Rozhovor – Malta: nedostatok vody je realitou

Ako riešite nedostatok vody na Malte?

Vzhľadom na zemepisnú polohu je na Malte nedostatok vody prirodzeným javom. Stredomorská klíma s nízkou úrovňou zrážok a vysokými teplotami spôsobuje nízku dostupnosť prírodných vodných zdrojov a značné straty v dôsledku evapotranspirácie. Navyše hustota obyvateľstva je na Malte približne 1 400 obyvateľov na štvorcový kilometer. Inými slovami, máme málo vodných zdrojov vo veľmi husto obývanej oblasti.

Príroda dokáže pokryť len asi polovicu celkových potrieb. Od roku 1982 Malta „vyrába“ vodu odsoľovaním morskej vody. Odsoľovanie bolo doplnené rozsiahlym programom riadenia vody a opráv jej únikov, do ktorého náš verejný vodárenský podnik značne investoval od deväťdesiatych rokov minulého storočia. Vďaka tomu je súčasný domáci dopyt po komunálnej vode na úrovni približne 60 % objemu v roku 1992, hlavne zásluhou kontroly únikov vody. V minulom roku sme taktiež zaviedli ambiciózny program opätovného využívania vody s cieľom vyplniť medzeru medzi ponukou a dopytom.

Keďže naše prírodné zdroje vody sú obmedzené, v oblasti dopytu panuje konkurencia. Obyvatelia miest alebo poľnohospodári žiadajú viac vody, príroda však takisto potrebuje vodu. Každý vodohospodársky plán, ktorý na Malte vyhotovíme, musí zabezpečovať rešpektovanie a uspokojenie potrieb prírody po vode. Naše údolia sú domovom ekosystémov, niektoré z nich sú endemické a majú teda vysokú ekologickú hodnotu. V údoliach sa preto nachádzajú oblasti typu „nevstupovať a nedotýkať sa“, pretože musíme rešpektovať živočíchy a rastliny, ktoré tam voľne žijú a rastú, ako aj ich požiadavky na vodu.

Nepredstavuje odsoľovanie veľmi drahé riešenie s veľkým vplyvom na morské prostredie?

Keďže prírodné zdroje chýbajú, výroba sladkej vody je pre nás nutnosť a nie voľba. Navyše v posledných rokoch došlo k významným zmenám v technológii odsoľovania, najmä z hľadiska energetickej efektívnosti. Spoločnosť Water Services Corporation (maltský vodohospodársky podnik) v súčasnosti rozsiahlo modernizuje všetky závody na odsoľovanie z finančných prostriedkov Kohézneho fondu EÚ. Energia potrebná na výrobu 1 kubického metra sladkej vody z morskej vody sa znížila na 2,8 kilowatthodín. Pred desiatimi rokmi to bolo takmer 6 kilowatthodín. Technológia odsoľovania sa stáva veľmi efektívnou a priemysel sa tiež neustále snaží dosiahnuť vyššiu efektivitu.

Pokiaľ ide o vplyv odsoľovania na morské prostredie, ide najmä o vypúšťania soľného roztoku, ktorý je vedľajším produktom procesu odsoľovania a uvoľňuje sa do mora. Naše odsoľovacie závody sú pomerne malé a nachádzajú sa v oblastiach so silným morským prúdením. Vypúšťaný objem je preto relatívne malý a rýchlo sa rozptýli. Vodohospodársky podnik vykonal predbežné štúdie o vypúšťaní z našich závodov a zistil, že potenciálny vplyv na morské prostredie sa týka len prvých pár metrov v mieste vypúšťania. Tieto výsledky už boli zohľadnené a zavedené do praxe prostredníctvom udržateľnejšieho návrhu plánovaných vypúšťacích zariadení. V štúdiách sa bude pokračovať prostredníctvom integrovaného projektu LIFE.

Pri rozhodovaní o umiestnení odsoľovacieho závodu sa zohľadňuje niekoľko faktorov. Veľkosť zariadenia je tiež dôležitá nielen z hľadiska vypúšťania, ale aj z hľadiska bezpečnosti zásobovania. Naše tri závody sú strategicky umiestnené na rôznych miestach na pobreží najmä preto, ak by došlo k havárii, ako napríklad únik ropy, ktorá by viedla k odstaveniu prevádzky, ostatné dva závody môžu ďalej fungovať.

Rovnako dôležité sú aj geologické podmienky. Odsoľovacie závody na Malte získavajú vodu vrtmi v hlbokom mori, čím využívajú čistiaci účinok skalného podložia. Znižuje sa potreba predúpravy vody a vďaka tomu sa zase znižujú výrobné náklady. Ide o dôležitý aspekt plánovania, keďže náklady na predúpravu môžu byť porovnateľné s nákladmi na samotné odsoľovanie.

Ako Malťania prispievajú k úspore vody vzhľadom na jej prirodzený nedostatok?

Občania Malty spotrebujú približne 110 litrov na osobu a deň, čo je pomerne málo v porovnaní s inými krajinami EÚ. Musia sa zohľadniť aj nové záťažové faktory. Napríklad v súvislosti s najnovším hospodárskym rastom prišlo na Maltu pracovať až 50 000 cudzincov. Odvetvie cestovného ruchu takisto neustále rastie a odhaduje sa, že prispieva rovnakým počtom osôb, teda okolo 40 000. Väčší počet osôb na ostrovoch znamená vyšší dopyt po vode. Okrem toho majú ľudia rôzne spotrebiteľské návyky. Ak ste zvyknutý spotrebovať 250 litrov vody za deň v krajine bohatej na vodu, ťažko ju znížiť na 110 litrov v priebehu niekoľkých dní. Agentúra pre energetiku a vodu v súčasnosti zavádza rozsiahlu kampaň na ochranu vôd, v ktorej sa zohľadňujú takéto demografické a sociálno-ekonomické trendy v záujme komplexného riešenia riadenia dopytu po vode.

V tejto súvislosti dôležitú úlohu môže zohrávať určovanie ceny vody. Na Malte je cena pre domácich bytových užívateľov už vysoká: platia 1,39 eura za kubický meter za prvých 33 kubických metrov za rok. Po prekročení tohto množstva sa cena zvýši na 5,14 eura za meter kubický. Tento mechanizmus sadzieb závislých od spotreby slúži ako stimul na jej zníženie.

Podobne aj produkty ponúkané na trhu pomáhajú znižovať spotrebu. Napríklad v súčasnosti sa v podstate už nedá kúpiť nová záchodová splachovacia nádrž s veľkým objemom a súčasťou nového vodovodného kohútika je zväčša aj prevzdušňovač. Práčky a umývačky riadu sú čoraz úspornejšie, čo sa týka vody a energie.

Pokiaľ ide o úspory, veľký potenciál má aj recyklácia vody, ktorú teraz skúmame.

Ako sa bude používať recyklovaná voda?

Zameriavame sa na dva systémy: poľnohospodárske využitie a domáce využitie. Poľnohospodársky systém pomocou zariadení na prečistenie vody plánuje ročne vyrábať 7 miliónov kubických metrov recyklovanej vody. To podľa našich odhadov zodpovedá jednej tretine spotreby vody na poľnohospodárske účely.

Doma sa okolo 30 – 45 % vody využíva na sprchovanie a podobný podiel na splachovanie. Používanie vody zo sprchy, ktorá je pomerne čistá, na splachovanie, kde nedochádza k priamemu kontaktu s ľuďmi, by mohlo znížiť dennú spotrebu zo 110 litrov na približne 70 litrov na osobu. Potenciál úspor je obrovský, ale naším hlavným záujmom je vždy verejné zdravie. Táto technológia musí byť bezpečná, pretože v konečnom dôsledku ide o naše zdravie a zdravie našich rodín.

Ako využívať recyklovanú vodu v poľnohospodárstve?

Voda je pre poľnohospodárstvo nevyhnutná. Čerpanie vody priamo z podzemných akviferov je pomerne lacné a lokálne riešenie. Problémom je, že maltské akvifery sú v priamom kontakte s morskou vodou a majú obmedzenú kapacitu na odber. Vyťaženie veľkého množstva sladkej vody z akviferov by mohlo mať za následok prienik morskej vody, zníženie celkovej kvality podzemnej vody a jej nepoužiteľnosť. V takom prípade sú stratové všetky zúčastnené strany.

Na reguláciu odberu podzemnej vody boli v posledných rokoch takmer všetky registrované súkromné vrty vybavené meračmi. Teraz máme ucelenejší prehľad o poľnohospodárskom využívaní vody a o potrebách. Poľnohospodárom môžeme tiež ponúknuť alternatívne zásobovanie: vysoko prečistené odpadové vody, ktoré patria do programu „Nová voda“[i] na Malte.

Ako poľnohospodári prijímajú myšlienku používať recyklovanú vodu?

Veľmi dôležitú úlohu tu zohráva perspektíva. Nemôžeme sa pozerať na recyklovanú vodu ako na odpadovú. Na zatraktívnenie recyklovanej vody v radoch poľnohospodárov poukazujeme na úroveň dosiahnutej kvality v novom procese čistenia. Zdôrazňujeme aj to, že používanie tejto vody nemá negatívny vplyv na plodiny.

Na tento účel sa využívajú aj cenové stimuly. Pre „novú“ vodu je zavedený mechanizmus blokových sadzieb. Prvé tarifné pásmo sa zatiaľ neuplatňuje na odvetvie poľnohospodárstva, aby sa podporilo využívanie recyklovanej vody.

Ďalším dôležitým opatrením je budovanie malých nádrží na dažďovú vodu priamo v teréne. Od pristúpenia Malty k EÚ sa výrazne zvýšil počet žiadostí o podporu na budovanie týchto nádrží, ktoré podporuje Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka.

Ako prispievajú iniciatívy a fondy EÚ k hospodáreniu s vodou na Malte?

V rámci Kohézneho fondu EÚ je odvetvie vodného hospodárstva jednou z našich kľúčových priorít. V súčasnosti sa zameriavame na množstvo vertikálnych investícií do infraštruktúry: zlepšenie energetickej účinnosti odsoľovania morskej vody, program Nová voda, zvýšenie efektívnosti distribúcie vody, modernizácia a regulácia zberu odpadových vôd, testovanie inovačných technológií, kampane na ochranu vody a riadenie odberu podzemnej vody.

Tieto opatrenia sa potom sústredia do rámca na hospodárenie s vodou zavedeného podľa druhého plánu manažmentu povodia Malty prostredníctvom integrovaného projektu. Tento integrovaný projekt je takisto financovaný z programu EÚ LIFE[ii] a vzťahuje sa na zvyšovanie informovanosti, podporu zavádzania nových technológií a nových postupov a riešenie otázok súvisiacich s riadením. Skúmame tiež, ako sa môžeme o tieto poznatky podeliť s inými ostrovmi a pobrežnými oblasťami Stredozemného mora prostredníctvom európskych a iných regionálnych iniciatív.

Aký je stav morských vôd okolo Malty?

Špecifické faktory – ako napríklad naša vysoká hustota obyvateľstva a naše odvetvie intenzívneho cestovného ruchu, využívanie pobrežných zón a morských vôd na komerčné a rekreačné účely – vyvíjajú tlak na morské prostredie. Aj vďaka financovaniu z EÚ a právnym predpisom EÚ došlo v posledných rokoch k výrazným zlepšeniam. Dôležitý príklad sa týka zlepšenia kvality pobrežnej vody — z najnovších výsledkov[iii] vyplýva, že kvalita vody na kúpanie je „prvotriedna“. K tomuto zlepšeniu prispelo nepochybne aj vykonávanie smernice EÚ o čistení komunálnych odpadových vôd spolu s tromi novými závodmi.

Skúmame aj to, ako zlepšiť hospodárenie so živinami v poľnohospodárstve a znížiť znečistenie spôsobené splachmi. Kvalita pobrežných vôd je pre Maltu veľmi dôležitá. Vzhľadom na vysokú hustotu populácie užívajúcej si more v letných mesiacoch je takisto súčasťou nášho každodenného života, a preto čisté pláže a kvalitné vody na kúpanie sú dôležité nielen pre cestovný ruch, ale aj pre nás.

Manuel Sapiano

vedúci odborný referent (voda)

Agentúra pre energetiku a vodu, Malta