Rozhovor – Investovanie do bezpečnejších chemických látok

Čo sú nebezpečné chemické látky?

Nebezpečné chemické látky sú látky, ktoré poškodzujú životné prostredie a/alebo ľudské zdravie. Zahŕňajú širokú škálu látok: od mierne toxických po látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy, ktoré sú mimoriadne toxické a veľmi perzistentné. Syntetická neznamená vždy škodlivá a prírodná neznamená vždy neškodná.

Aj keď nie je vždy jednoduché spojiť konkrétnu chemickú látku s konkrétnou chorobou, vieme, že vystavenie sa nebezpečným chemickým látkam môže mať vplyv na zdravie – od účinkov na reprodukčné systémy po špecifické choroby, ako je cukrovka. Vplyvy na prírodu sú rovnako znepokojujúce a môžu sa spájať so stratou biodiverzity.

V predpisoch sa často hľadajú priame prepojenia. Naše chápanie týchto väzieb sa však výrazne zlepšilo. Vďaka vedeckým poznatkom sa najvyššie prípustné hodnoty vystavenia, ktoré sa nedávno považovali za bezpečné - napríklad pre endokrinné disruptory, ako je bisfenol A, a perzistentné chemikálie, ako sú PFAS (per a polyfluóralkylové látky) – dnes už nepovažujú za bezpečné.

Je možné vyčistiť prírodu od týchto chemických látok?

Závisí to od toho, čo sa myslí pod čistením. V niektorých prípadoch je technicky možné do určitej miery vyčistiť prostredie (napríklad odstránením plastov z oceánov), ale bolo by to veľmi nákladné. V ostatných prípadoch to nie je možné. PFAS sa nachádzajú v podzemných vodách a my nemôžeme sanovať a obnoviť všetky zdroje podzemných vôd. V sedimentoch sa nahromadili polychlórované bifenyly (PCB). Odstrániť ich odtiaľ je rovnako ťažké a môže to spôsobiť väčšie škody.

Používanie recyklovaných nebezpečných chemických látok v nových produktov by spôsobilo ďalšie škody. Tieto látky je potrebné stiahnuť z obehu, aby už nepredstavovali riziko.

Prečo je okolo nás toľko nebezpečných chemických látok?

Vytvorili sme výrobný systém, ktorý nerozlišuje medzi toxickými a neškodnými chemickými látkami. Keď sme začali vyrábať syntetické chemické látky vo veľkom rozsahu, nebolo regulované, čo sa môže a nemôže. Výsledkom bolo, že sa vyrábali najjednoduchšie a najlacnejšie chemické látky. Nebezpečenstvá a riziká zohľadnené neboli.

V súčasnosti je tento systém nastavený tak, že sme od týchto nebezpečných chemických látok závislí. Presne z tohto dôvodu musíme zmeniť systém tak, aby sme už nepotrebovali tieto chemické látky, alebo aby sme od nich neboli závislí. Mali by sa zaviesť stimuly, aby sa nevyrábali nebezpečné látky a namiesto nich sa vyrábali ich bezpečnejšie alternatívy.

Existujú bezpečné alternatívy pre všetky nebezpečné chemické látky?

Chceme, aby chemické látky boli čo najneškodnejšie, ale úplná neškodnosť nemusí byť možná vo všetkých prípadoch. Alternatívy môžu byť bezpečné alebo bezpečnejšie. Napríklad v gumenej podrážke športovej obuvi sa používa penotvorná látka, ktorá je vysoko toxická. Hydrogénuhličitan sodný – sóda bikarbóna – je bezpečná alternatíva.

Pre mnohé chemické látky, ktoré dnes používame, existujú bezpečnejšie alternatívy, nie však pre všetky. Bezpečnejšie alternatívy nie sú vždy preferovanou možnosťou, aj keď by mali byť. Predstavte si výrobcu, ktorý strávil desaťročia zdokonaľovaním výrobnej linky na výrobu danej nebezpečnej chemickej látky. Zavedenie bezpečnejšej alternatívy je spočiatku nákladné a vyžaduje si nové know-how. Zvyšuje sa tým náročnosť zmeny. Okrem toho ide aj o otázku rozsahu. Veľkovýroba často znamená nižšie náklady na jednotku; naopak, trvá určitý čas, kým alternatíva získa výhody vo veľkom meradle.

Vo verejnom a súkromnom sektore prebieha veľké množstvo výskumu. Disruptívne technológie môžu zaviesť nové výrobné metódy a nové výrobky, ktoré môžu úplne zmeniť trh.

Môžu sa chemické látky v obehovom hospodárstve recyklovať?

Je možné recyklovať čisté toky materiálov. Ak však zmiešate nekompatibilné materiály, ako napríklad plasty A a plasty B, nemožno ich recyklovať. Mnohé položky obsahujú rôzne materiály, ktoré sa vyberajú pre ich rôzne vlastnosti, ako je tvrdosť alebo tepelná odolnosť. Napríklad koberce môžu vo vrchnej vrstve, spodnej vrstve a lepidle obsahovať úplne odlišné plasty.

Udržateľný dizajn môže vyžadovať kompatibilitu materiálov v koberci, ale konkrétne lepidlo sa vyberá pri jeho kladení. Vo väčšine prípadov je rozhodujúcim faktorom cena, a nie kompatibilita pri recyklácii či možnosť separácie rôznych materiálov.

Ako môžeme vybudovať bezpečnejší chemický systém?

Transparentnosť v celom dodávateľskom reťazci je nevyhnutnosťou. Výrobca vyrába látku, ktorá je potom odoslaná formulátorovi a následne viacerým ďalším subjektom. Konečný produkt, ktorý vzniká kombináciou viacerých chemických látok, je počítač, pohovka alebo zimná bunda.

Tieto informácie, ktoré v súčasnosti chýbajú, by mali byť dostupné spotrebiteľom a mali by im poskytnúť príležitosť prijímať informované rozhodnutia. Ľudia by mali vedieť, či vetrovka obsahuje PFAS, keďže PFAS zostáva v životnom prostredí natrvalo a spôsobuje zdravotné problémy; možno majú prístup k netoxickej alternatíve, aj keď je trochu menej odolná voči vode a stojí o niečo viac. Môžeme mať informácie o tom, čo sa vo výrobku nenachádza, napríklad panvice bez PFAS, ale nevieme, čo sa v ňom nachádza.

Regulačné orgány by sa tiež nemali báť prijímať odvážne a rýchle opatrenia. Je potrebné, aby nariadenia a investičné rozhodnutia zohľadňovali širší vplyv na spoločnosť a životné prostredie. Skutočné náklady spoločnosti na výrobu a znečistenie PFAS sú oveľa vyššie ako cena, za ktorú sa výrobky obsahujúce PFAS predávajú. Vzhľadom na ich vplyv by sme mali zastaviť výrobu tých najškodlivejších. Regulačný systém musí byť v tomto smere tiež inteligentný. Napríklad niektoré veľmi toxické chemické látky sa v Európe nemôžu vyrábať, ale môžu sa legálne dovážať.

Vďaka výrobe bezpečnejších alternatív môže európsky priemysel vytvárať nové pracovné miesta a prosperovať a zároveň riešiť obavy týkajúce sa bezpečnosti dodávok.

Môžu investície podporiť bezpečnejšie chemikálie?

Investície určite zohrávajú dôležitú úlohu. V posledných rokoch sme v organizácii ChemSec vyvíjali nástroje, ktoré pomáhajú investorom identifikovať bezpečnejšie a udržateľné alternatívy. Nezameriavame sa na obvyklé environmentálne a sociálne faktory a faktory v oblasti riadenia a správy (ESG) podnikov, ale na skutočne vyrobené chemické látky. Mnohé spoločnosti s vysokou úrovňou štandardov ESG stále môžu vyrábať vysoko nebezpečné a perzistentné chemické látky.

Zameriavame sa na celé portfólio produktov spoločnosti, najmä na látky vzbudzujúce veľké obavy. Vzhľadom na chemické látky, ktoré vyrábajú, by sa investovanie do týchto spoločností mohlo považovať za rizikové, pretože by mohli podliehať dodatočným predpisom, tlaku spotrebiteľov alebo dokonca súdnym sporom napríklad v dôsledku úniku toxických látok.

Zostáva otázkou, či by investori investovali do chemických látok, ako sú PFAS, keď sa zoberie do úvahy ich celkový vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie?