Životné prostredie a zdravie

Ľudské zdravie a dobré životné podmienky úzko súvisia so stavom životného prostredia. Dobrá kvalita prírodného prostredia poskytuje základné zdroje, ako je čistý vzduch a čistá voda, úrodná pôda na výrobu potravín, ako aj energia a suroviny pre výrobný priemysel. Aj zelená infraštruktúra slúži na regulovanie klímy a predchádzanie povodniam. Prístup k zelenému a modrému prostrediu poskytuje širokú ponuku možností na rekreáciu a podporuje spokojnosť a blahobyt.

Životné prostredie je však súčasne veľkým priestorom, v ktorom je človek vystavený znečistenému ovzdušiu, hluku a nebezpečným chemikáliám. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo svojej správe o predchádzaní chorobám zdravým životným prostredím odhaduje, že stresové faktory súvisiace so životným prostredím sú príčinou 12 – 18 % všetkých úmrtí v 53 členských krajinách WHO v Európe. Zlepšenie kvality životného prostredia v kľúčových oblastiach, ktorými sú ovzdušie, voda a hluk, môže prispieť k predchádzaniu chorobám a zlepšeniu zdravia ľudí.

Znečistenie ovzdušia predstavuje najväčšie environmentálne riziko pre ľudské zdravie v Európe a súvisí so srdcovými chorobami, mŕtvicou, pľúcnymi chorobami a rakovinou pľúc. Podľa odhadov každoročne v EÚ predčasne zomiera 400 000 ľudí v dôsledku znečisteného ovzdušia. Vystavenie hluku z dopravy a priemyslu vedie k podráždeniu, poruchám spánku a vyššiemu riziku vysokého tlaku a srdcovocievnych ochorení.

Jedným zo základných problémov je aj vystavenie nebezpečným chemikáliám. V každodennom živote sa ľudia môžu dostať do kontaktu s rôznymi chemikáliami v znečistenom vzduchu, vode, spotrebiteľských výrobkoch a potravinách. Niektoré nebezpečné chemikálie dokážu pretrvávať v životnom prostredí a bioakumulovať sa v potravinovom reťazci. Znamená to, že bude dlho trvať, kým sa znížia emisie, ktoré vylučujú, a zníži sa riziko ich vystaveniu. Stúpajúci objem a počet chemických látok používaných v každodennom živote spolu s rastúcou chemickou výrobou naznačuje, že vystavenie ľudí a životného prostredia negatívnym vplyvom bude naďalej stúpať. Znepokojujúcou predstavou sú možné účinky vystavenia zmesiam chemikálií počas nášho života, najmä počas zraniteľných životných období, ako sú rané detstvo, tehotenstvo a staroba.

Negatívny vplyv zmeny klímy predstavuje bezprostrednú hrozbu pre zdravie v podobe extrémnych horúčav a zmien v šírení nákazlivých chorôb a alergénov.

Kvalita vody na kúpanie v EÚ je vo všeobecnosti veľmi dobrá a neustále sa v poslednom období zlepšuje vďaka investíciám do systému kanalizácie, zlepšeniam v spracovaní odpadových vôd a zníženiu znečistenia z poľnohospodárskych podnikov.

Z rastúceho súboru dôkazov vyplýva, že rozloženie environmentálnych rizík v spoločnosti nie je rovnomerné a nadmerne zasahuje sociálne znevýhodnené a zraniteľné skupiny obyvateľstva. Spoločensko-ekonomické postavenie jednotlivca ovplyvňuje jeho vystavenie stresovým faktorom zo životného prostredia, keďže chudobnejší ľudia zvyknú mať horšie podmienky bývania. Sociálne znevýhodnené osoby citlivejšie reagujú na stresové faktory zo životného prostredia vzhľadom na zdravotné problémy, ktoré už majú, zlý nutričný stav a špecifické správanie, ku ktorému patrí fajčenie alebo nečinnosť. Môžu mať problémy pri predchádzaní environmentálnym rizikám a pri adaptácii na ne.

Politiky

Vychádzajúc z vnútorného prepojenia medzi stavom životného prostredia a kvalitou života je prioritným cieľom č. 3 Siedmeho environmentálneho akčného programu (7. EAP) „chrániť občanov Únie pred environmentálnymi vplyvmi a rizikami ohrozujúcimi ich zdravie a blahobyt“ (EÚ 2013). Veľká závislosť ľudskej spoločnosti na podporných ekosystémoch je nosnou ideou vízie 7. EAP, že „v roku 2050 budeme žiť dobrý život v ekologických medziach našej planéty“.

Na úrovni EÚ existuje celý rad politických stratégií zameraných na riešenie negatívnych environmentálnych vplyvov na zdravie. Niekoľko vybraných príkladov hlavných environmentálnych oblastí politiky:

• balík politických opatrení pre čistejšie ovzdušie v Európe,
• stratégia adaptácie na zmenu klímy v EÚ,
• smernica o posudzovaní a riadení environmentálneho hluku,
• nariadenie o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH).

Európsky proces týkajúci sa životného prostredia a zdravia pod vedením WHO Európa sa usiluje o prepojenie oblasti životného prostredia s oblasťou zdravia, konkrétne o splnenie cieľov a priorít agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, súvisiacich so životným prostredím a zdravím. V Ostravskej deklarácii z roku 2017 sa ministri a štátni zástupcovia z európskeho regiónu Svetovej zdravotníckej organizácie dohodli na medziodvetvovom a inkluzívnom prístupe na zlepšenie environmentálneho zdravia.

Činnosť EEA v oblasti životného prostredia a zdravia

EEA spolupracuje s partnermi na národnej a medzinárodnej úrovni na vytvorení znalostnej základne o prepojení životného prostredia, zdravia a dobrých životných podmienok. Znamená to analyzovať, ako životné prostredie prispieva k spokojnosti ľudí, a skúmať vystavenie osobitným environmentálnym stresovým faktorom, ako je znečistenie ovzdušia, hluk, chemikálie a zmena klímy, a ich vplyv na ľudské zdravie. Environmentálne stresové faktory majú kombinovaný vplyv na zdravie, čiže pri posudzovaní environmentálneho zdravia treba postupovať integrovaným spôsobom.

EEA pripravuje aj nový okruh svojej činnosti skúmajúci vplyv sociálnych a demografických faktorov na vzťah medzi životným prostredím a zdravím. Ide o posúdenie vplyvu spoločenského postavenia jednotlivca a jeho veku na vystavenie environmentálnym stresovým faktorom a výslednému pôsobeniu na zdravie.

Kontrolu známych environmentálnych stresových faktorov, ktoré ovplyvňujú ľudské zdravie, upravujú v Európe právne predpisy, pričom sa vynakladá úsilie na zníženie expozície. Naďalej sa však vynárajú nové otázky, pri ktorých zatiaľ nie sú dokonale preskúmané environmentálne cesty a ich účinok na zdravie. Patria sem otázky antimikrobiálnej rezistencie alebo zmeny vo vystavení ľudí chemickým látkam vo výrobkoch, keďže sa posúvame smerom k obehovému hospodárstvu a posilňujeme recyklovanie. Spolu s Európskou komisiou, Svetovou zdravotníckou organizáciou a Európskym úradom pre bezpečnosť potravín sa EEA usiluje identifikovať environmentálne riziká v spolupráci s medzinárodnými sieťami odborníkov.

Pokiaľ ide o tematické zameranie, EEA poskytuje celú škálu posudkov a ukazovateľov znečistenia ovzdušia, hluku, chemikálií adaptácie na zmenu klímy.

EEA je partnerom v iniciatíve HBM4EU. Iniciatíva sa zameriava predovšetkým na koordináciu a pokrok v biomonitorovaní ľudí v Európe. HBM4EU poskytne kvalitnejšie dôkazy o súčasnej expozícii obyvateľov chemickým látkam a možných účinkoch na zdravie na podporu tvorcov politík.

EEA prispieva aj do Informačnej platformy pre monitorovanie chemikálií (IPCHEM), kde sa zaznamenáva výskyt chemikálií a chemických zmesí v súvislosti s ľudským zdravím a so životným prostredím.