Biodiverzita – ekosystémy

V súčasnej dobe sme však svedkami stabilnej straty biodiverzity, čo má vážne následky pre svet prírody aj blahobyt ľudí. Medzi hlavné príčiny tejto straty patria zmeny biotopov v dôsledku intenzívnych poľnohospodárskych výrobných systémov, výstavby, ťažby, nadmerného využívania lesov, oceánov, riek, jazier a pôdy, šírenia  inváznych druhov, znečistenia a zmeny globálnej klímy. Biodiverzita hrá obrovskú úlohu v udržateľnosti nášho sveta a našich životov a jej trvalá strata je o to viac znepokojujúca.

V Európe ľudská činnosť vyformovala biodiverzitu rozšírením poľnohospodárstva a chovu zvierat v priebehu viac ako 5 000 rokov. Poľnohospodárske a priemyselné revolúcie za posledných 150 rokov však viedli k dramatickým a zrýchľujúcim sa zmenám vo využívaní pôdy, k intenzifikácii poľnohospodárstva, urbanizácii a opúšťaniu pôdy. To zase viedlo k tomu, že mnohé postupy (napr. tradičné poľnohospodárske metódy), ktoré pomohli udržať krajiny bohaté na biodiverzitu, sa už nepoužívali.

Vysoká európska spotreba na osobu a produkcia odpadov znamená, že náš vplyv na ekosystémy výrazne presahuje náš kontinent. Európsky životný štýl do značnej miery závisí od dovozu zdrojov a tovaru z celého sveta, ktoré často vedú k neudržateľnému využívaniu prírodných zdrojov mimo Európy.

Nové globálne a európske ciele na zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity do roku 2020 sú ambiciózne a ich dosiahnutie bude vyžadovať lepšie uplatňovanie politiky, koordináciu naprieč sektormi, prístupy na riadenie ekosystémov a širšie porozumenie hodnoty biodiverzity. 

Politiky EÚ k tejto téme

Hoci na rôznych úrovniach už bolo uznané, že cieľ zastaviť stratu biodiverzity doteraz nebol splnený, nastavením takéhoto cieľa sa istotne zvýšila informovanosť verejnosti. Od roku 2001 sa politiky týkajúce poklesu biodiverzity a ukazovatele hodnotiace pokrok významne zlepšili.

Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 pomôže ďalej integrovať potreby biodiverzity do rozvoja a implementácie sektorových politík. So svojimi šiestimi cieľmi sa stratégia zameriava na

prírodu (cieľ 1), ekosystémy a ich obnovu (cieľ 2), udržateľné využívanie európskej prírody, pozemných a morských zdrojov prostredníctvom poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu (ciele 3 a 4), problém nepôvodných druhov (cieľ 5) a globálne dôsledky EÚ (cieľ 6). Stratégia v oblasti biodiverzity EÚ do roku 2020 pomáha dosiahnuť prirodzený kapitálový cieľ Siedmeho akčného programu pre životné prostredie (7. EAP) do roku 2020, a to Žiť dobre v rámci limitov našej planéty, ktorý vstúpil do platnosti v januári 2014 a ktorým sa bude riadiť európska politika životného prostredia až do roku 2020. V obidvoch prípadoch ide o dlhodobú víziu do roku 2050.

Stratégia v oblasti biodiverzity – vízia a hlavný cieľ
Vízia
Do roku 2050 bude biodiverzita Európskej únie a služby ekosystémov (prirodzený kapitál), ktoré poskytuje, chránené, cenené a vhodne obnovené pre ich vnútornú hodnotu a ich zásadný príspevok k blahobytu ľudí a hospodárskej prosperite a to tak, aby sme sa vyhli katastrofickým zmenám spôsobeným stratou biodiverzity.
Hlavný cieľ
Zastavenie straty biodiverzity a degradácie služieb ekosystémov v EÚ do roku 2020 a ich obnovenie do tej miery, ako je to možné, zároveň zvýšenie príspevku EÚ k odvráteniu úbytku celosvetovej biodiverzity. 

Stratégia v oblasti biodiverzity do roku 2020 nadväzuje na akčný plán EÚ pre biodiverzitu z roku 2006, pričom využíva skúsenosti z jej vykonávania a zvyšovania úrovne ambícií. Okrem toho bola spustená a je plne v súlade s Dohovorom OSN o biologickej diverzite, ktorý je najvýznamnejšou globálnou politikou biodiverzity venovanou zastaveniu poklesu biodiverzity a s tým spojenou stratou služieb ekosystému do roku 2020. 

V októbri 2010 sa v Japonsku stretlo 193 strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite vrátane EÚ a všetkých jej členských štátov. Na tomto 10. zasadnutí strán dohovoru sa prijalo viacero dohôd zásadného významu vrátane tzv. cieľa Aichi, ktorý poskytuje rámec pre krajiny, ktorým sa majú naštartovať dôležité aktivity na udržanie a zlepšenie stavu a obnovu biodiverzity, ekosystémov a ich služieb. 

Od EÚ ako od strany dohovoru sa požaduje zosúladenie svojej vlastnej politiky v oblasti biodiverzity s týmito medzinárodnými záväzkami. To sa odráža v 7. EAP a jeho politických cieľoch pre rok 2020 a vízií pre rok 2050. Vízia pre rok 2030 stanovená v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja OSN ďalej zlepšuje a potvrdzuje politický proces, a to najmä s ohľadom na ich začlenenie do sektorových politík. 

Revízia stratégie biodiverzity do roku 2020 v polovici obdobia (v r. 2015) prišla s celkovým záverom, že strata biodiverzity a degradácia ekosystémových služieb v EÚ sa zhoršila v porovnaní s pôvodným plánom pre biodiverzitu v EÚ z roku 2010. Potvrdila to aj v správa EEA Európske životné prostredie – Stav a perspektíva 2020. Takéto zhoršenie je v súlade s celosvetovými trendmi a má vážne dôsledky pre kapacitu biodiverzity v budúcnosti uspokojiť ľudské potreby. Aj keď na základe mnohých miestnych úspechov sa preukázalo, že opatrenia v praxi prinášajú pozitívne výsledky, tieto príklady musia byť rozšírené tak, aby mali merateľný vplyv na celkový negatívny trend. 

Politika ochrany prírody EÚ je založená na dvoch hlavných právnych predpisoch: smernici o vtákoch a smernici o biotopoch. Obe tieto smernice tvoria základ pre sieť Natura 2000, čo je sieť prírodných rezervácií na ochranu druhov a biotopov osobitného európskeho záujmu.

Pre vnútrozemské a morské vody existujú dve rámcové smernice: rámcová smernica o vode a rámcová smernica o morskej stratégii. V rámci týchto smerníc sa stanovili ciele, kde biotické a abiotické prvky ekosystémov prispejú k realizácii cieľov stratégie biodiverzity do roku 2020 a 7. EAP z hľadiska biodiverzity, ekosystémov a ich služieb.

 Činnosti agentúry EEA

Agentúra EEA aktívne poskytuje tvorcom politík aj európskym občanom najnovšie dostupné informácie o európskej biodiverzite a ekosystémoch. Celková práca agentúry EEA v tejto oblasti je podporovať a informovať rozvoj a implementáciu politík pomocou údajov, informácií, ukazovateľov a hodnotení, ktoré integrujú analýzu druhov a biotopov so širšími posúdeniami ekosystémov a ich služieb.

Agentúra EEA podporuje uvedené smernice o prírode tým, že predkladá správy cez Reportnet a dátové centrum pre biodiverzitu a úzko spolupracuje s Európskou informačnou a monitorovacou sieťou pre životné prostredie EEA Eionet) a Európskym tematickým strediskom biodiverzity. Kľúčovými aktivitami sú:

 Informačný systém pre biodiverzitu pre Európu (BISE),

• Európsky informačný systém pre prírodu (EUNIS),
• Natura 2000,
• Zjednodušenie európskych ukazovateľov biodiverzity (SEBI2020),
• Inovačný znalostný projekt o účtovníctve pre prírodný kapitál a ekosystémové služby (KIP INCA);
• Mapovanie a hodnotenie ekosystémov a ich služieb (MAES).

Vyhliadky

Ďalší rozvoj informačných systémov agentúry EEA musí prebiehať v súlade so smernicami o prírode a stratégiami biodiverzity v EÚ a globálnej biodiverzity. Agentúra EEA bude ďalej rozvíjať najmä informačný systém pre diverzitu pre Európu, čo je webový portál, ktorý centralizuje informácie o biodiverzite v Európe (t. j. politiky, údaje a hodnotenia) na jednom mieste.

Agentúra EEA bude ďalej pracovať na vytvorení ukazovateľov a hodnotenií založených na spoľahlivých, včasných a politicky príslušných metodikách. To bude zahŕňať potreby vznikajúce z analýzy efektívnosti politiky, najmä revízie stratégie biodiverzity v polovici obdobia do roku 2020 a subglobálne/regionálne posúdenie ekosystému, ako aj podporu platforiem rozhrania vedeckej politiky na európskej a globálnej úrovni, napr. medzivládnej vedecko-politickej platformy pre biodiverzitu a ekosystémové služby.