Životné prostredie Európy: sila údajov a vedomostí

Od prijatia prvých environmentálnych právnych predpisov v Európe v 70. rokoch minulého storočia verejné orgány monitorujú a zaznamenávajú rôzne prvky s cieľom pochopiť environmentálne otázky a trendy. V niektorých prípadoch zbierali údaje na podporu ochrany prírody dokonca skupiny občanov, napríklad pozorovatelia vtákov. V právnych predpisoch EÚ sa často stanovujú osobitné parametre na meranie pokroku smerom k cieľom stanoveným v právnych predpisoch. V súčasnosti európske krajiny monitorujú a nahlasujú významné objemy porovnateľných údajov, v rozsahu od skleníkových plynov uvoľňovaných do atmosféry po miery recyklácie v samosprávach.

Vedomosti a chápanie environmentálnych otázok postupne rástli spolu s počtom tokov údajov o osobitných otázkach. Tak ako rástli naše vedomosti, rástla aj naša informovanosť a pochopenie silných väzieb medzi tematickými a odvetvovými pozorovaniami. V dôsledku toho sa európske politiky začali meniť z užšie zameraných právnych predpisov na všeobecnejšie systémové politické balíky.

Najmä prostredníctvom svojej siete Eionet Európska environmentálna agentúra v súčasnosti pracuje s viac ako 100 rôznymi tokmi údajov so zapojením až niekoľkých stoviek inštitucionálnych partnerov v 39 krajinách. Tieto vysoko porovnateľné a zosúladené súbory údajov nám pomohli pochopiť niektoré kľúčové otázky, ktoré ovplyvňujú stav životného prostredia v Európe.

Chápanie známeho a neznámeho

Napriek týmto významným pokrokom v našich vedomostiach zostávajú pozorovania a toky údajov ešte do určitej miery fragmentované z hľadiska tém, času a priestoru. V takmer všetkých posúdeniach, ktoré sme uverejnili v posledných rokoch, vrátane naše najnovšej správy o stave životného prostredia (SOER 2015), upozorňujeme na zložitú a globálnu povahu kľúčových environmentálnych problémov, ako aj ich vzájomných väzieb. Nie je možné porozumieť znečisteniu ovzdušia bez zohľadnenia toho, čo sa deje na pevnine a v oceánoch. Podobné obmedzenia existujú, ak sa zameriame na nejakú oblasť.

Napríklad tisíce monitorovacích staníc po celej Európe zbierajú vzorky vzduchu v stanovenej frekvencii, analyzujú a nahlasujú úrovne koncentrácií hlavných látok znečisťujúcich ovzdušie. Tento tok údajov predstavuje zásadný krok k lepšiemu chápaniu kvality vzduchu, ktorý dýchame. Napriek tomu zostáva obmedzené na časovo špecifické odčítania, ktoré sú plne relevantné len v rámci niekoľkých metrov od danej monitorovacej stanice.

Kvalita ovzdušia v oblastiach medzi monitorovacími stanicami bola donedávna pomerne neznáma. Satelitné pozorovania a čoraz presnejšie počítačové modelovanie veľkých dát tento stav menia – a nejde pritom len o monitorovanie kvality ovzdušia.

Kombinácia satelitných údajov a údajov in situ: Copernicus

Európska únia investovala do pozorovania Zeme prostredníctvom svojho programu Copernicus, ktorý zahŕňa nielen satelitné zobrazovanie vo vysokom rozlíšení, ale napríklad aj pozorovaniain situ zbierané senzormi na zemi a v pôde, meteorologickými balónmi, bójami a hlbokooceánskymi senzormi. Satelity programu Copernicus môžu monitorovať a prenášať veľké spektrum údajov z pozorovania Zeme v rozsahu od chemického zloženia atmosféry po zmeny vo vegetácii počas obdobia rastu. Všetky údaje programu Copernicus a informačné produkty sú dostupné online a bezplatne.

Program Copernicus je organizovaný v oblasti šiestich služieb: atmosféra, morské životné prostredie, pôda, zmena klímy, núdzové riadenie a bezpečnosť. Európska komisia je zodpovedná za celkovú koordináciu, pričom na realizácii jednotlivých základných služieb sa podieľajú všetci hlavní účastníci pozorovania Zeme v Európe. Od roku 2012 Európska environmentálna agentúra koordinuje celoeurópske a miestne zložky služby monitorovania krajiny, podporuje aplikácie v rozmanitých oblastiach, napríklad územnom plánovaní, lesnom hospodárstve, hospodárení s vodami, ochrane prírody a poľnohospodárstve. EEA koordinuje aj zložkuin situprogramu Copernicus v rámci všetkých základných služieb.

Potenciál toho, čo môžeme s týmito údajmi kolektívne dosiahnuť, je nesmierny. Vďaka kombinovaniu rastúceho počtu súborov údajov sme schopní lepšie chápať, čo sa kde deje, prečo sa to deje, kto tým bude zasiahnutý a ako. Predstavte si monitorovanie zmien množstva vody v oblastiach v rámci Európy na úrovni podrobnosti 10 krát 10 metrov alebo toho, ako bude zasiahnutá rastlinná výroba v krátkodobom horizonte a pri zohľadnení dlhodobých vplyvov zmeny klímy. Náš index kvality ovzdušia s aktualizovanými údajmi by sa mohol ďalej rozvíjať, aby zahŕňal presné predpovede kvality ovzdušia so zohľadnením zmien vetra alebo iných prejavov počasia.

Veľké dáta: výzva a príležitosť

Veľké dáta – pozostávajúce z veľkých tokov údajov z podrobných, územných a časových meraní, ako aj údajov získaných od obyvateľov – môžu určite predstavovať nové výzvy pre subjekty zaobchádzajúce s údajmi z hľadiska IT infraštruktúry a kapacity spracovania údajov. Okrem toho výsledkom zvýšených množstiev údajov nebude automaticky lepšie chápanie životného prostredia či vzájomných súvislostí medzi environmentálnymi problémami. Zaobchádzanie s veľkými dátami si vyžaduje toľko investícií do analytickej kapacity, koľko si vyžaduje do IT infraštruktúry.

My v Európskej environmentálnej agentúre sme prispievateľom aj hlavným používateľom služieb programu Copernicus a začleňujeme jeho výstupy do našich posúdení a vedomostnej základne. A už sme začali rozvíjať našu posudzovaciu kapacitu vrátane investícií do cloudových IT služieb a partnerstiev, aby sme boli schopní zabezpečiť spracovanie veľkých dát. Naším cieľom je podeliť sa o tieto podrobnejšie, presnejšie a včasnejšie vedomosti s orgánmi a občanmi v celej Európe a zlepšiť zdravie Európanov a životné prostredie Európy.

Hans Bruyninckx

výkonný riaditeľ agentúry EEA

Editoriál uverejnený v čísle 2018/1 Spravodajcu EEA z 15. marca 2018.

Podrobnejšie informácie o satelitnom zobrazení Amsterdamu sa nachádzajú na príslušnej stránke na webovom sídle Európskej vesmírnej agentúry.