Tlačová správa - Brusel 29.novembra 2005

Teplota v Európe stúpa pri pohľade na vedúce postavenie klimatických zmien v rebríčku environmentálnych výziev

Stratégovia, podniky a jednotlivci teraz musia reagovať na celý rad environmentálnych otázok, inak budú neskôr platiť vysokú daň

Roky 1998, 2002, 2003 a 2004 boli štyri najteplejšie zaznamenané roky. Iba počas leta 2003 zmizlo desať percent alpských ľadovcov. Pri súčasnom tempe sa tri štvrtiny švajčiarskych ľadovcov rozpustia do roku 2050. Podľa novej správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) so sídlom v Kodani Európa za posledných 5 000 rokov nezažila zmeny takého rozsahu.

'The European environment - State and outlook 2005' (Európske životné prostredie: Stav a perspektíva 2005) - hodnotenie za posledných päť rokov v 31 krajinách poskytuje prehľad životného prostredia Európy a poukazuje na výzvy, z ktorých sú klimatické zmeny len jedným z príkladov. Ďalšie znepokojujúce oblasti zahŕňajú biodiverzitu, morské ekosystémy, pôdu a vodné zdroje, znečisťovanie ovzdušia a zdravie. Prvýkrát správa obsahuje analýzu indikátorov výkonu pre každú krajinu a porovnania všetkých účastníkov: EÚ 25 a Bulharsko, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Rumunsko, Turecko a Švajčiarsko.

V správe sa tvrdí, že v 20. storočí v Európe vzrástla priemerná teplota o 0,95 stupňa Celzia. To je o 35 % viac než celkový priemerný nárast, ktorý bol 0,7 stupňov, pričom teploty budú i naďalej stúpať. EÚ si uvedomuje závažnosť týchto tvrdení, a preto stanovila cieľovú hranicu nárastu celkovej teploty na maximálne 2 stupne nad úroveň z predindustriálneho obdobia.

'Bez účinných zásahov v priebehu niekoľkých desaťročí povedie globálne otepľovanie k rozpúšťaniu ľadovcov na severe a k rozširovaniu púští v južnej časti kontinentu. Obyvateľstvo sa začne koncentrovať v jeho strede. I keď obmedzíme celkové otepľovanie o maximálne 2 stupne, čo je cieľom EÚ, budeme žiť v atmosférických podmienkach, v ktorých ľudské bytosti nikdy predtým nežili. Je potrebné presadiť väčšie zníženie emisií,' hovorí výkonná riaditeľka agentúry EEA Jacqueline McGlade.

V správe sa uvádza, že predchádzajúca legislatíva EÚ, týkajúca sa životného prostredia, bola účinná. Podarilo sa nám očistiť naše vody a vzduch, postupne stiahnuť niektoré látky poškodzujúce ozón a zdvojnásobiť hodnoty recyklácie odpadu. Taktiež používame autá, ktoré menej znečisťujú životné prostredie. Bez podstatných zlepšení, ktoré priniesli katalyzátory za posledných dvadsať rokov, by hodnoty niektorých emisii dosahovali desaťnásobne vyššiu úroveň ako v súčasnosti. Podľa správy však trvalo desať až dvadsať rokov, pokiaľ tieto kroky priniesli výsledky.

Dosiahnuté úspechy v ochrane životného prostredia sa dnes premietajú do zmien v štruktúrach osobnej spotreby. Európania žijú dlhšie a väčšina z náš žije osamelo, s čím sa spájajú väčšie nároky na životný priestor. V čase medzi rokmi 1990 a 2000 sa v Európe zastavalo viac než 800 000 hektárov pôdy. To predstavuje oblasť trikrát väčšiu ako Luxembursko. Ak tento trend bude pokračovať, v priebehu nasledujúceho storočia sa oblasti mestskej zástavby zdvojnásobia. Na ochranu našich prírodných zdrojov je potrebné urbanizáciu riadiť, tvrdí správa.

Cestujeme do vzdialenejších destinácií, a to v častejších intervaloch, a spotrebúvame tak prírodné zdroje planéty v dvojnásobnej miere v porovnaní so svetovým priemerom. Doprava je najrýchlejšie rastúci producent emisií skleníkových plynov a tento trend bude pokračovať v predvídateľnej budúcnosti. Napríklad sa očakáva, že letecká doprava sa medzi súčasnosťou a rokom 2030 zdvojnásobí. Ako následok zanechávame mimo Európy jasnú stopu poškodzujúcu prírodné zdroje a ničiacu životné prostredie vo svete.

Výsledky prieskumu Eurobarametru ukázali, že viac ako 70 percent Európanov chce, aby politici pripisovali rovnakú váhu environmentálnym, ekonomickým a sociálnym politikám. V správe sa zdôrazňuje, že na zohľadnenie týchto skutočností musia politici navzájom spolupracovať, tak na európskej, ako aj na národnej a lokálnej úrovni. Musia integrovať environmentálne úvahy do odvetví ako sú doprava, poľnohospodárstvo a energetika, a zostaviť rámec, na základe ktorého môžu jednotlivci a podniky prijímať opatrenia.

'Politici sa musia pozerať do ďalekej budúcnosti. Potrebujeme postupný odklon od daní z práce a investícií a prechod k daniam zo znečisťovania a neefektívneho využívania materiálov a pôdy. Taktiež potrebujeme reformy, prostredníctvom ktorých budú prideľované subvencie pre dopravu, bývanie, energetiku a poľnohospodárstvo. Potrebujeme subvencie na podporu dlhodobo udržateľných praktík a účinných technológií,' vraví profesorka McGlade.

'Reformy so zakomponovanými potrebnými podnetmi budú viesť k vyšším investíciám, inováciám a konkurencieschopnosti. Tento postup sa už osvedčil v niektorých krajinách a odvetviach. Vysoké zdanenie benzínu v Európe a vysoké regulačné normy viedli k výrobe áut, u ktorých spotreba paliva bola v posledných desaťročiach takmer dvojnásobne efektívnejšia ako spotreba u áut na amerických cestách. Videli sme, ako sa odrazí nečinnosť na ľudských životoch a na životnom prostredí. Ako príklad uvádzame kolaps zásob rýb, používanie azbestu v budovách, kyslé dažde a olovo v benzíne. Vyplatí sa konať teraz, aby sme zaručili budúcnosť' vraví profesorka McGlade.

Poznámky pre redaktorov:

O Európskej environmentálnej agentúre (EEA): EEA ma sídlo v Kodani. Úlohou agentúry je podpora udržateľného rozvoja a pomoc pri dosahovaní významného a merateľného zlepšenia životného prostredia v Európe poskytovaním včasných, cielených a spoľahlivých informácií pre politikov a pre verejnosť.

Ako súčasť svojho mandátu, EEA poskytuje každých päť rokov komplexný prehľad stavu životného prostredia Európy. 'Európske životné prostredie - Stav a perspektíva 2005' zahŕňa:

• Integrované hodnotenie životného prostredia Európy s kapitolami:
  • Životné prostredie a kvalita života
  • Krajina
  • Klimatické zmeny
  • Kvalita ovzdušia a zdravie
  • Zdroje pitnej vody
  • Morské prostredie a pobrežia
  • Pôdy
  • Biodiverzita a ekosystémy
  • Životné prostredie a ekonomické sektory
  • Výhľad
• Hlavný súbor ukazovateľov, ktorý obsahuje malý počet stálych ukazovateľov, ktoré sa môžu použiť na meranie efektívnosti politiky, ako napríklad pokrok v napĺňaní cieľov Kjótskeho protokolu. Príkladom takého ukazovateľa sú emisie skleníkových plynov. Ukazovatele poskytujú včasné a relevantné informácie o trendoch v rámci životného prostredia.
• Analýza jednotlivých krajín je založená na deviatich hlavných ukazovateľoch. Analýza poskytuje porovnanie výsledkov v tzv. 'bodovacej karte krajiny', a to na základe informácií poskytnutých samotnými krajinami.
  
  Analýzy krajín boli pripravené na základe spolupráce medzi krajinami a EEA, a to s cieľom poskytnúť dodatočný pohľad zo strany krajín na analýzu bodovacej karty. EEA zodpovedá za výber ukazovateľov na bodovacej karte a nemusí teda nutne odzrkadľovať priority krajín. Na umožnenie hlbšieho porozumenia problematík na úrovni krajín pochádzajú niektoré zahrnuté hodnoty z národných zdrojov, a teda nemusia byť plne porovnateľné s údajmi zhromaždenými Eurostatom, EEA alebo inými medzinárodnými orgánmi. EEA zodpovedá za konečný výsledok.
• Zistite, ako si počína vaša krajina nahliadnutím do časti C v správe.
• Krajiny zahrnuté v správe: EÚ 25 (Rakúsko, Belgicko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko, Luxemburg, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Taliansko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo) a Bulharsko, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Rumunsko a Turecko.

Webové odkazy