Európske poľnohospodárstvo: ako dosiahnuť, aby potraviny boli cenovo dostupné, zdravé a „zelené“

V nedávno uverejnenej správe agentúry EEA o ukazovateľoch sa uvádza, že potraviny patria k hlavným systémom ovplyvňujúcim životné prostredie. Čo je potravinový systém? Ako na nás vplýva?

Pojem „potravinový systém“ zahŕňa všetky procesy a infraštruktúru, ktoré sme vytvorili na produkciu a spotrebu potravín. Zahŕňa poľnohospodárstvo, obchod, maloobchod, dopravu a spotrebu. Jedlo je základnou ľudskou potrebou. Okrem dostupnosti potravín, je potrebné, aby boli tiež kvalitné a prístupné, inými slovami, aby neboli kontaminované a boli cenovo dostupné.

Medzi naším zdravím, blahobytom a potravinami existuje silná väzba. Podvýživa aj obezita sú zdravotné problémy, ktoré priamo súvisia s potravinami. Poľnohospodárstvo prispieva tiež k zmene klímy a znečisťovaniu ovzdušia a vody, pričom všetky tieto faktory môžu nepriamo vplývať na ľudské zdravie a blahobyt.

Keď sa na túto oblasť pozrieme bližšie, vidíme, že poľnohospodárstvo zohráva aj veľmi dôležitú sociálno-ekonomickú úlohu. V mnohých vidieckych komunitách je základom miestnej ekonomiky, predstavuje spôsob života a interakciu s prírodou, ktorá nám poskytuje kultúrnu a rekreačnú hodnotu. Spôsob produkcie našich potravín ovplyvňuje atraktivitu krajiny, v ktorej žijeme.

Možno pozorovať v oblasti produkcie a spotreby potravín v Európe  nejaké charakteristické rysy a trendy?

Vo všeobecnosti Európa má moderné systémy poľnohospodárskej výroby a pôda je vhodná na poľnohospodárske činnosti. Produktivita na hektár sa výrazne zvýšila, najmä v druhej polovici 20. storočia. Vďaka rozmanitosti poľnohospodárskej pôdy a podnebia sa v Európe vyrába a pestuje celý rad produktov. Európa je však závislá aj od dovozu, najmä krmív, čerstvého ovocia a zeleniny, zatiaľ čo vyváža predovšetkým spracované potraviny.

Pokiaľ ide o spotrebu, v posledných rokoch nastali zmeny v stravovacích návykoch. Napríklad, spotreba červeného mäsa sa v posledných piatich desaťročiach zvýšila, ale v porovnaní s úrovňami v roku 1995 pozorujeme 10 % pokles spotreby hovädzieho mäsa na osobu. Na druhej strane, Európania konzumujú viac hydiny, rýb a morských plodov, ovocia a zeleniny.

Akým výzvam budú európske potravinové systémy čeliť v najbližších desaťročiach?

V Európe vyvolávajú obavy dva hlavné problémy. Prvý problém je sociálno-ekonomický. Urbanizácia a súvisiace zmeny životného štýlu naznačujú, že poľnohospodárstvo je ako hospodárska činnosť čoraz menej príťažlivé. Počet poľnohospodárov v Európe klesá a ich priemerný vek stúpa. Zachovať poľnohospodárske činnosti, najmä v málo produktívnych oblastiach, je čím ďalej zložitejšie. Niektorá poľnohospodárska pôda ostáva ležať úhorom, čo by mohlo mať dôsledky aj nad rámec miestnej ekonomiky tam, kde poľnohospodárske činnosti naozaj pomáhajú chrániť prírodu.

Druhým problémom je intenzifikácia. Hovoríme o vyšších hektárových výnosoch prostredníctvom modernizácie, mechanizácie, vysúšania, zavlažovania a používania hnojív a pesticídov. Ziskovosť sa tým zvyšuje, čo znamená, že potrebujeme menej pôdy na poľnohospodárske činnosti. Na druhej strane, znižuje sa biodiverzita poľnohospodárskej pôdy a narastá znečistenie pôd, riek a jazier.

Zmena klímy ovplyvní produktivitu poľnohospodárstva v celej Európe. Mnohé oblasti sa možno budú  musieť prispôsobiť zmenám vo vegetačných obdobiach a v množstvách zrážok.

Môže Európa prejsť od intenzívneho k extenzívnemu poľnohospodárstvu?

Prechod na nízko produktívne systémy by bol nereálny a kontraproduktívny. Nemôžeme si dovoliť, aby sa poľnohospodárstvo stalo ekonomicky, či ekologicky neefektívne. Zároveň je potrebné znížiť znečistenie z poľnohospodárstva. To predstavuje dilemu. Organické poľnohospodárstvo (bez pesticídov a umelých hnojív) môže byť takisto intenzívne, ale odhaduje sa, že jeho výnosy sú približne o 20 % nižšie než v prípade intenzívneho poľnohospodárstva. Ak chceme pokračovať vo výrobe rovnakého množstva potravín, potrebovali by sme vyčleniť viac pôdy na poľnohospodárstvo.

Takáto zmena by mala i globálne následky. Keďže Európska únia je jedným z najväčších výrobcov  a vývozcov potravín, významné zníženie jej výroby by ovplyvnilo globálnu produkciu a následne aj ceny potravín. Zvýšenie cien potravín zasiahne všetky segmenty spoločnosti a najmä rodiny s nízkymi príjmami. To by bolo v rozpore s cieľom, ktorým je dosiahnutie prístupných a cenovo dostupných potravín.

Ako by mal vyzerať ideálny scenár?

Poľnohospodárstvo  bude vždy jednou z hlavných činností človeka ovplyvňujúcich životné prostredie. Tieto vplyvy sa však dajú obmedziť viacerými spôsobmi. Po zvážení pozitívnych a negatívnych stránok sa prechod k inovatívnym systémom s nízkymi vstupmi (napríklad využívaním organických a precíznych poľnohospodárskych techník) ukazuje ako najlepšia cesta, po ktorej by sme sa mali uberať.

S ohľadom na rastúci celosvetový dopyt po potravinách, vlákninách a energii by zlepšovanie na strane produkcie  nebolo pravdepodobne dostačujúce. Treba ďalej zvyšovať efektivitu i v iných častiach potravinového systému, napríklad v doprave, maloobchode a spotrebe.

Veľké plochy pôdy sa používajú na výrobu krmív pre dobytok určený na produkciu mäsa. Zmena v stravovacích návykoch smerom k menšej spotrebe mäsa a väčšej spotrebe zeleniny by určite zmiernila tlak na globálne využívanie pôdy. Alebo, napríklad, otázka plytvania potravinami. V Európe sa vyhadzuje 30 až 40 % vyrobených potravín. Plytvanie potravinami sa začína už na poli, pokračuje v doprave, v rámci maloobchodného predaja a končí sa v našich domovoch. Na každom kroku dochádza k plytvaniu pôdy, vody a energie použitých na výrobu potravín, ktoré dokonca ani nespotrebujeme.

Významnú úlohu v tejto oblasti zohráva spoločná poľnohospodárska politika EÚ. Nedávne reformy vo veľkej miere prispeli k zrušeniu väzby medzi platbami poľnohospodárom a ich produkciou. Nárok na finančnú podporu je teraz podmienený dosiahnutím súladu s právnymi predpismi v oblasti životného prostredia, pričom určité tzv. zelené opatrenia sú povinné. Aj keď to pomáha zabrániť nadprodukcii a zrejme sa zmierňujú tlaky na životné prostredie, dá sa urobiť ešte viac, napríklad, znížením závislosti od minerálnych hnojív a pesticídov.

Poľnohospodárstvo súťaží o pôdu s odvetvím energetiky (biopalivá), bývaním a mestskými oblasťami. Lepšie územné plánovanie, ktoré by určilo, kde sa treba venovať intenzívnemu poľnohospodárstvu a kde zachovať extenzívne poľnohospodárstvo s nízkymi vstupmi, by tiež pomohlo efektívnejšie využívať pôdu a znížiť vystavenie ľudí environmentálnym tlakom.

Celkove, v rámci ideálneho scenára sa predpokladá efektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov, najmä pôdy a vody. Naša nová správa o ukazovateľoch sa podrobnejšie zaoberá využívaním zdrojov a hľadaním spojitostí medzi potravinovým systémom a ostatnými dôležitými systémami, ako sú energetika, domácnosti a materiály.

Ybele Hoogeveen

Rozhovor bol uverejnený vo vydaní č. 2013/2 spravodajcu EEA v decembri 2013