Motýle alebo ekonomický rozvoj – Európa môže mať oboje!

Z nového hodnotenia agentúry EEA vyplýva, že dlhodobý dopyt po prírodných zdrojoch za účelom poskytovania potravy, odevov, bývania a dopravy sa v dôsledku globálnych tlakov zvyšuje. Rastúce nároky na prírodný kapitál zvyšujú tlak na ekosystémy, ekonomiky a sociálnu súdržnosť v Európe. Správa SOER 2010 potvrdzuje, že vhodne navrhnuté environmentálne politiky prispievajú k zlepšovaniu životného prostredia v Európe bez toho, aby oslabovali jej rastový potenciál.

„Máme väčšiu spotrebu prírodných zdrojov, než je ekologicky únosné. Týka sa to nielen Európy, ale planéty ako celku. Zmena klímy je zatiaľ najviditeľnejším znakom nestability, avšak na základe radu globálnych trendov sa dá predpokladať, že v budúcnosti budú ekosystémy čeliť väčším systémovým rizikám. Charakter súčasnej finančnej krízy by nám mal poskytnúť priestor na premýšľanie.“ uviedla výkonná riaditeľka agentúry EEA prof. Jacqueline McGladeová.

Úplný posun k zelenej ekonomike založenej na účinnóm využívaní zdrojov si vyžaduje, aby sa pri rozhodnutiach v oblasti výroby, spotreby a celosvetového obchodu  zohľadňovali všetky environmentálne zdroje – biodiverzita, krajina, uhlík, rieky, moria a vzduch, ktorý dýchame.

„Neexistujú žiadne rýchle riešenia, je potrebné, aby regulačné orgány, podniky a občania spolupracovali a nachádzali nové, účinnejšie spôsoby využívania zdrojov. Semienka budúcich opatrení sú zasiate: našou úlohou je pomôcť, aby sa zakorenili a rozrástli“, uzatvára riaditeľka McGladeová.

Správa SOER 2010 poukazuje na to, že v súčasnosti lepšie chápeme väzby medzi zmenou klímy, biodiverzitou, využívaním zdrojov a zdravím ľudí – a to ako môžu dostupné nástroje, ako napríklad územné plánovanie, eklogická daňová reforma, prevencia znečistenia, predbežná opatrnosť a účtovníctvo zdrojov podporiť prístup k ich riadeniu založený na prírodnom kapitáli.

Hlavné zistenia a odporúčania

• Zmena klímy: Európska únia dosiahla pokrok v znižovaní emisií a väčšom využívaní energie z obnoviteľných zdrojov. Emisie EÚ-27 v roku 2009 sú o 17 % nižšie ako v roku 1990, na dosah od spoločného cieľa znížiť emisie o 20 % do roku 2020. Avšak nie všetky trendy v jednotlivých sektoroch sú pozitívne. Napríklad emisie EÚ-27 z dopravy v období rokov 1990 až 2008 vzrástli o 24 %.

• Adaptácia na zmenu klímy: Aj keď Európa splní všetky svoje ciele na zníženie emisií a svetoví lídri sa dohodnú na významných opatreniach v rámci práve prebiehajúcich rokovaní o klíme v Cancúne (Mexiko), ešte stále bude potrebné, aby sa Európa prispôsobila prebiehajúcim a očakávaným vplyvom zmeny klímy. Pri riešení týchto výziev môže pomôcť dôsledné hospodárenie s prírodným kapitálom.

• Biodiverzita, ekosystémy a zdravie ľudí: Sústava chránených oblastí Natura 2000, ktorá v súčasnosti pokrýva asi 18 % územia EÚ, pomáha chrániť ohrozené druhy a zachovať zelené plochy na rekreáciu. Právne predpisy týkajúce sa kvality ovzdušia a vody prispeli k zníženiu nepriaznivých tlakov na biodiverzitu a ľudí. Na druhej strane, intenzifikácia využívania krajiny, strata biotopov a nadmerný rybolov znemožnili EÚ splniť jej cieľ, ktorým bolo zastavenie straty biodiverzity do roku 2010.

• Integrované riešenia s globálnou perspektívou: Upozorňovaním na mnohé súvislosti medzi jednotlivými výzvami, tak environmentálnymi ako aj inými, správa SOER 2010 vyzýva k posilňovaniu integrovaných opatrení v rámci jednotlivých politík, ktoré sa zaoberajú týmito výzvami, tak aby rýchlejšie prispievali k zlepšeniam a aby sa maximalizovali spoločné prínosy (napr. zmiernenie zmeny klímy spolu so zlepšením kvality ovzdušia).

• Efektívne využívanie zdrojov: Potravinová a energetická bezpečnosť a dostatok vody sú hlavnými hnacími silami využívania krajiny, pretože dopyt po týchto komoditách, ktoré si často odporujú, rastie (napr. po potravinách, krmivách a palive). Účtovníctvo a stanovenie cien, ktoré plne zohľadňujú vplyvy využívania zdrojov, sú nevyhnutné pre nasmerovanie biznisu i spotrebiteľov k zvýšenej effektívnosti využívania zdrojov.

• Účasť občanov: Samotná politika nedokáže zastaviť alebo zvrátiť environmentálne trendy. Je potrebné zvýšiť počet občanov odhodlaných znížiť svoj vplyv na životné prostredie, prostredníctvom ich zapojenia do zberu údajov a prostredníctvom sociálnych médií.

Poznámky pre editora

Správa SOER je najdôležitejšou správou agentúry EEA uverejňovanou každých päť rokov. Jej cieľom je poskytnúť informácie o stave, trendoch a perspektívach životného prostredia Európy vrátane príčin, vplyvov a potenciálnych reakcií.

Správa SOER 2010 pozostáva zo štyroch hlavných prvkov: i) tematické hodnotenia týkajúce sa hlavných environmentálnych otázok (zmena klímy, biodiverzita, využívanie krajiny, znečisťovanie ovzdušia, morské prostredie, spotreba atď.), hodnotenia sú doplnené príslušnými faktami a trendmi, ii) hodnotenie globálnych megatrendov týkajúcich sa životného prostredia v Európe, iii) hodnotenia jednotlivých krajín a iv) zhrnutie - integrovaná súhrnná správa.

Všetky hodnotenia SOER 2010 sú dostupné na adrese www.eea.europa.eu/soer.

O Európskej environmentálnej agentúre (EEA)

Agentúra EEA má sídlo v Kodani. Cieľom agentúry je pomáhať pri dosahovaní podstatných a merateľných zlepšení životného prostredia v Európe prostredníctvom poskytovania včasných, cielených, relevantných a spoľahlivých informácií tvorcom politík a verejnosti.

Členské krajiny agentúry EEA: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Island, Írsko, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovenská republika, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko a Turecko. Spolupracujúce krajiny tvorí šesť západobalkánskych krajín: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko. Tieto činnosti spolupráce sa integrujú v sieti Eionet a podporujú činnosti Komisie v procese stabilizácie a pridruženia západobalkánskych krajín.

Kontaktné informácie

Pre otázky médií: