Pokrok v ochrane životného prostredia Európy ohrozujú neudržatel'né hospodárske aktivity

TLAČOVÁ SPRÁVA

Kodaň/Ženeva/Brusel, 12. mája 2003 

Pokrok v ochrane životného prostredia Európy ohrozujú neudržateľné hospodárske aktivity

Stav životného prostredia v celej Európe sa za posledné desaťročie zlepšil vo viacerých ohľadoch, avšak značnú časť pokroku pravdepodobne zmaže hospodársky rast, pretože vlády ešte budú musieť významne pokročiť smerom k prelomeniu závislosti medzi zaťažením životného prostredia a hospodárskou aktivitou.

Toto je jedno z kľúčových posolstiev dnes uverejneného najnovšieho hodnotenia životného prostredia v Európe vypracovaného Európskou environmentálnou agentúrou. 

Dokument Životné prostredie Európy: tretie hodnotenie bol pripravený pre konferenciu ministrov, ktorá sa koná od 21. do 23. mája v Kyjeve pod záštitou Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov (EHK OSN). Dve predchádzajúce hodnotenia vypracovala Agentúra v rokoch 1995 a 1998  pre konferencie v Sofii, Bulharsko a v Aarhuse, Dánsko.

Táto nová správa sa týka celkovo 52 krajín, po prvý raz zahŕňa celú Ruskú federáciu a ďalších 11 štátov východnej Európy, Kaukazu a Strednej Ázie (VEKSA).

Správa ukazuje, že pokrok smerom k zlepšovaniu životného prostredia prinášajú aj naďalej v prevažnej miere opatrenia zamerané na zníženie znečistenia, riešiace až konečné dôsledky, alebo je spôsobený hospodárskou recesiou a reštrukturalizáciou v mnohých častiach Európy.

"Už z minulosti vieme, že tieto zlepšenia opäť stratíme, ak bude hospodársky rast aj naďalej založený predovšetkým na tradičných aktivitách poškodzujúcich životné prostredie, a nie na udržateľnejších, ekologicky efektívnych alternatívach," vyhlásil Gordon McInnes, dočasný výkonný riaditeľ EEA.

"Je to riziko predovšetkým pre krajiny pristupujúce do EÚ a štáty VEKSA, do ktorých sa presunula značná časť spracovateľských kapacít zo západnej Európy a odinakiaľ," dodal pán McInnes.

Správa zdôrazňuje hlboké rozdiely podmienok životného prostredia medzi rôznymi regionálnymi zoskupeniami, pritom však potvrdzuje, že environmentálne stratégie, ak sa riadne pripravia a realizujú, vedú na určitých úsekoch k významnému zlepšeniu a k zníženiu zaťaženia životného prostredia.

V Európe sa napríklad dosiahlo podstatné zníženie emisií látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu atmosféry. Zníženie  emisií látok spôsobujúcich acidifikáciu do atmosféry a do vôd z bodových zdrojov -- ako sú továrne -- viedlo k celkovému zlepšeniu kvality oboch týchto zložiek životného prostredia. Ochrana biotopov biologicky významných rastlinných a živočíšnych druhov viedla k určitému zlepšeniu ich podmienok.

Na rozdiel od týchto výsledkov, významnejší pokrok sa nedosiahol pri environmentálnych stratégiách pre obmedzenie tvorby odpadov a ďalej rastie zaťaženie niektorých prírodných zdrojov, predovšetkým zásob rýb, ornice a pôdy. Problémy aj naďalej spôsobuje znečisťovanie vody z rozptýlených zdrojov napríklad z poľnohospodárstva.

Hospodárska a sociálna transformácia na začiatku deväťdesiatych rokov viedla v určitých oblastiach k zlepšeniu životného prostredia -- pričom západná Európa sa viac orientovala na rozvoj služieb a zvyšná časť kontinentu napredovala k trhovému hospodárstvu, i keď rôznymi rýchlosťami - avšak súčasne nastalo zhoršenie v iných oblastiach.

Európa ako celok zaznamenala zníženie emisií skleníkových plynov. V krajinách strednej a východnej Európy a štátoch VEKSA sa znížilo zaťaženie vodných zdrojov poľnohospodárstvom a priemyslom. Rozhodujúcou hybnou silou dosiahnutého zníženia exhalátov škodlivín do ovzdušia bola aj v týchto krajinách hospodárska reštrukturalizácia.

Negatívnou stránkou ohrozujúcou biodiverzitu je v strednej a východnej Európe a v štátoch VEKSA opúšťanie pôdy v dôsledku hospodárskej reštrukturalizácie. Plnenie národných úloh obmedzovania emisií skleníkových plynov je v mnohých západoeurópskych krajinách sťažované hospodárskym rastom.

Urbanizácia a rozvoj dopravnej infraštruktúry  zaberá veľké výmery produktívnej pôdy a rozdrobuje dôležité živočíšne a rastlinné biotopy na mnohých miestach celého regiónu. Nadmerný  výlov rýb ohrozuje morské prírodné zdroje.

Pretože zlepšenia životného prostredia v týchto oblastiach sú determinované hlavne celkovou hospodárskou situáciou  nie je pravdepodobné, že sa zoči voči ďalšiemu alebo obnovenému hospodárskemu rastu podarí väčšiu časť dosiahnutého pokroku udržať. Súčasne s tým sa mnohé negatívne dopady pravdepodobne ešte vyostria.

Tento trend sa už prejavuje v doprave, kde zaznamenávame významné presuny smerom k cestnej a leteckej doprave, nahradzujúcej ekologicky priaznivejšie spôsoby prepravy, čo spôsobuje zvyšovanie spotreby energie a emisií skleníkových plynov. 

Zdravie človeka je aj naďalej konfrontované so širokým okruhom hrozieb súvisiacich so životným prostredím. V Európe rastie produkcia nebezpečných odpadov. Kvalita pitnej vody naďalej vyvoláva znepokojenie po celom regióne, avšak najväčšiu hrozbu pre zdravie človeka dnes v západoeurópskych mestách predstavuje vplyv prachových častíc zo znečisteného ovzdušia.

Správa prichádza k záveru, že je nevyhnutné zrýchliť prípravu a zavádzanie stratégií, ktoré by v plnom rozsahu zohľadnili problémy životného prostredia, ak chce Európa zaručiť riadnu ochranu svojho životného prostredia a úspešne zabezpečiť prechod na udržateľnejší rozvoj.

"Stratégia trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie je krokom   správnym  smerom; na zachovanie environmentálnej dôveryhodnosti však budú potrebné účinnejšie opatrenia zo strany relatívne bohatších členov EÚ," dodal p. McInnes.

Dodal: 

"Najviac nám chýba rozhodovací rámec, ktorý by primerane zohľadňoval konkurujúce, často však navzájom sa dopĺňajúce hospodárske, sociálne a environmentálne kritériá. Dobrým príkladom praktického uplatnenia takéhoto rámca môžu byť rôzne iniciatívy európskej regionálnej energetickej spolupráce."

Embargované resumé správy je v súčasnosti k dispozícii na adrese http://reports.eea.europa.eu/environmental_assessment_report_2003_10-sum.  
Úplná správa bude k dispozícii po uplynutí embarga na adrese http://reports.eea.europa.eu/environmental_assessment_report_2003_10.

Poznámky pre redaktorov

• Kyjevská konferencia ministrov je piate takéto podujatie od začiatku procesu "Životné prostredie pre Európu" od roku 1991.

• Informácie o konferencii nájdete na adrese http://www.unece.org/env/wgso/index_kyivconf.htm a http://www.kyiv-2003.info/main/index.php.

• Krajinami východnej Európy, Kaukazu a Strednej Ázie (VEKSA) sú Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko, Ruská federácia, Ukrajina, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan.

Čo je to EEA

Európska environmentálna agentúra je hlavným zdrojom informácií Európskej únie a jej členských štátov pri príprave environmentálnych stratégií. Účelom Agentúry je podpora trvalo udržateľného rozvoja a pomoc pri dosahovaní významného a merateľného zlepšenia životného prostredia v Európe poskytovaním včasných, cielených, vecných a spoľahlivých informácií verejnosti a predstaviteľom koncipujúcim zásady environmentálnej politiky. Európska environmentálna agentúra založená Európskou úniou v roku 1990 a pôsobiaca v Kodani od roku 1994 je stredobodom Európskej environmentálnej informačnej a pozorovateľskej siete (Eionet),   ktorá má približne 300 orgánov v celej Európe, prostredníctvom  ktorých  zbiera a šíri fakty a informácie súvisiace so životným prostredím.

Agentúra, ktorá je otvorená pre všetky národy podporujúce jej ciele, má v súčasnosti 31 členských krajín.  Je to 15 členských štátov EÚ; Island, Nórsko a Lichtenštajnsko, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru  a 13 prístupových a kandidátskych krajín EÚ, menovite Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovenská republika a Turecko (od tohto mesiaca). EEA je prvý orgán EÚ, ktorý prijal za členov pristupujúce krajiny. Rokovania o členstve v EEA prebiehajú aj so Švajčiarskom.