Za zdravé a produktívne moria v Európe a za jej hranicami

Európu obmývajú oceány a moria, ktoré počas celej histórie formovali jej klímu, ekonomiku i spoločnosť. More poskytuje pracovné príležitosti spoločenstvám žijúcim pri pobreží a výživné potraviny celej Európe. Po námorných obchodných trasách sa do Európy dostáva tovar spolu s novými myšlienkami a inováciami a morské prúdy prenášajú teplo z tropických oblastí k pólom, vďaka čomu je klíma v severnej Európe pre ľudské sídla vhodnejšia.

Oceány v skutočnosti pokrývajú asi 70 % povrchu našej planéty a zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska zachovania života na zemi. Sú domovom množstva rastlinných a živočíšnych druhov a biotopov, pričom každý rok sú objavované nové druhy a biotopy s jedinečnými vlastnosťami. Okrem regulácie globálnej klímy a podporovania biodiverzity sú oceány  najväčším zachytávačom uhlíka. Zachytávajú oxid uhličitý z atmosféry a pomáhajú bojovať proti zmene klímy. Poskytujú aj pracovné príležitosti. Podľa Európskej komisie „modré“ hospodárstvo poskytuje približne 5,4 milióna pracovných miest a vytvára hrubú pridanú hodnotu vo výške takmer 500 miliárd EUR ročne.

Moria pod tlakom

Oceány vrátane tých, ktoré obmývajú Európu, sú, žiaľ, vystavené čoraz vyššiemu tlaku v dôsledku ľudskej činnosti a zmeny klímy. Z najnovších hodnotení jasne vyplýva, že dochádza k degradácii alebo zmene morských ekosystémov. K ďalšiemu oslabovaniu ekologickej odolnosti európskych morí môže prispievať aj zmena klímy spôsobujúca nárast teploty a potenciálna acidifikácia oceánov. Za značnú časť tlakov zodpovedajú činnosti vykonávané na mori, ako napríklad ťažba a produkcia prírodných zdrojov (nerastných surovín, rýb, kôrovcov atď.), doprava a výroba energie alebo znečisťovanie vrátane vyradeného rybárskeho výstroja. Napríklad intenzívne používanie vlečných sietí na lov pri dne spôsobuje fyzické poškodenie morského dna, poškodzovanie biotopov. Balastovou vodou sa zase zavádzajú cudzie druhy, ktoré môžu ovplyvniť celé ekosystémy, najmä v takých regionálnych polouzavretých moriach ako sú Baltské more a Čierne more.

Pozemné činnosti, ako napríklad používanie poľnohospodárskych hnojív a priemyselných chemikálií, ako aj odpadové vody tieto tlaky zvyšujú. Napríklad priemyselné hnojivá obsahujú chemické látky ako fosfor a dusík. Keď sa dostanú do morského prostredia, pôsobia ako živiny, ktoré okrem iného spôsobujú vodný kvet. Týmto nadmerným rastom rias môže dôjsť k vyčerpaniu kyslíka vo vode, a tým k uduseniu iných vodných druhov. Obdobne sa zo systémov čistenia odpadových vôd a riek dostávajú do oceánov plastové obaly a mikroplasty používané vo výrobkoch na osobnú starostlivosť. Plasty sa rozkladajú a malé kúsky si mnohé morské druhy pomýlia s potravou, čo môže mať fatálne následky. Dostávajú sa dokonca aj do nášho potravinového reťazca. Globálny a európsky dopyt po surovinách a ďalších zdrojoch lákajú krajiny a podniky ku skúmaniu nových príležitostí mimo pozemských a pobrežných oblastí, čo by mohlo znamenať ďalší tlak na morské prostredie.

Modré hospodárstvo v Európe

EÚ uznala ekologický aj ekonomický význam európskych morí, a preto zaviedla celý rad postupov a opatrení týkajúcich sa plánovania a regulovania udržateľného využívania európskych morí, ktoré upravujú celý rad činností, ako napríklad rybárstvo, výrobu energie na mori a ochranu morskej biodiverzity. Cieľom rámcovej smernice o morskej stratégii prijatej v roku 2008 je zabezpečiť súlad medzi týmito politikami EÚ.  Sú  v nej stanovené tri ciele pre európske moria, a to, aby boli: „produktívne“, „zdravé“ a „čisté“. Toto úsilie je v súlade s programom EÚ pre modrý rast – dlhodobou stratégiou na podporu udržateľného rastu v morskom a námornom odvetví ako celku, ktorú dopĺňa smernica o námornom priestorovom plánovaní. Politika EÚ v tejto oblasti je zosúladená aj s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, najmä s cieľom 14 a cieľom 6 .

Na základe dostupných údajov sa v rámci hodnotenia agentúry EEA „Stav európskych morí“ dospelo k záveru, že aj keď európske moria možno považovať za produktívne, nedajú sa považovať za zdravé a čisté. V niektorých oblastiach však dochádza k zlepšeniam. Členské štáty EÚ napríklad už označili viac než 9 % svojich morí ako chránené morské oblasti. Obdobne sa ukazuje, že sa zmierňujú aj tlaky na rybolov a zaťaženie živinami. Spôsob, akým využívame naše moria, je napriek týmto zlepšeniam naďalej neudržateľný a ohrozuje nielen produktivitu našich morí, ale aj našu pohodu. 

Európske a globálne úsilie

Moria sú súčasťou nášho európskeho prírodného kapitálu a ich ochrana a využívanie si vyžadujú európsky a ekosystémový prístup k riadeniu, ktorý musí presahovať rámec odvetvových opatrení. Mnohé tlaky sa spájajú s neudržateľnými modelmi spotreby a výroby alebo pozemnými činnosťami alebo požiadavkami. Vzhľadom na to môže morskému prostrediu pomôcť zlepšenie nakladania s komunálnym odpadom (menej plastov v prírode) alebo prechod na ekologickejšie druhy dopravy (nižšie emisie skleníkových plynov), ako aj zlepšenia udržateľných postupov v oblasti rybárstva. V posledných rokoch sa politiky EÚ, ako napríklad legislatívny balík o obehovom hospodárstve, klimaticko-energetický balík a nízkouhlíková stratégia, stále viac posúvajú ku komplexným prístupom k riešeniu širších sociálno-ekonomických výziev a environmentálno-klimatických výziev.

V súvislosti s morským prostredím by mal komplexný prístup spočívať v osvojení si ekosystémového prístupu k riadeniu a v sústredení rôznych fór zaoberajúcich sa riadením v rámci EÚ, napríklad fór v rámci spoločnej rybárskej politiky, smernice o námornom priestorovom plánovaní a rámcovej smernice o morskej stratégii.

Rovnako ako v prípade mnohých iných globálnych výziev, akými sú napríklad znečisťovanie ovzdušia a zmena klímy, i zaistenie zdravia európskych morí si vyžaduje globálny prístup. Na uľahčenie globálnej spolupráce a riešenia otázok spojených s globálnou správou oceánov Európska únia usporiada na Malte v októbri 2017 ďalší ročník konferencie „Náš oceán“. Pri tejto príležitosti Európska environmentálna agentúra a Európska komisia predstavia platformu WISE-Marine na výmenu informácií o morskom prostredí na európskej úrovni na podporu správy oceánov a ekosystémového prístupu k riadeniu.

Hans Bruyninckx

výkonný riaditeľ agentúry EEA

Editoriál uverejnený v Spravodajcovi EEA č. 03/2017, september 2017