Voda na kúpanie v EÚ sa aj naďalej vyznačuje vysokou kvalitou

Komisár pre životné prostredie Janez Potočnik uviedol: „Za posledných tridsať rokov sa vďaka európskym a vnútroštátnym predpisom výrazne zlepšila kvalita vody na kúpanie v EÚ. Tým sa však naša práca zďaleka nekončí. Napriek tomu, že v posledných desaťročiach sa podarilo dosiahnuť vysokú kvalitu vody na kúpanie, musíme sa i naďalej neustále snažiť o udržanie a zlepšovanie týchto výsledkov.“

Profesorka Jacqueline McGladeová, výkonná riaditeľka Európskej environmentálnej agentúry, sa vyjadrila takto: „Na ďalšie zlepšenie kvality európskych vôd na kúpanie je potrebná pomoc občanov. V prvom rade je nutné zistiť a pochopiť, aký je súčasný stav nášho životného prostredia, a následne požadovať od zodpovedných úradov čistejšiu vodu. Prostredníctvom našich webových nástrojov majú občania k dispozícii jednoduchý prístup k informáciám o životnom prostredí, ako aj platformu na vyjadrenie svojich obáv.

Snahu o zlepšenie kvality vody na kúpanie treba vnímať v kontexte úsilia EÚ o dosiahnutie dobrého ekologického a environmentálneho stavu v súlade so smernicou EÚ o vode a rámcovou smernicou EÚ o morskej stratégii.

Výsledky za rok 2009 potvrdzujú dlhodobý trend zlepšenia

Z celkového počtu 20 000 oblastí na kúpanie, ktoré sa v Európskej únii monitorovali v roku 2009, sa dve tretiny nachádzali na pobreží a ostatné pri riekach a jazerách. V prípade pobrežných oblastí sa plnenie záväzných noriem (minimálne požiadavky na kvalitu) zlepšilo z 80 % v roku 1990 na 96 % v roku 2009. V prípade vnútrozemských oblastí bol výsledok ešte lepší – došlo k zlepšeniu z 52 % na 90 %.

V rokoch 2008 až 2009 mierne poklesol počet oblastí na kúpanie, ktoré vyhovovali minimálnym požiadavkám na kvalitu. V prípade pobrežných oblastí predstavoval tento pokles takmer 1 % a v prípade vnútrozemských vôd išlo o 3 %. Dodržiavanie prísnejších orientačných hodnôt sa v rokoch 2008 a 2009 v prípade pobrežných oblastí zlepšilo na 89 % (nárast o takmer 1 % ), v prípade vnútrozemských vôd však došlo k poklesu na 71 % (pokles o 3 %). Takéto výkyvy z roka na rok nie sú v posledných rokoch ničím výnimočným.

Takmer všetky pobrežné oblasti na kúpanie na Cypre, vo Francúzsku, Grécku a Portugalsku zodpovedali prísnejším orientačným hodnotám[1]. K zákazu pobrežných oblastí na kúpanie došlo v roku 2009 iba v 2 % prípadoch, a to najmä v Taliansku. Kvalita vody vo vnútrozemských oblastiach na kúpanie síce vykazuje väčšie rozdiely, no veľký počet vnútrozemských oblastí na kúpanie vo Fínsku, Francúzsku, Nemecku a Švédsku takisto zodpovedal orientačným hodnotám.

Štrnásť členských štátov monitoruje vodu podľa novej smernice o kvalite vody na kúpanie

Kvalita vôd na kúpanie sa zisťuje sledovaním viacerých fyzikálnych, chemických a mikrobiologických parametrov. Členské štáty musia spĺňať záväzné hodnoty stanovené smernicou o kvalite vody na kúpanie[2], mnoho z nich však dobrovoľne dodržiava prísnejšie (nezáväzné) orientačné hodnoty.

V roku 2006 nadobudla účinnosť nová smernica o kvalite vody na kúpanie[3], ktorou sa na základe najnovších vedeckých poznatkov aktualizovali parametre a ustanovenia o monitorovaní. V novej smernici sa kladie väčší dôraz na informovanie verejnosti o kvalite vody v oblastiach na kúpanie. Členské štáty majú smernicu úplne implementovať do roku 2015, ale štrnásť z nich (Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nemecko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Slovensko, Španielsko a Švédsko) použilo pri monitorovaní svojich oblastí určených na kúpanie parametre uvedené v novej smernici už počas kúpacej sezóny 2009.

Ďalšie informácie

• Správa za rok 2010