Výzva v oblasti zníženia priemyselného znečistenia

Znečistenie dokážeme kategorizovať podľa toho, kde sa nachádza, či už v ovzduší, vode, alebo pôde, alebo dokážeme rozlíšiť rôzne typy znečistenia, ako sú chemikálie, hluk a svetlo. Ďalší spôsob nazerania na znečistenie je venovať pozornosť jeho zdrojom. Niektoré zdroje znečistenia sú rozptýlené, ako sú automobily, poľnohospodárstvo a stavebníctvo, ale ďalšie možno lepšie posúdiť ako jednotlivé emisné body. Mnohé z týchto bodových zdrojov sú veľké zariadenia, ako sú závody a elektrárne.

Priemysel je kľúčovým prvkom európskeho hospodárstva. Podľa úradu Eurostat predstavoval v roku 2018 17,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) a priamo zamestnával 36 miliónov ľudí. Súčasne sa priemysel podieľa na viac než polovici celkových emisií niektorých hlavných látok znečisťujúcich ovzdušie a skleníkových plynov a tiež na ostatných významných vplyvoch na životné prostredie vrátane uvoľňovania znečisťujúcich látok do vody a pôdy, tvorby odpadu a spotreby energie.

Znečistenie ovzdušia je často spojené so spaľovaním fosílnych palív. Bezpochyby sa to týka elektrární, ale aj mnohých ďalších priemyselných činností, ktoré môžu mať svoju vlastnú výrobu elektriny alebo tepla, ako je výroba železa a ocele alebo cementu. Niektoré činnosti produkujú prach, ktorý prispieva ku koncentrácii tuhých častíc v ovzduší, zatiaľ čo používanie rozpúšťadiel, napríklad pri spracovaní kovov alebo v chemickej výrobe, môže viesť k emisiám znečisťujúcich organických zlúčenín.

Trendy v oblasti priemyselných emisií v ovzduší

Obsah emisií z priemyslu v ovzduší sa v Európe za posledné roky znížil. V rokoch 2007 až 2017 klesli celkové emisie oxidov síry (SO_x) o 54 %, oxidov dusíka (NO_x) o viac než jednu tretinu a skleníkových plynov z priemyslu vrátane elektrární o 12 %.

Tieto zlepšenia environmentálnych vlastností európskeho priemyslu nastali z viacerých dôvodov vrátane prísnejšej environmentálnej regulácie, zlepšenia energetickej účinnosti, prechodu k menej znečisťujúcim typom výrobných procesov a dobrovoľných systémov na zníženie vplyvu na životné prostredie.

Environmentálna regulácia už mnoho rokov obmedzuje nepriaznivý vplyv priemyselných činností na zdravie ľudí a životné prostredie.

Kľúčové opatrenia EÚ na riešenie priemyselných emisií zahŕňajú smernicu o priemyselných emisiách, ktorá sa vzťahuje na približne 52 000 najväčších priemyselných zariadení, a smernicu o stredných spaľovacích zariadeniach.

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) znižuje emisie skleníkových plynov z viac ako 12 000 elektrární a priemyselných závodov v 31 krajinách. Systém EÚ ETS zahŕňa približne 45 % emisií skleníkových plynov v EÚ.

Napriek týmto zlepšeniam priemysel aj naďalej zostáva zodpovedný za značné zaťaženie nášho životného prostredia, pokiaľ ide o znečistenie a odpad, ktorý produkuje.

Verejná zodpovednosť — E-PRTR a údaje o priemyselných emisiách

Európsky register uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (E-PRTR) bol zriadený v roku 2006 na zlepšenie prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí.

Register E-PRTR v zásade umožňuje občanom a zainteresovaným stranám zistiť informácie o znečistení vo všetkých kútoch Európy, kto sú najväčší znečisťovatelia, či sa zlepšujú trendy v oblasti znečisťujúcich emisií.

Register E-PRTR zahŕňa viac než 34 000 zariadení v 33 európskych krajinách. Údaje z registra E-PRTR obsahujú pre každé zariadenie a každý rok informácie o množstve znečisťujúcich látok uvoľnených do ovzdušia, vody a pôdy, ako aj o prenose odpadov a znečisťujúcich látok v odpadových vodách mimo lokality prevádzkarne. Údaje z registra E-PRTR sú bezplatne dostupné na určenej interaktívnej internetovej stránke. Táto internetová stránka archivuje údaje z minulosti o uvoľňovaní a prenose 91 znečisťujúcich látok v 65 hospodárskych činnostiach.

Register E-PRTR je teraz navyše integrovaný s rozsiahlejším podávaním správ v rámci smernice o priemyselných emisiách vrátane ďalších informácií, pokiaľ ide o veľké spaľovacie zariadenia. Agentúra EEA spolu s Európskou komisiou v súčasnosti pracujú na novej internetovej stránke so zlepšeným prístupom k týmto údajom a informáciám.

Spočítanie nákladov priemyselného znečistenia ovzdušia

S cieľom vyúčtovať náklady znečistenia ovzdušia sú nepriaznivé vplyvy jednotlivej znečisťujúcej látky na ľudské zdravie a životné prostredie vyjadrené v spoločnej metrike, v peňažnej hodnote, ktorá bola vyvinutá v rámci spolupráce medzi rôznymi vedeckými a ekonomickými disciplínami.

Odhady nákladov na škody sú len odhady. Keď sa však vezmú do úvahy aj iné zdroje informácií, tieto môžu podporiť rozhodnutia upriamením pozornosti na predpokladané kompromisy pri rozhodovaní, ako je analýza prínosov a rizík určená na informovanie o posúdení vplyvu a následné právne predpisy.

Agentúra EEA v roku 2014 odhadovala, že celkové náklady na škody za 5-ročné obdobie v rokoch 2008 – 2012 spôsobené emisiami z priemyselných zariadení v registri E-PRTR boli najmenej 329 miliárd EUR (hodnota 2005) a budú rásť. V tejto analýze je prekvapujúca skutočnosť, že približne polovica nákladov na škody vznikla v dôsledku emisií len zo 147, teda 1 % zo 14 000 zariadení v súbore dát.

Väčšina vyčíslených nákladov na škody je spôsobená emisiami z hlavných látok znečisťujúcich ovzdušie a oxidu uhličitého. Hoci sú odhady nákladov na škody súvisiace s emisiami ťažkých kovov a organických znečisťujúcich látok výrazne nižšie, stále predstavujú stovky miliónov eur, pokiaľ ide o poškodenie zdravia a životného prostredia, a môžu spôsobiť výrazné nepriaznivé vplyvy na miestnej úrovni. Agentúra EEA v súčasnosti pracuje na novej štúdii, ktorá zaktualizuje tieto čísla.

Zníženie priemyselného znečistenia — hodnotenie, právne predpisy a vykonávanie

Silný a rozvíjajúci sa nízkouhlíkový priemysel založený na obehových materiálových tokoch je súčasťou politickej stratégie EÚ v oblasti priemyslu. Cieľom je vytvoriť rozvíjajúce sa priemyselné odvetvie, ktoré čoraz menej využíva prírodné zdroje, znižuje znečisťujúce emisie v ovzduší, vode a pôde a produkuje menšie množstvo odpadu.

Ďalšie právne predpisy EÚ zatiaľ stanovujú konkrétnejšie ciele v oblasti zníženia emisií v ovzduší, ako je smernica o národných emisných stropoch a smernica o priemyselných emisiách, ktorých cieľom je ambiciózne predchádzanie a znižovanie emisií, najmä prostredníctvom neustálej aktualizácie takzvaných najlepšie dostupných technológií (BAT).

Podľa nedávnej analýzy agentúry EEA by používanie najlepších dostupných technológií a implementácia ambicióznejších cieľov smernice o priemyselných emisiách viedlo k podstatným zníženiam emisií: 91 % pre oxid siričitý, 82 % pre tuhé častice a 79 % pre oxidy dusíka. Podľa ďalšej analýzy o najlepších dostupných technológiách sa ambicióznejšie limitné hodnoty dajú väčšinou dosiahnuť technicky a hospodársky vyspelejším spôsobom.

Úplná implementácia týchto smerníc by pomohla EÚ dosiahnuť ciele v oblasti životného prostredia, ako sú ciele v oblasti kvality ovzdušia a vody. Smernice týkajúce sa emisií však často pôsobia nezávisle a existuje jasný priestor na ďalšiu integráciu environmentálnych cieľov do priemyselnej politiky EÚ. Prechod k nulovému znečisteniu bude vyžadovať účinnejšie právne predpisy, ich implementáciu a monitorovanie, aby sa zaistilo, že priemyselné odvetvia budú v budúcnosti čisté a udržateľné.