Rozhovor - Riešenie environmentálnych rizík pre zdravie

Ktoré sú najnebezpečnejšie druhy znečistenia a aký je ich vplyv na ľudské zdravie?

V Európe (čo znamená 53 členských štátov Regionálneho úradu WHO pre Európu – viac než 900 miliónov ľudí) faktory environmentálneho rizika stále predstavujú 1,4 miliónov úmrtí a týmto úmrtiam sa dá vo veľkej miere predísť. Viac než tretina týchto úmrtí sa dá pripísať znečisteniu ovzdušia, ktoré je osobitný najdôležitejší faktor environmentálneho rizika pre naše zdravie. Ďalšiu veľkú časť škôd zo znečistenia predstavujú nebezpečné chemikálie. A, bohužiaľ, každý deň zomrie sedem ľudí, väčšinou detí, na ochorenia súvisiace s hnačkou, takže aj kvalita vody naďalej predstavuje problém. Dokonca v EÚ sme v niektorých vidieckych oblastiach ešte nedosiahli 100 % prístup k čistej vode a hygienickým zariadeniam.

Máme pred sebou ešte dlhú cestu, pokiaľ ide o životné prostredie a zdravie, ale dokážeme aj rozumne postupovať spôsobom, že spojíme rôzne programy. Napríklad riešenie kvality ovzdušia môže súčasne znamenať riešenie emisií z hľadiska zmeny klímy.

Aký vplyv malo znečistenie v posledných desaťročiach na zmenu zdravia?

V Európe sa situácia výrazne zlepšila. Bola som ešte mladá, keď sa prijali prvé právne predpisy na boj proti kyslému dažďu a eutrofizácii jazier a morí. Boli sme hádam prví v určitom priemyselnom rozvoji, ktorý bol veľmi problematický, a boli sme tiež prví, ktorí boli konfrontovaní s masívnym znečistením a ktorí ho museli riešiť. Poučili sme sa, že potrebujeme spoločné pravidlá na riešenie znečistenia, pretože znečistenie nepozná hranice.

Teraz, samozrejme, žijeme v globalizovanom svete a musíme uznať, že znečisťovanie neberie ohľad na hranice kontinentov. Zaznamenali sme niektoré problémy, ktoré sa preniesli z Európy do iných regiónov, v ktorých sú stále povolené určité nebezpečné priemyselné postupy, takže máme zodpovednosť nad rámec Európy, máme zodpovednosť za globálne zdravie a za politickú podporu čistejšej výrobky.

Má znečistenie ovzdušia vplyv na vývoj pandémie COVID-19?

Existuje stále veľa nezodpovedaných otázok týkajúcich sa vzťahu medzi kvalitou ovzdušia a ochorením COVID-19 a stalo sa to hlavnou témou súčasného vedeckého skúmania. Môžeme však už uviesť niektoré konštatovania. Zlepšenie kvality ovzdušia nebude nikdy nesprávnym krokom, keďže vieme, že kvalita ovzdušia je dôležitým rizikovým faktorom a dôvodom respiračných a kardiovaskulárnych ochorení. Ľudia, ktorí trpia týmito ochoreniami, preukazujú zvýšenú náchylnosť na COVID-19 a je u nich vyššie riziko hlásenia vážnych príznakov.

Z krátkodobého hľadiska sme zaznamenali dôležité zníženie znečistenia ovzdušia v mestách. Toto zníženie je výraznejšie v prípade oxidov dusíka, znečisťujúcej látky súvisiacej s dopravou, ktorá je jednou z aktivít najviac postihnutá opatreniami lockdownu. Existuje intenzívny výskum v tejto oblasti, o ktorej hovoríme a z ktorej sa poučíme a budeme profitovať v budúcnosti. COVID-19 je šíriaca sa tragédia, ale súčasne nám poskytuje pohľad na bezprecedentné údaje, ktoré by nám mohli pomôcť prehodnotiť návrat k „novej normálnej situácii“, ktorá môže byť prínosom pre životné prostredie a zdravie.

Môže byť táto kríza impulzom k udržateľnému hospodárstvu?

Je vynikajúce, že Európska komisia pracovala na Európskej zelenej dohode, keďže je to veľmi silný záväzok, ktorý nám môže poskytnúť obrovskú pomoc pri sformulovaní obnovy udržateľným spôsobom. Je to bezprecedentná príležitosť pre „novú normálnu situáciu“ prejsť k trvalo udržateľnému hospodárskemu rozvoju a tešíme sa na tento prechod v spolupráci s Komisiou.

Aké by boli najjednoduchšie metódy na zníženie znečistenia?

Ak sa zameriame napríklad na znečistenie ovzdušia, musíme sa zaoberať odvetviami, ktoré ho spôsobujú – odvetvie energie, doprava, poľnohospodárstvo, hospodárenie s odpadom a mnohé ďalšie odvetvia – a postupovať od miestnej po globálnu úroveň. V minulých desaťročiach sa toho urobilo veľa, ale stále môžeme vidieť, že z globálneho hľadiska 90 % ľudí žije v mestách, ktoré nespĺňajú hodnoty z usmernenia WHO v oblasti kvality ovzdušia. To znamená, že stále musíme prejsť značnú cestu, čo si vyžaduje prácu s rôznymi odvetviami, aby sme zistili, ako môžeme podporiť napríklad čistejšie a bezpečnejšie dopravné systémy. Pre všetky odvetvia je to pozitívna cesta vpred.

Myslím si, že je tiež dôležité uznať, že vplyvy znečistenia vo všeobecnosti a konkrétne znečistenie ovzdušia, nie sú rozdelené rovnomerne. Ľudia, ktorí žijú v zanedbanejších oblastiach, často žijú blízko kontaminovaných miest alebo v oblastiach, kde je veľmi vysoká premávka. Rozdiely môžu byť veľké nielen medzi krajinami, ale aj v rámci krajín.

Čo robí oddelenie WHO pre Európu v oblasti životného prostredia a znečistenia?

Viac než 30 rokov je naším poslaním spolupracovať s našimi členskými štátmi a v rámci krajín s cieľom podporiť ich pri riešení ich priorít v oblasti životného prostredia a zdravia. Veľmi jasne sa to ukázalo na európskej konferencii ministrov o životnom prostredí a zdraví, ktorá sa konala v Ostrave v roku 2017. Stretlo sa tu všetkých 53 členských štátov, ktoré sa dohodli na vytvorení vnútroštátnych portfólií v oblasti činnosti zameranej na životné prostredie a zdravie. Sme na ich strane, podporujeme ich pri identifikácii vnútroštátnych priorít a  v práci týmto smerom.

Pokračujeme v normatívnej práci WHO: naše centrum koordinuje aktualizáciu usmernení WHO v oblasti globálnej kvality ovzdušia. Minulý rok sme zaviedli usmernenia WHO v oblasti environmentálneho hluku, ktoré poskytujú odporúčania orientované na verejné zdravie s cieľom podporiť právne predpisy a tvorbu politiky na stanovenie noriem v našich členských štátoch a na európskej úrovni.

Očakávate, že sa nové usmernenia WHO týkajúce sa hluku a pripravovaná aktualizácia v oblasti znečistenia ovzdušia prijme aj v EÚ?

Dúfam. Usmernenia WHO poskytujú spoľahlivé odporúčania na základe najnovších vedeckých dôkazov o tom, čo vieme o vzťahu medzi zdravím a znečistením ovzdušia alebo environmentálnym hlukom. Od tohto bodu je to politické rozhodnutie, či sa pri stanovení noriem odvolávať na tieto smerné hodnoty. Vieme, že Európska komisia sa často odvoláva na usmernenia WHO. Napríklad smernica EÚ o pitnej vode bola revidovaná na základe odporúčaní týkajúcich sa zdravia a smerných hodnôt v najnovšom vydaní usmernení WHO v oblasti pitnej vody. O usmerneniach v oblasti environmentálneho hluku pre európsky región sa uvažuje v revízii smernice o environmentálnom hluku. Pokiaľ ide o pripravovanú aktualizáciu usmernení v oblasti globálnej kvality ovzdušia, diskusia zostáva otvorená o spôsobe ich zohľadnenia v politikách Európskej únie. Musíme rešpektovať politický proces a rozhodnutia EÚ a jej členských štátov, ale dúfame, že tieto politiky podporia a budú chrániť zdravie, a my sme tu na to, aby sme ich podporili.