Dohoda o klíme: na ceste k nízkouhlíkovému svetu odolnému voči zmene klímy

V uplynulých desaťročiach rastúce množstvo vedeckých dôkazov potvrdilo, že antropogénne emisie skleníkových plynov spôsobujú globálne zvyšovanie priemerných teplôt. Toto globálne otepľovanie zvýšilo závažnosť a frekvenciu extrémnych výkyvov počasia, spôsobilo zvyšovanie hladiny morí, v nebývalej miere zaťažilo životné prostredie, spoločnosť a ľudské zdravie. Vzhľadom na zvyšujúcu sa informovanosť a mobilizáciu verejnosti Parížska dohoda obsahuje globálny akčný plán, ktorého cieľom je umožniť svetu zabrániť nebezpečnej zmene klímy tým, že sa obmedzí globálne otepľovanie výrazne pod 2 °C a podporí sa ďalšie úsilie o znižovanie nárastu teploty nad úroveň 1,5  °C v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia.

Transparentnosť a zodpovednosť

Pred parížskou konferenciou krajiny predložili svoje „plánované vnútroštátne stanovené príspevky“ a uviedli svoje záväzky v rámci boja proti zmene klímy. Plánované vnútroštátne stanovené príspevky, ktoré predložilo 186 zúčastnených strán, však nestačia na to, aby sa do konca storočia podarilo zvyšovanie globálnej  priemernej teploty udržať pod 2 °C . Je jasné, že na splnenie dlhodobého cieľa je potrebné urobiť oveľa viac v celom svete aj v Európe. Parížska dohoda uznáva, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie. V tejto súvislosti sa vlády dohodli, že sa budú stretávať každých päť rokov, aby stanovili ambicióznejšie ciele zodpovedajúce požiadavkám vedy.

Krajiny sa tiež dohodli, že budú podávať správy o dosiahnutom pokroku v plnení svojich cieľov a zabezpečia transparentnosť a dohľad. Spoľahlivý systém transparentnosti a zodpovednosti umožní sledovanie pokroku pri dosahovaní dlhodobého cieľa. Dohoda sa tiež zameriava na solidaritu v boji proti zmene klímy. Európska únia a ďalšie rozvinuté krajiny budú aj naďalej podporovať opatrenia v oblasti klímy s cieľom znížiť emisie a budovať odolnosť voči vplyvom zmeny klímy v zraniteľných rozvojových krajinách.

Z najnovších prognóz členských štátov EÚ, uvedených v správe EEA s názvom Trendy a vyhliadky v Európe 2015, vyplýva, že Európska únia so súčasnými opatreniami smeruje k 24 % zníženiu emisií skleníkových plynov do roku 2020 a s dodatočnými opatreniami, ktoré už plánujú členské štáty, 25 % zníženiu. Z našej analýzy však tiež vyplýva, že na dosiahnutie zníženia emisií o 40 % do roku 2030 je potrebné zaviesť nové politiky.

Európa tiež musí posilniť svoje úsilie o prispôsobenie. Existuje už stratégia na prispôsobenie na úrovni Európskej únie, ktorá má pomôcť krajinám pri plánovaní činností zameraných na adaptáciu. Viac ako 20 európskych krajín už prijalo vnútroštátne stratégie na prispôsobenie. Podľa najnovšej správy EHP väčšina krajín uviedla, že v reakcii na extrémne výkyvy počasia začali prijímať opatrenia na prispôsobenie. Druhým najčastejšie uvádzaným dôvodom na vytvorenie vnútroštátnych stratégií na prispôsobenie boli politiky Európskej únie, ktoré integrujú prispôsobenie sa zmene klímy, pričom ďalšími dôvodmi sú náklady na zmiernenie škôd a vedecký výskum. V správe EEA uverejnenej v tomto roku sa uvádza, že asi 14 krajín má alebo vyvíja tieto systémy na monitorovanie, podávanie správ alebo hodnotenie vnútroštátnych stratégií na prispôsobenie.

Investície do ekologických riešení

Kľúčovým prvkom Parížskej dohody je prechod na čisté zdroje energie, ktorý si vyžaduje, aby sa investície na celom svete aj v Európe presmerovali zo znečisťujúcich fosílnych palív do čistých zdrojov energie. To si bude vyžadovať výrazné zapojenie nielen krajín, ale aj veľkomiest, podnikov a občianskej spoločnosti.

Energetický systém bez emisií uhlíka bude určite základom celosvetového úsilia o obmedzenie a zníženie emisií skleníkových plynov. Toto úsilie je však potrebné vnímať v rámci života v medziach našej planéty. Európska únia vo svojom 7. environmentálnom akčnom programe vymedzuje svoj dlhodobý cieľ: „V roku 2050 budeme žiť dobrý život v rámci ekologických možností našej planéty. Zdrojom našej prosperity a zdravého prostredia bude inovatívne obehové hospodárstvo, v ktorom sa ničím neplytvá a v ktorom sú prírodné zdroje spravované udržateľne a biodiverzita je chránená, cenená a obnovovaná spôsobmi, ktoré posilňujú odolnosť našej spoločnosti. Náš nízkouhlíkový rast je už dávno oddelený od využívania zdrojov a udáva krok bezpečnej a udržateľnej globálnej spoločnosti.“

Riešenie problému udržateľnosti si vyžaduje prístup založený na systéme, ktorý chápe kľúčové systémy, ako sú potraviny, energia, mobilita a bývanie, ako prepojené súčasti celku. Najlepší spôsob, ako to dosiahnuť, spočíva v dosiahnutí ekologického obehového hospodárstva.

Hans Bruyninckx
výkonný riaditeľ agentúry EEA

Editoriál, Spravodajca č. 2015/4, december 2015