Po parížskej konferencii: na ceste k nízkouhlíkovému hospodárstvu

Príspevky Európskej únie k plneniu parížskeho cieľa sú stanovené rámcom politík EÚ v oblasti klímy a energetiky a vykonávajú sa prostredníctvom súborov opatrení. Európska komisia 20. júla navrhla nový balík opatrení na urýchlenie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo v Európe, ktorý ešte musí schváliť Európsky parlament a Rada.

Balík je jedným z konkrétnych krokov, ktoré boli navrhnuté na dosiahnutie záväzku Európskej únie znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Návrhy zahŕňajú znižovanie emisií v období rokov 2021 – 2030, ktoré bude pre členské štáty záväzné, a po prvýkrát sa predpokladá začlenenie využívania pôdy a lesného hospodárstva do rámca politík EÚ v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030.

Týmto balíkom by sa výrazne posilnil rámec politík EÚ v oblasti klímy a energetiky smerom k dlhodobému smerovaniu EÚ ku konkurencieschopnému nízkouhlíkovému hospodárstvu. V balíku sa uplatňuje komplexný pohľad na emisie zo všetkých odvetví hospodárstva: dopravy, stavebníctva, poľnohospodárstva, nakladania s odpadom, využívania pôdy a lesného hospodárstva a predpokladá sa zníženie emisií vo všetkých hospodárskych odvetviach. Nadväzuje sa tiež na reformu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), ktorá bola navrhnutá v júli 2015 a vzťahuje sa na emisie z priemyselných a energetických odvetví.

Okrem toho sa predpokladá, že znižovanie emisií by uľahčovalo viacero politických iniciatív či rozsiahlejších balíkov pre jednotlivé odvetvia, akými sú stratégia mobility s nízkym objemom emisií alebo balík predpisov o obehovom hospodárstve.

Príprava systematických a súdržných prístupov

V uplynulých rokoch sa v mnohých našich správach vrátane správy Životné prostredie v Európe – Stav a vyhliadky v roku 2015 (SOER) opakovane zdôrazňoval zásadný význam systematických prístupov. Dnešné problémy v oblasti životného prostredia vrátane zmeny klímy sa vyznačujú vysokým stupňom zložitosti. Napríklad kvalitu ovzdušia v Európe nemôžeme zlepšiť bez nízkouhlíkovej dopravy, lepšie navrhnutých miest, posilnenej medzinárodnej spolupráce na riešenie cezhraničného pohybu látok znečisťujúcich ovzdušie či sústavy zelených priestorov v okolí mestských oblastí. Znečistenie ovzdušia sa môže zhoršovať aj so zmenou klímy. To isté platí aj pre zmiernenie zmeny klímy. Musíme sa zaoberať emisiami zo všetkých hospodárskych odvetví a porozumieť vzorcom výroby a spotreby, ktoré vedú k vzniku týchto emisií. Pri zhruba 10 % celosvetových emisií, ktoré v súčasnosti pochádzajú z EÚ, je tiež zrejmé, že znižovanie emisií v Európe samotnej tento globálny problém nevyrieši.

V našom posudzovaní sa tiež pravidelne zdôrazňuje potreba súdržných a dlhodobých politických cieľov. Zavedenie zásadných zmien do kľúčových systémov môže trvať desaťročia. Budovanie čistého a nízkouhlíkového systému mobility či energetiky si vyžaduje značné investície do infraštruktúry a výskumu v oblasti čistých technológií. Nesúdržné politiky bez jasných cieľov sú zrejmou prekážkou investícií do inovačných riešení.

Opatrenia, investície a znalosti

Na pozadí tohto politického rámca EÚ a povzbudivých signálov od najväčších svetových producentov skleníkových plynov možno nadchádzajúce výzvy rozdeliť do troch skupín.

Prvá skupina zahŕňa vstupné znalosti. Správne politické rozhodnutia závisia od znalosti minulých trendov a budúcich plánov založených na dôkazoch. V tomto prechode je zrejmé, že na usmerňovanie našich politických rozhodnutí budeme čoraz viac potrebovať výhľadovo orientované znalosti. Zámerom EEA je zabezpečiť v tejto súvislosti ďalšie objasňovanie zložitých environmentálnych otázok.

Po druhé sú tu výzvy spojené so zásahmi a opatreniami. Politický rámec EÚ sa musí premietnuť do konkrétnych iniciatív a opatrení na mieste prostredníctvom verejných orgánov na všetkých úrovniach v členských štátoch EÚ. Vyžaduje si to súdržnosť politík a dlhodobé ciele podobné európskemu cieľu. Nevyhnutné je úplné vykonávanie s vnútroštátnymi politikami a opatreniami členských štátov.

Po tretie, z výziev spojených s investíciami vyplýva, že prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo sa nedá dosiahnuť len prostredníctvom verejných investícií. Na projekty týkajúce sa čistej infraštruktúry a výskumu v oblasti čistých technológií je potrebné mobilizovať aj súkromné investície.

Na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21) pomáhali mobilizovať vyjednávačov smerom k ambicióznejšiemu cieľu 1,5 stupňa aktéri z hospodárskej a občianskej spoločnosti. Tí budú mať kľúčovú úlohu aj pri vykonávaní opatrení, nasmerovaní investícií a prispievaní k znalostiam, ktoré potrebujeme.

Hans Bruyninckx

výkonný riaditeľ EEA