie všetkých výrobných faktorov (pôda, kapitál, práca) bez ohľadu na to, či ich poľnohospodársky podnik vlastní alebo nie. Predstavuje celkovú hodnotu vyprodukovanú poľnohospodárskym podnikom, ktorý vykonáva výrobnú činnosť, a je definovaný ako hodnota výroby mínus variabilné náklady, odpisy a dane z výroby plus subvencie na výrobu. (na základe GR AGRI, 2017)
For references, please go to https://eea.europa.eu./sk/themes/agriculture/intro or scan the QR code.
PDF generated on 23. 12. 2024 01:30
Engineered by: EEA Web Team
Software updated on 26 September 2023 08:13 from version 23.8.18
Software version: EEA Plone KGS 23.9.14
Akcie dokumentu
Zdieľať s ostatnými