Potrebné sú ďalšie opatrenia na ochranu najzraniteľnejších občanov Európy pred znečistením ovzdušia, hlukom a extrémnymi teplotami

V správe agentúry EEA „Unequal exposure and unequal impacts: social vulnerability to air pollution, noise and extreme temperatures in Europe“ (Nerovnomerné vystavenie a nerovnomerné vplyvy: sociálna zraniteľnosť voči znečisteniu ovzdušia, hluku a extrémnym teplotám v Európe) sa upozorňuje na úzke prepojenie medzi sociálnymi a environmentálnymi problémami v celej Európe. Rozšírenie týchto environmentálnych hrozieb a vplyvy, aké majú na zdravie ľudí, pomerne presne odzrkadľujú rozdiely v úrovni príjmov, nezamestnanosti a vo vzdelaní v rámci Európy.

Hoci politika a právne predpisy EÚ v uplynulých desaťročiach prispeli k výraznému zlepšeniu životných podmienok, z ekonomického hľadiska a aj z hľadiska kvality životného prostredia, rozdiely medzi regiónmi pretrvávajú. V správe sa zdôrazňuje, že na úspešné vyriešenie problémov v oblasti environmentálnej spravodlivosti je potrebné lepšie zosúladiť sociálnu a environmentálnu politiku a že je potrebné presadiť kvalitnejšie opatrenia na miestnej úrovni.

„Európska komisia neustále zdôrazňuje, že v súvislosti s problematikou životného prostredia sme Európou, ktorá chráni. Túto zásadu najlepšie preveríme tak, že budeme skúmať, ako chránime zraniteľných, slabých a bezbranných. Európskej environmentálnej agentúre je potrebné vysloviť poďakovanie za túto správu, v ktorej sa zisťuje, prečo sú práve chudobní, starí a veľmi mladí ľudia najviac ohrození nekvalitným ovzduším, nadmerným hlukom a extrémnymi teplotami. Poskytuje nám informácie, vďaka ktorým môžeme konať tak, aby sme boli Európou, ktorá chráni všetkých,“ vyhlásil komisár EÚ pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybárstvo Karmenu Vella.

„Napriek veľmi významnému úspechu európskych politík, ktorý sa v priebehu rokov dosiahol v zlepšovaní kvality života a ochrane životného prostredia, vieme, že v rámci celej EÚ je možné urobiť viac v záujme toho, aby všetci Európania, bez ohľadu na ich vek, príjem alebo vzdelanie, boli dobre chránení pred environmentálnymi hrozbami, ktorým čelíme,“ zdôraznil Hans Bruyninckx, výkonný riaditeľ EEA. 

Exposure to PM2.5 mapped against GDP per capita, 2013-2014

Note: Exposure is expressed as population-weighted concentrations; mapped for NUTS 3 regions. 
Source: Based on ETC/ACM (2018a).

Annual number of cooling degree days (CDDs; 1990-2016 average) mapped against long-term unemployment (left) and proportion of people 75 years old or older (right), 2013-2014

Note: Number of cooling degree days per year is the 1990-2015 average. The long-term unemployment rate and the percentage of people 75 years old or older are classified using quantiles, i.e. five equal intervals. Mapped for NUTS 2 regions. 
Source: EEA based on the E-OBS dataset (updated from Haylock et al., 2008) and Eurostat.

Kľúčové zistenia

Znečistenie ovzdušia a znečistenie hlukom

• Východoeurópske regióny (vrátane Poľska, Slovenska, Maďarska, Rumunska a Bulharska) a regióny v južnej Európe (vrátane Španielska, Portugalska, Talianska a Grécka), v ktorých sú príjmy a vzdelanie na nižšej úrovni a miery nezamestnanosti na vyššej úrovni ako je európsky priemer, boli viac vystavené látkam znečisťujúcim ovzdušie vrátane tuhých častíc (PM) a prízemného ozónu (O₃).
• Bohatšie regióny vrátane veľkých miest mávajú v priemere vyššie hladiny oxidu dusičitého (NO₂), najmä z dôvodu vysokej koncentrácie cestnej dopravy a hospodárskych činností. Avšak i v samotných týchto regiónoch existujú ešte chudobnejšie spoločenstvá, ktoré bývajú vystavené vyšším miestnym hladinám NO₂.
• Vystavenie hluku je viac viazané k miestu než vystavenie znečisteniu ovzdušia a jeho hladiny v okolitom prostredí sa v rámci krátkych vzdialeností výrazne líšia.  V analýze sa odhalila predbežná súvislosť medzi hladinami hluku v mestách a nižšími príjmami v domácnostiach, čo by poukazovalo na to, že mestá s chudobnejším obyvateľstvom vykazujú vyššie hladiny hluku.

Extrémne teploty

• Regióny južnej a juhovýchodnej Európy sú vyššími teplotami postihnuté viac. Pre mnohé regióny v Bulharsku, Chorvátsku, Grécku, Taliansku, Portugalsku a Španielsku je tiež príznačná nižšia úroveň príjmov a vzdelania a vyššia miera nezamestnanosti, ako aj vyšší počet starších obyvateľov. Tieto sociálno-demografické faktory môžu obmedziť schopnosť jednotlivcov reagovať na horúčavu a vyhýbať sa jej a môžu tak viesť k negatívnym vplyvom na zdravie.
• Z dôvodu zlej kvality bývania a cien energie v niektorých častiach Európy veľký počet ľudí nedokáže udržať vo svojich domovoch primeranú teplotu. V dôsledku toho dochádza naďalej k výskytu ochorení a k úmrtiam, ktoré sú spojené s vystavením nízkym teplotám.

Ako sa tento problém rieši?

Európska únia (EÚ) ako celok dosiahla v uplynulých desaťročiach významný pokrok v oblasti znižovania miery znečistenia ovzdušia a členské štáty zaviedli rôzne politiky EÚ na zlepšenie adaptácie na zmenu klímy. Regionálna politika EÚ preukázala svoju účinnosť v poskytovaní pomoci pri riešení sociálnych a ekonomických nerovností. Na znižovaní vplyvu environmentálnych nebezpečenstiev na najzraniteľnejších členov spoločnosti sa aktívne podieľajú aj mnohé regionálne a mestské orgány:

• Lepšie priestorové plánovanie a riadenie cestnej premávky, napríklad zavedenie nízkoemisných zón v centrách miest, pomáhajú znižovať vystavenie znečisteniu ovzdušia a hluku v oblastiach, v ktorých žijú sociálne zraniteľné skupiny.
• K lepšej kvalite ovzdušia v zónach s nízkym príjmom vedie tiež zákaz používania určitých domácich vykurovacích palív, ako napríklad uhlia. Je to však potrebné kombinovať s dotáciami na prechod na čistejšie možnosti vykurovania pre domácnosti s nízkymi príjmami.
• K príkladom opatrení zameraných na ochranu detí pred hlukom z lietadiel a z cestnej premávky patrí zabezpečenie protihlukových bariér a ochranných konštrukcií na vonkajších ihriskách.
• Mnohé vnútroštátne a miestne orgány zaviedli akčné plány na zlepšenie reakcie na núdzové situácie, aby pomohli starším ľuďom a iným zraniteľným skupinám počas horúceho alebo chladného počasia. Často ich dopĺňajú komunitné alebo dobrovoľné sektorové iniciatívy.
• Adaptácia na zmenu klímy pomáha pri príprave na čoraz častejšie a extrémne vlny horúčav. Pri ochladzovaní centier miest pomáha najmä zabezpečovanie väčšieho množstva zelených plôch, ktoré prispievajú aj k zlepšeniu zdravia a kvality života obyvateľov miest.

Základné informácie o hodnotení

Znečistenie a ďalšie environmentálne nebezpečenstvá predstavujú zdravotné riziká pre všetkých, avšak na niektoré osoby majú, vzhľadom na ich vek alebo zdravotný stav, väčší vplyv. Schopnosť jednotlivcov vyhýbať sa alebo čeliť týmto hrozbám je ovplyvnená taktiež ich príjmom, postavením v zamestnaní alebo úrovňou vzdelania. V správe agentúry EEA sa posudzujú súvislosti medzi sociálnymi a demografickými nerovnosťami a vystavením znečisteniu ovzdušia, hluku a extrémnym teplotám v rôznom rozsahu v rámci Európy.