Zem, pôda a zmena klímy

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) nedávno zverejnila mapu, ktorá znázorňuje, že 30 cm vrchnej vrstvy svetovej pôdy obsahuje približne dvakrát toľko uhlíka ako celá atmosféra. Po oceánoch je pôda druhým najväčším prírodným zachytávačom uhlíka, ktorý svojou schopnosťou zachytávať oxid uhličitý zo vzduchu prekonáva lesy a ďalšiu vegetáciu. Tieto skutočnosti nám pripomínajú, aké dôležité je zdravie pôdy, a to nielen pre produkciu potravín, ale aj pri našom úsilí o predchádzanie najhorším následkom zmeny klímy.

Zmena klímy ovplyvňuje pôdu

Výskumníci už zaznamenávajú dosah zmeny klímy vo svete aj na európsku pôdu. Podľa najnovšej správy agentúry EEA o zraniteľných miestach a dosahoch zmeny klímy v Európe sa vlhkosť pôdy od päťdesiatych rokov 20. storočia v stredomorskom regióne výrazne znížila a v niektorých častiach severnej Európy sa zvýšila. Na základe tejto správy sa predpokladá podobný vplyv aj v nadchádzajúcich desaťročiach, pretože rast priemerných teplôt pokračuje a rozvrhnutie zrážok sa mení.

Pokračujúci pokles vlhkosti pôdy môže zvýšiť potrebu zavlažovania v poľnohospodárstve a viesť k menším výnosom a dokonca k dezertifikácii, čo môže mať dramatický vplyv na produkciu potravín. Celkovo 13 členských štátov EÚ vyhlásilo, že sú postihnuté dezertifikáciou. Napriek tejto skutočnosti sa v nedávnej správe Európskeho dvora audítorov dospelo k záveru, že Európa nemá jasný obraz o problémoch spojených s dezertifikáciou a degradáciou pôdy a že opatreniam prijatým v boji proti dezertifikácii chýba súdržnosť.

Zmeny sezónnych teplôt môžu tiež posunúť ročné cykly rastlín a zvierat, čo povedie k nižším výnosom. Napríklad jar môže prísť skôr a stromy môžu rozkvitnúť ešte pred tým, ako sa vyliahnu ich opeľovače. Vzhľadom na očakávaný populačný rast musí svetová produkcia potravín stúpať a nie klesať. Z veľkej časti to závisí od udržiavania zdravej pôdy a udržateľného obhospodarovania poľnohospodárskych oblastí. Zároveň narastá dopyt po biopalivách a ďalších rastlinných výrobkoch, ktorý je spôsobený naliehavou potrebou nahradiť fosílne palivá a predchádzať emisiám skleníkových plynov.

Správa agentúry EEA o zraniteľných miestach a dosahoch zmeny klímy tiež zdôrazňuje ďalšie vplyvy na pôdu spojené so zmenou klímy vrátane erózie, ktoré môžu navyše urýchliť extrémne klimatické udalosti, ako sú silné dažde, sucho, vlny horúčav a búrky. Stúpajúca hladina morí spôsobuje stratu pôdy a navyše môže zmeniť zloženie pôdy v pobrežných oblastiach alebo priniesť kontaminanty vrátane soli z mora. Pokiaľ ide o využívanie pôdy, zmena klímy môže spôsobiť, že niektoré poľnohospodárske oblasti, najmä na juhu, budú nepoužiteľné alebo menej produktívne, pričom však môže otvoriť nové možnosti ďalej smerom na sever. V rámci lesného hospodárstva by pokles hospodársky cenných drevín mohol do roku 2100 znížiť hodnotu lesnej pôdy v Európe o 14 až 50 %. V najnovšej správe agentúry EEA o prispôsobovaní sa zmene klímy v rámci poľnohospodárstva sa zdôrazňuje, že celkový dosah zmeny klímy by mohol spôsobiť značné straty v európskom odvetví poľnohospodárstva: stratu príjmov z poľnohospodárstva EÚ do roku 2050 až vo výške 16 %, s veľkými regionálnymi rozdielmi.

Asi najväčšie problémy v oblasti klímy súvisiace s pôdou však predstavujú oxid uhličitý a metán, ktoré sú uložené v permafroste v boreálnych oblastiach, najmä na Sibíri. Keďže teplota sa celosvetovo zvyšuje, permafrost sa topí. Toto rozmrazovanie spôsobuje, že organický materiál zachytený v zamrznutej pôde sa rozkladá, čo môže viesť k uvoľneniu obrovského množstva skleníkových plynov do atmosféry, čo by následne mohlo urýchliť globálne otepľovanie vymykajúce sa kontrole ľudí.

Riešenie klimatickej krízy v súvislosti s pôdou

V apríli 2019 skupina vplyvných vedcov a aktivistov vyzvala na „ochranu, obnovu a opätovné vytvorenie lesov, rašelinísk, mangrovov, slaných močiarov, prírodného morského dna a ďalších dôležitých ekosystémov“, aby príroda mohla odstraňovať oxid uhličitý z atmosféry a zadržiavať ho. Obnovou ekosystémov by sa takisto podporila biodiverzita a zlepšila široká škála ekosystémových služieb vrátane čistenia ovzdušia a vody a zároveň by vznikli príjemné priestranstvá na rekreáciu pre ľudí.

Podľa prieskumu existujúcich informácií o vzájomných vzťahoch medzi pôdou a zmenou klímy (správa Climsoil) je v európskej pôde uložených približne 75 miliárd ton organického uhlíka. Približne polovica týchto pôdnych zásob sa nachádza vo Švédsku, Fínsku a v Spojenom kráľovstve, pretože tieto krajiny majú v porovnaní s ostatnými krajinami rozsiahlejšie lesné pôdy, a to predovšetkým vlhké organické pôdy, ako je rašelina. Pre upresnenie, podľa najnovších odhadov agentúry EEA celkové emisie CO₂ v EÚ v roku 2017 predstavovali približne 4,5 miliardy ton.

Obsah organického uhlíka v európskych pôdach sa môže postupne zvyšovať, no odhady tempa tejto zmeny sú veľmi neisté. Situáciu komplikuje skutočnosť, že zásoby organického uhlíka sa takisto neustále menia, pretože rastliny zachytávajú oxid uhličitý z ovzdušia predtým, než sa rozložia a uvoľnia ho späť do atmosféry. V správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) sa potvrdzuje, že je potrebné znížiť emisie skleníkových plynov v rámci všetkých odvetví vrátane pôdy a potravín, aby sa dosiahol cieľ udržať globálne otepľovanie pod hranicou 2 °C.

Pokiaľ ide o opatrenia na ochranu klímy, napriek nejasnostiam môže byť obnova ekosystémov a zlepšenie kvality pôdy nákladovo veľmi efektívnym krokom s trojnásobným dosahom. Po prvé, rastúce rastliny odstraňujú oxid uhličitý z atmosféry. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo by sa obnovou v súčasnosti degradovaných pôd mohlo odstrániť až 63 miliárd ton uhlíka, čo by kompenzovalo malý, ale významný podiel svetových emisií skleníkových plynov. Po druhé, zdravé pôdy udržiavajú uhlík pod zemou. Po tretie, mnohé prírodné a poloprírodné oblasti pôsobia ako silná obrana proti dosahom zmeny klímy.

Existuje množstvo príkladov výhod. Oblasti pri riekach (príbrežné zóny) a zelené plochy v mestách môžu napríklad slúžiť ako nákladovo efektívna ochrana pred povodňami a vlnami horúčav. Zdravá zem a pôda dokáže absorbovať a zadržiavať prebytočnú vodu a zmierňovať povodne. Parky a iné prírodné priestranstvá v mestách môžu tiež pomôcť pri ochladzovaní počas horúčav, čiastočne vďaka prítomnosti vody v pôde. V období sucha môžu zdravé ekosystémy pomaly uvoľňovať vodu zachytenú pod zemou a zmierňovať tak najhoršie dôsledky sucha.

Zachytávanie uhlíka v ovzduší

Existujú aj rôzne metódy na zvýšenie schopnosti pôdy zachytávať oxid uhličitý z ovzdušia. Prostredníctvom nedávneho európskeho výskumného projektu (štúdia Caprese) sa zistilo, že premena ornej pôdy na trávne porasty je najrýchlejším spôsobom zvyšovania množstva uhlíka v pôde. Pokiaľ ide o ornú pôdu, najúčinnejším spôsobom zvyšovania obsahu uhlíka v pôde bolo používanie krycích plodín – rastlín, ako je ďatelina, vysádzaných medzi zberom a výsevom ďalšej plodiny najmä na zvýšenie úrodnosti pôdy a zabránenie erózii.

Na druhej strane rozhodnutia o odlišnom spôsobe využívania pôdy môžu tiež meniť oblasti, v dôsledku čoho sa z nich stanú zdroje emisií. K významným príkladom patrí odvodňovanie rašelinísk, spaľovanie rašeliny z rašelinísk na vykurovanie, orba trávnych porastov a ornej pôdy, ktorými sa uvoľňuje zachytený uhlík. V prípade lesov je dynamika rovnaká, no prebieha v inom časovom rozpätí. Rovnako ako pôda, aj lesy sú zásobárňami a zachytávačmi uhlíka, čo znamená, že uhlík zachytávajú z ovzdušia a ukladajú ho. Mladé, rastúce lesy v mnohých prípadoch zachytávajú uhlík rýchlejšie ako staré lesy, pričom ťažbou starých lesov sa zásoby uhlíka odstraňujú. V závislosti od spôsobu použitia dreva sa môže uhlík uvoľniť skôr, napríklad pri spaľovaní dreva na vykurovanie, alebo oveľa neskôr, keď sa drevo použije napríklad na stavbu domov.

Zdravšie pôdy a krajinné ekosystémy by mohli zachytiť a uložiť viac oxidu uhličitého z atmosféry ako v súčasnosti. Zelené plochy a prírodné oblasti by tiež mohli ľuďom a prírode pomôcť prispôsobiť sa nevyhnutným zmenám našej klímy. Samotná pôda nemôže vyriešiť zmenu klímu, je však potrebné ju zohľadniť, keďže by sa mohla stať silným partnerom pri našom úsilí.

Opatrenia EÚ a činnosti agentúry EEA v oblasti pôdy a zmeny klímy

V tematickej stratégii EÚ na ochranu pôdy a jej správe o vykonávaní sa zdôrazňuje význam zdravej pôdy pri zmierňovaní zmeny klímy a prispôsobovaní sa týmto zmenám. V Parížskej dohode sa zdôrazňuje významná úloha odvetvia využívania pôdy v boji proti zmene klímy.

Nové nariadenie EÚ o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve si preto vyžaduje, aby členské štáty v období rokov 2021 až 2030 prinajmenšom v plnej miere kompenzovali emisie skleníkových plynov v tomto odvetví.

Vykonávanie nového nariadenia si vyžaduje podávanie správ a monitorovanie, ktoré bude agentúra EEA podporovať. Agentúra EEA zároveň pokračuje v rozvíjaní poznatkov o environmentálnych otázkach spojených s využívaním pôdy a lesným hospodárstvom a s nimi súvisiacich postupov obhospodarovania pôdy, a to aj využívaním údajov služby monitorovania krajiny programu Copernicus. Viacero hodnotení agentúry EEA, ukazovateľov a údajov o pôde, zemi, ekosystémoch, poľnohospodárstve, lesníctve, zelenej infraštruktúre a ďalších témach takisto úzko súvisí so zmenou klímy.

Hoci veľa otázok zostáva nezodpovedaných, čím lepšie porozumieme dynamike pôdy, zeme a klímy, tým lepšie sú naše šance na navrhnutie a uplatnenie udržateľných riešení.