Detailný pohľad – oceán plastov

Morský odpad – neviditeľná súčasť

Časť problému s plastovým odpadom je to, čo poznáme ako morský odpad. Ide o odpad, ktorý vidno na plážach a ktorý pláva v našich moriach. Väčšina prichádza z pevniny buď vetrom, alebo odtokom dažďovej vody.

Srdcervúce fotografie mŕtvych morských vtákov, ktoré prehltli všeličo, počnúc časťami hračiek až po cigaretové ohorky, korytnačky zamotané do držiakov na fľaše, mŕtve telá veľrýb plné plastov – predstavujú obrazy a príbehy, vďaka ktorým sa problém s morským odpadom dobre zviditeľnil. Čo je menej známe, dokonca aj medzi expertmi, je presný rozsah tohto problému.

Čoraz viac dôkazov potvrdzuje, že čistenie oceánov bude veľmi, veľmi zložitou úlohou. Podľa najnovšej štúdie[i] Svetového ekonomického fóra sa do oceánov každý rok dostane približne 8 miliónov ton plastov. Iné odhady uvádzajú 10 až 20 miliónov ton a podľa jednej štúdie[ii] sa v oceáne nachádza už viac než 5 biliónov kusov plastových úlomkov.

Cesta takmer všetkých týchto kusov plastu začína na pevnine, pokračuje v rieke a končí v oceáne, kde sa hromadia veľké zhluky úlomkov a každý rok sa zväčšujú. Niektorí dokonca nazývajú zhluk odpadkov v Tichom oceáne ako ôsmy svetadiel.

Aplikácia EEA na monitorovanie morského odpadu

Základom na vyriešenie problému plastov v našich moriach je zistiť, čo presne tvorí plastový odpad a odkiaľ pochádza. Agentúra vypracovala mobilnú aplikáciu – Marine LitterWatch – ktorá umožňuje používateľom registrovať morský odpad na plážach. Podľa rámcovej smernice EÚ o morskej stratégii musia členské štáty vypracovať stratégie na zníženie množstva plastov v moriach na takú úroveň, ktorá nespôsobuje žiadne škody. Zhromažďovanie týchto údajov o morskom odpade prispieva k lepšiemu pochopeniu problému, ktorý môže EÚ a jej členským štátom pomôcť čo najefektívnejšie riešiť tento problém.

Od roku 2014 do roku 2017 bolo v databáze Marine LitterWatch32 registrovaných takmer 700 000 kusov odpadu. Viac než štyri z piatich predmetov boli rôzne druhy plastov. K najbežnejším položkám doteraz nájdeným na plážach patria cigaretové ohorky a filtre (18 % všetkých položiek), za nimi nasledujú rôzne formy plastu vrátane uzáverov fliaš, vatových tyčiniek, tašiek na potraviny a potravinových obalov.

Mikroplasty a nanoplasty – čo je pod povrchom

Aj keď vieme spočítať a do určitej miery aj pozbierať kusy odpadu z našich pláží, objavuje sa tu aj ďalšia časť problému znečistenia plastmi a toto znečistenie sa dá odstrániť ešte ťažšie.

Po určitom čase a po vystavení slnečnému svetlu sa plastový odpad rozpadáva na čoraz menšie kúsky. Mikroplasty a nanoplasty sú výsledkom takejto neustálej fragmentácie a v niektorých prípadoch sa tiež zámerne pridávajú do kozmetických alebo iných výrobkov, a tak sa prostredníctvom kanalizačného systému dostávajú priamo do vodných útvarov. Moderné čistiarne odpadových vôd dokážu filtrovať viac než 90 % takýchto častíc, to však neznamená, že prestanú existovať. Zvyšný kal sa často rozmetáva na pôdu. Aj tieto častice môžu v prípade prívalových povodní alebo prudkých zrážok skončiť vo vodných útvaroch.

Tieto najmenšie častice sú ťažko viditeľné voľným okom a ich vplyvy na prírodu a naše zdravie nie sú  dostatočne vysvetlené. Ďalšie obavy vyvoláva skutočnosť, že mnohé plasty sú silným absorbentom priťahujúcim ďalšie kontaminanty, napríklad ťažké kovy, endokrinné disruptory a perzistentné organické znečisťujúce látky. Tieto látky môžu mať celý rad škodlivých účinkov na živočíchy a ľudí vrátane vrodených chýb, porúch kognitívneho vývoja, problémov s plodnosťou a rakoviny.

Ako sa uvádza v správe EEA Stav európskych morí[iv], koncentrácie znečisťujúcich látok v kúskoch mikroplastov môžu byť niekoľkotisíckrát väčšie než v okolitej morskej vode a morský život môže byť vystavený škodlivým chemikáliám. Takto mikroplasty a chemické látky, ktoré sú na ne naviazané, nakoniec skončia aj na tanieroch ľudí a v ich tráviacej sústave.

Nový spôsob uvažovania v súvislosti s plastmi

Z nových poznatkov vyplýva, že plasty by sme mali považovať za typ znečisťujúcej látky hneď od ich výroby a mali by sme zabrániť tomu, aby plastové výrobky a odpad unikli do životného prostredia.

Európska únia v snahe pomôcť pri riešení problému s plastmi začiatkom roku 2018 navrhla Európsku stratégiu pre plasty v obehovom hospodárstve.[v] Stratégiou sa „zmení spôsob, akým sa výrobky v EÚ navrhujú, vyrábajú, používajú a recyklujú“. Kľúčové iniciatívy stratégie zahŕňajú zvýšenie ziskovosti recyklácie a znižovanie množstva plastového odpadu, najmä z výrobkov na jedno použitie. Európska komisia požiadala tiež Európsku chemickú agentúru, aby preskúmala, či by sa mali obmedziť alebo zakázať mikroplasty, ktoré sa pridávajú do kozmetiky, telových šampónov a farieb, aby sa predišlo škodám na životnom prostredí. V rámci stratégie EÚ pre plasty Európska komisia navrhla tiež nové pravidlá[vi] zamerané na 10 najčastejšie sa vyskytujúcich plastových výrobkov na jedno použitie na plážach a v moriach Európy, ako aj na stratený a opustený rybársky výstroj.

V stratégii sa uznáva, že vzhľadom na mnohé environmentálne problémy kľúčom k zastaveniu znečistenia plastmi je posilňovanie globálnej spolupráce. Podľa nemeckej štúdie[vii] okolo 90 % plastového odpadu prichádza do svetových oceánov len 10 veľkými riekami, osem sa nachádza v Ázii a dve v Afrike: Jang-c’-ťiang, Indus, Žltá rieka, Hai, Ganga, Perlová rieka, Amur, Mekong, Niger a Níl. Teoreticky by to mohlo uľahčiť riešenie problému.

Upriamenie pozornosti na znečistenie plastmi podnietilo výskum a inovácie zamerané na lepšie pochopenie a napokon aj vyriešenie tohto problému. Nedávno sa v rámci výskumného projektu[viii] pod vedením spoločnosti Orb Media testovalo 11 známych značkových fľaškových vôd a zistilo sa, že 93 % fľaškových vôd vykazuje určité znaky kontaminácie mikroplastmi. Na druhej strane sa dosiahlo aj pozitívne riešenie, medzinárodnému tímu vedcov sa podarilo vytvoriť enzým, ktorý dokáže rozložiť plastové fľaše na materiál, z ktorého sa dajú vyrobiť nové fľaše.

V dôsledku rastúcich obáv v súvislosti s plastmi, najmä v morskom prostredí, sa aj z bežných spotrebiteľov stáva významná sila usilujúca sa o zastavenie znečistenia plastmi a vďaka rastúcemu dopytu po alternatívach, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu, vznikajú obchodné príležitosti. Holandský supermarket nedávno otvoril uličku so 700 výrobkami, ktoré neobsahujú plasty. Podobne aj supermarket v Spojenom kráľovstve umožnil zákazníkom v záujme znižovania znečistenia plastmi, aby si mäso a ryby dávali do vlastných nádob.[ix] Inovácie sa objavili aj v oblasti biologicky rozložiteľných materiálov, ktoré sa teraz môžu vyrábať napríklad z celulózy získanej z recyklovaného papiera, textílií, rastlín alebo rias.