Ortuť: trvalá hrozba pre životné prostredie a zdravie ľudí

Ortuť sa v životnom prostredí vyskytuje prirodzene, vo všeobecnosti však býva bezpečne uchovaná v mineráloch a nepredstavuje žiadne významné riziko. Problém vzniká vplyvom ľudských činností, ktorých výsledkom je veľké množstvo ortuti uvoľnenej do životného prostredia a táto ortuť môže potom voľne cirkulovať tisícky rokov. Obavy vyvoláva hlavne ortuť vo vode a sedimentoch, pretože sa vyskytuje vo vysoko toxickej forme a môže sa ľahko dostať do zvierat, a takto prejsť do ľudského potravinového reťazca. Svetová zdravotnícka organizácia identifikovala 10 chemických látok, ktoré vyvolávajú zásadné obavy z hľadiska verejného zdravia, a štyri z nich sú ťažké kovy: kadmium, ortuť, olovo a arzén.

Výsledkom používania ortuti ľuďmi v minulosti sú stovky tisíc ton ortuti uvoľnených do životného prostredia. Úrovne ortuti v atmosfére v súčasnosti sú až o 500 % vyššie ako prirodzené úrovne. V oceánoch sa koncentrácia ortuti pohybuje okolo 200 % nad prirodzenými úrovňami.

V súčasnosti sa ortuť vo svete používa rôznymi spôsobmi. V Európe je používanie ortuti veľmi obmedzené a hlavné použitie ortuti v nadchádzajúcich rokoch bude v dentálnych výplňových materiáloch, keďže priemyselné použitia ortuti sú zakázané. V iných častiach sveta sa ortuť ešte stále vo väčšej miere používa v priemyselných činnostiach a pri ťažbe zlata v malom meradle.

K najväčším zdrojom znečistenia ortuťou v Európe a aj inde patrí spaľovanie tuhých palív, napríklad čierneho uhlia, lignitu, rašeliny a dreva – priemyselne aj v domácnostiach. Tieto palivá obsahujú malé množstvá ortuti a pri spaľovaní ju uvoľnia do prostredia. Takéto uvoľnenie je hlavným zdrojom emisií ortuti v Európe a patria sem činnosti, ako napríklad výroba elektrickej energie, výroba cementu a výroba kovov.

Najvýznamnejší spôsob expozície človeka ortuti predstavujú morské plody. Keď sa ortuť dostane do tela morských živočíchov zostáva spravidla v ich orgánoch a časom sa v nich nahromadí. Väčšie dravé ryby obsahujú zvyčajne vyššie koncentrácie ortuti, keďže konzumujú menšie živočíchy, ktoré už požili určité množstvo ortuti. Z tohto dôvodu konzumovanie väčších dravých rýb, ako napríklad tuniakov alebo mečiarov, bude znamenať spravidla vyšší príjem ortuti ako je tomu v prípade menších rýb, ktoré sú v potravinovom reťazci na nižšej úrovni.

Zdravotné vplyvy závisia od dávky, ale hlavné obavy vyvoláva vplyv ortuti na plod a malé deti. K expozícii ortuti môže dôjsť v maternici, keď matka konzumuje morské plody. Môže to mať závažné a celoživotné dopady na vyvíjajúci sa mozog a nervový systém dieťaťa s vplyvom na pamäť, jazyk, pozornosť a ďalšie zručnosti. Odhaduje sa, že len v Európe sa každý rok narodí vyše 1,8 milióna detí s úrovňami ortuti vyššími než odporúčané bezpečné limity.

Európa bola z historického hľadiska veľkým používateľom a zdrojom emisií ortuti, avšak vďaka významnému legislatívnemu úsiliu v posledných 40 rokoch sa používanie a uvoľňovanie ortuti do životného prostredia výrazne znížilo. V ostatnom svete sa používanie a množstvo emisií ortuti časom zvyšuje v závislosti od prebiehajúceho hospodárskeho vývoja a industrializácie a k hlavným zdrojom patrí spaľovanie uhlia a remeselná ťažba zlata v malom meradle.

V októbri 2013 bola na riešenie problému s ortuťou prijatá prvá globálna medzinárodná dohoda, Minamatský dohovor. Dohovor ratifikovalo 98 strán a platnosť nadobudol v roku 2017. Na posúdenie vplyvu dohovoru je ešte priskoro, predstavuje však mimoriadne významný krok smerom k zabezpečeniu spoločných globálnych opatrení na zníženie znečistenia ortuťou.

V Európe sa ortuť už neťaží a dopyt v Európe sa v nasledujúcich rokoch bude ďalej znižovať. V emisiách ortuti v Európe budú prevládať emisie zo spaľovania, najmä v dôsledku spaľovania tuhých palív, ako napríklad uhlie, rašelina, lignit a drevo.

Najväčším globálnym zdrojom emisií ortuti je ťažba zlata v malom meradle. Tieto činnosti vykonávajú jednotlivci alebo malé skupiny a ťažba zlata je pomerne jednoduchá s nízkymi nákladmi spravidla v neregulovanom prostredí. Odhaduje sa, že viac ako tretina globálnych emisií súvisí s týmto zdrojom a zavedenie alternatívnych bezpečnejších technológií na riešenie tejto oblasti by preto mohlo viesť k podstatnému zníženiu globálneho používania ortuti a emisií.

Napriek predchádzajúcim obmedzeniam používania ortuti a emisiám v regiónoch, ako sú napríklad Európa a Severná Amerika, je pravdepodobné, že úrovne ortuti v našom životnom prostredí zostanú po dlhú dobu vysoké vzhľadom na dlhú životnosť ortuti v prostredí a aj preto, že v ostatných globálnych regiónoch dochádza k zvyšovaniu emisií ortuti. Tieto emisie navyše prekonávajú veľké vzdialenosti. Približne polovica depozitov ortuti v Európe v skutočnosti pochádza z územia mimo nášho kontinentu.

Na základe právnych predpisov EÚ, ako aj medzinárodných dohôd zhromažďujeme informácie o emisiách ortuti do ovzdušia a vody z priemyselných činností prostredníctvom Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (E-PRTR) a odhady emisií do ovzdušia zo zdrojov širšieho rozsahu.

Na základe rámcovej smernice o vode agentúra EEA zhromažďuje tiež údaje o úrovniach znečisťujúcich látok vo vodných útvaroch. Z najnovších dostupných údajov, ktoré agentúra EEA uverejnila ako súčasť správy o „stave vôd“, vyplýva, že takmer 46 000 útvarov povrchovej vody v Európe nespĺňa limity pre ortuť stanovené v smernici.

Agentúra EEA je partnerom aj v projekte Ľudský biomonitoring pre EÚ, ktorého cieľom je získať lepšie dôkazy o skutočnej expozícii občanov chemikáliám vrátane ortuti a o ich možných zdravotných účinkoch.

Všetky tieto informácie nám pomáhajú monitorovať dosiahnuté výsledky existujúcich európskych politík a prispievajú tiež k príprave nových politík v takých oblastiach ako priemyselná regulácia a chemické látky, ako aj k podpore cieľov Minamatského dohovoru.

Tieto údaje sú uvedené v novej správe, ktorú agentúra EEA uverejnila, „Ortuť v životnom prostredí“, ktorá poskytuje kompletný prehľad všetkých týchto zdravotných a environmentálnych problémov, ako aj politík týkajúcich sa ortuti.

Všetci môžeme svojím dielom prispieť k zníženiu našej expozície ortuti a zároveň zabrániť únikom ortuti do životného prostredia. Napríklad vnútroštátne orgány pre bezpečnosť potravín poskytujú často osobitné poradenstvo v súvislosti s tým, ako môžu občania maximalizovať zdravotné prínosy konzumácie rýb a zároveň obmedziť expozíciu ortuti. K tomu patrí aj usmernenie týkajúce sa konzumácie rýb tehotnými ženami a malými deťmi.

Ľudia môžu naraziť aj na zariadenia obsahujúce ortuť, napríklad batérie, svietidlá a elektrické zariadenia. Musíme zabezpečiť náležité nakladanie s týmito materiálmi aj ich likvidáciu tak, aby sa ortuť, ktorú obsahujú, dala bezpečne regenerovať a aby neskončila v životnom prostredí. Emisie ortuti môžeme znižovať aj tým, že nebudeme spaľovať tuhé palivá na vykurovanie domácností, ak sú k dispozícii iné možnosti. Na stomatologické ošetrenia sú k dispozícii aj bezortuťové náplne a ak sa pre ne rozhodneme, ďalej prispejeme k zníženiu používania ortuti.

Ian Marnane

odborník na udržateľné využívanie zdrojov a priemysel

Európska environmentálna agentúra

Rozhovor je uverejnený vo výtlačku č. 03/2018 spravodajcu EEA