Efektívne využívanie zdrojov a likvidácia odpadu

Európska ekonomika závisí od neustáleho prísunu prírodných zdrojov a surovín vrátane vody, plodín, dreva, kovov, minerálov a energie. Väčšina týchto surovín sa dováža. Rastúca závislosť od prísunu sa však môže stať zraniteľným miestom, keďže dopyt po prírodných zdrojoch rastie aj v celosvetovom meradle.

Využívanie zdrojov, výroba, spotreba a odpad boli v posledných rokoch predmetom stratégií obehového hospodárstva a súvisiacich politík. Hľadajú sa nimi spôsoby, ako uzavrieť kolobeh materiálu tak, aby sa hodnota výrobkov, materiálov a zdrojov udržala v hospodárstve čo najdlhšie. Efektívne sa tým zníži produkcia odpadu a klesne využívanie pôvodných látok, čím sa zmenšia aj súvisiace tlaky.

V dôsledku ťažby, výroby, používania a stavu konca životnosti zdrojov a v dôsledku produkcie a spracovania odpadu vzniká veľký tlak na životné prostredie. Environmentálna politika cieli na zníženie spotreby materiálov používaných v hospodárstve, zefektívnenie využívania zdrojov, zníženie produkcie odpadu a premenu odpadu na zdroj. 

Počas uplynulého desaťročia využívanie zdrojov v Európe kleslo. Tento pokles súvisí predovšetkým s trendmi hospodárskeho rastu a štrukturálnymi zmenami v ekonomike v dôsledku finančnej krízy. V dnešnej dobe sa využívanie zdrojov a výdatnosť zdrojov v jednotlivých krajinách veľmi líši a niektoré zo súvisiacich tlakov sú viditeľné za hranicami Európy v dôsledku celosvetového obchodu.

V uplynulých rokoch sa pozornosť sústreďovala na bezpečnosť dodávok citlivých surovín. V súčasnosti je však hlavným aspektom obehového hospodárstva predchádzanie vzniku odpadu a nakladanie s odpadom.

Hoci sú trendy v produkcii odpadu viac-menej stabilné a pomaly dochádza k odlúčeniu hospodárskeho rastu od výroby odpadu, v Európe aj naďalej vzniká veľké množstvo odpadu. A súčasne sa v európskej ekonomike odpad stále silnejšie vníma ako cenný zdroj. Recyklovaného odpadu pomaly pribúda a odpadu ukladaného na skládky ubúda. Medzi hospodárením jednotlivých krajín však pretrvávajú priepastné rozdiely.

Hlavným faktorom na zlepšenie odpadového hospodárstva v EÚ je komplexná legislatíva o odpadoch.

 Siedmym EAP sa identifikuje zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov ako jeden z troch kľúčových cieľov potrebných na splnenie vízie dobrého života v rámci možností našej planéty na rok 2050:

• chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie,
• premeniť Úniu na ekologickú a konkurencieschopnú ekonomiku s efektívnym využívaním zdrojov a nízkou uhlíkovou stopou,
• chrániť občanov Únie pred tlakmi na životné prostredie a rizikami pre zdravie a blaho.

Niekoľko konkrétnejších politických nástrojov podporuje všeobecnejšie ciele siedmeho EAP. Efektívnosť využívania zdrojov, odpad a druhotné zdroje sú kľúčové prvky tzv. politiky obehového hospodárstva. Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo vytyčuje konkrétny a odvážny program akcie s opatreniami pre celý cyklus.

Jednotlivým prvkom paradigmy obehového hospodárstva sa venujú osobitné politiky. Účinnosť využívania zdrojov je predmetom plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje a plánu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Ďalší okruh politík sa sústreďuje na posun od lineárneho modelu rastu vyťažiť-vyrobiť-spotrebovať-zlikvidovať ku kruhovému modelu, ktorý spočíva v zachovaní využiteľnosti výrobkov, komponentov a surovín, ako aj v udržaní ich hodnoty pre hospodárstvo. Ako je uvedené v Akčnom pláne EÚ pre obehové hospodárstvo, bude si to vyžadovať zmeny v celom dodávateľskom reťazci vrátane zmien v navrhovaní výrobkov, v obchodných modeloch, spotrebiteľských rozhodnutiach a v oblasti prevencie a nakladania s odpadom.

Právne predpisy EÚ pre oblasť odpadov sú jedným z najsilnejších nástrojov na presadzovanie zmien. V roku 2018 boli novelizované smernice EÚ o odpade. Patria sem: rámcová smernica o odpade, smernica o obaloch a odpadoch z obalov, smernica o skládkach odpadov, smernica o batériách a akumulátoroch, smernica o odpade z elektrických a elektronických zariadení, smernica o vozidlách po dobe životnosti.

V novelách smerníc sa posúva plánovaná úroveň recyklácie komunálneho odpadu a odpadu z obalov smerom nahor, pričom úroveň produkcie komunálneho skladovaného odpadu sa má znižovať. Potravinový odpad by sa do roku 2030 mal znížiť o polovicu a nebezpečný odpad a biologický odpad z domácností sa bude musieť separovať. V nových predpisoch sa počíta s väčším využitím účinných ekonomických nástrojov, ako sú napríklad rozsiahle programy zodpovednosti výrobcov.

EEA neustále investuje do znalostnej základne o efektívnom využívaní zdrojov a obehovom hospodárstve vrátane odpadu, ako aj do budovania kapacít a výmeny skúseností v rámci Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej siete (Eionet).

Agentúra analyzuje pohyb surovín spolu s údajmi a informáciami o odpade a pripravuje príslušné ukazovatele a hodnotenia. Napredovanie politík sa analyzuje v troch paralelných sériách hlásení o predchádzaní vzniku odpadu a efektívnosti využívania zdrojov/obehovom hospodárstve. Súhrnný prehľad poskytujú každoročné hlásenia o obehovom hospodárstve a integrované hodnotenia vypracúvané agentúrou, ako je napríklad séria Životné prostredie Európy – stav a perspektíva (SOER).

Pravidelne sa pripravujú podrobné analýzy vybraných aspektov politík efektívneho využívania zdrojov a obehového hospodárstva so zameraním na témy ako je monitorovanie, ciele, trhové nástroje a ďalšie intervenčné stratégie.

Dôležitým prvkom práce je interakcia so zainteresovanými stranami, ako aj budovanie kapacít na analýzy prostredníctvom pravidelných stretnutí členov siete EIONET a pracovných seminárov s národnými referenčnými centrami v oblasti odpadov, efektívneho využívania zdrojov a obehového hospodárstva.

Súčasné činnosti sú primárne zamerané na zlepšenie databázy údajov o efektívnosti využívania zdrojov, obehového hospodárstva a odpadov. Plánujú sa príspevky do série SOER s dôrazom na tematické informácie (odpad a využívanie zdrojov), ako aj na systematickú analýzu prechodu na obehové hospodárstvo. 

V novele smernice o odpade bola agentúre pridelená úloha podporovať implementáciu právnych predpisov o odpadoch v členských štátoch EÚ. EEA bude každé dva roky v jednotlivých krajinách kontrolovať dosiahnutý pokrok v programoch na predchádzanie odpadom a pri prechode na obehové hospodárstvo.

Pokiaľ ide o nakladanie s odpadom, EEA bude podporovať Európsku komisiu pri posudzovaní výkonnosti členských štátov EÚ pri plnení novo vytýčených cieľov v recyklácii a skladovaní komunálneho odpadu a recyklácie odpadov z obalov. Získané informácie budú predstavovať údaje pre mechanizmus včasného varovania.