Na život pod vodou číhajú rôzne nebezpečenstvá

Voda – počnúc riekami a jazerami až po mokrade a moria – je domovom mnohých živočíchov a rastlín a nespočetné množstvo ďalších od nej závisí. Ľuďom vodné útvary slúžia ako zdroj zdravia, potravín, ekonomického príjmu a energie a tiež ako hlavné dopravné cesty a na oddych.

Ľudia po stáročia menili vodné útvary, aby mohli pestovať potraviny, vyrábať energiu a aby sa chránili pred povodňami. Pre hospodársky a sociálny rozvoj je to nevyhnutné, ale zároveň sa tým poškodzuje kvalita vody a prirodzené biotopy rýb a iných vodných organizmov, najmä v riekach. V mnohých prípadoch sa s vodou spája aj nešťastná úloha prepravy znečistenia, ktoré vypúšťame do ovzdušia, pôdy a vody, a v niektorých prípadoch je tiež konečnou destináciou nášho odpadu a chemických látok.

Vo využívaní prínosov vody sme v podstate dosť efektívni, ide to však na účet prírodného prostredia a hospodárstva. Množstvo vodných ekosystémov a rastlinných a živočíšných druhov je ohrozených: ubúdajú mnohé populácie rýb, do mora sa dostáva príliš veľa alebo príliš málo sedimentu[i], pobrežná erózia je pokračuje a tak ďalej. Všetky tieto zmeny budú mať nakoniec vplyv aj na zdanlivo bezplatné služby, ktoré vodné útvary v súčasnosti poskytujú ľuďom.

Tlak na európske jazerá, rieky a pobrežné vody pretrváva

Znečistenie, nadmerný odber a fyzické zmeny, ako napr. priehrady a napriamovanie, naďalej poškodzujú sladkovodné útvary v rámci Európy. Tento tlak má často kombinovaný vplyv na vodné ekosystémy, prispieva k strate biodiverzity a  ohrozuje využívanie vody ľuďmi.

Podľa najnovšej správy EEA Európske vody – posúdenie stavu a záťaže 2018[ii] dosahuje len 39 % povrchových vôd dobrý alebo veľmi dobrý ekologický stav. Rieky a brakické vody, ktoré smerujú k morskému prostrediu (napr. oblasti delty), sú vo všeobecnosti v horšom stave ako rieky a pobrežné vody. Ekologický stav prírodných vodných útvarov je vo všeobecnosti lepší ako stav výrazne zmenených a umelých vodných útvarov, ako sú napr. vodné nádrže, kanály a prístavy.

Pozitívom je, že podzemné vody v Európe, ktoré v mnohých krajinách poskytujú 80 – 100 % pitnej vody, sú vo všeobecnosti čisté, pričom 74 % oblastí s podzemnou vodou dosahuje dobrý chemický stav.

K hlavným problémom v povrchových vodných útvaroch patrí nadmerné znečistenie z poľnohospodárstva, chemické znečistenie ukladané zo vzduchu a umelé úpravy, ktoré degradujú alebo ničia biotopy, najmä v prípade rýb.

Intenzívne poľnohospodárstvo je v záujme zvyšovania výnosov plodín odkázané na umelé hnojivá. Tieto hnojivá často fungujú na báze zavádzania dusíka a iných chemických zlúčenín do pôdy. Dusík je chemický prvok, ktorý sa hojne vyskytuje v prírode a pre rast rastlín je nevyhnutný. Určité formy dusíka určené na pestovanie plodín však rastliny nevyužívajú, a to z viacerých dôvodov, napríklad preto, že množstvo aplikovaného hnojiva je vyššie, ako rastlina dokáže absorbovať, alebo že sa neaplikuje počas vegetačného obdobia rastliny. Tento nadbytočný dusík sa dostáva do vodných útvarov.

Nadbytok dusíka má vo vode obdobný účinok ako na plodiny v pôde, podporuje v rámci procesu, ktorý je známy ako eutrofizácia, rast určitých vodných rastlín a rias. V dôsledku tohto nadmerného rastu sa vyčerpá kyslík vo vode na úkor iných rastlinných a živočíšnych druhov, ktoré žijú v tomto vodnom útvare. Poľnohospodárstvo však nie je jediným zdrojom dusíka, ktorý končí vo vode. Priemyselné zariadenia alebo vozidlá používajúce motorovú naftu môžu uvoľňovať značné množstvá zlúčenín dusíka do atmosféry, ktoré sa neskôr ukladajú na povrch pôdy a vody.

Ako sa uvádza v najnovšej analýze EEA údajov z Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok (E-PRTR[iii]), objem emisií ťažkých kovov z priemyslu do vody rýchlo klesá. Z analýzy vyplynulo, že environmentálne tlaky, ktoré spôsobujú priemyselné emisie[iv] ôsmich hlavných ťažkých kovov([1]) do vody, klesli v období rokov 2010 – 2016 o 34 %. Ťažobné činnosti zodpovedali za 19 % a intenzívna akvakultúra za 14 % týchto tlakov. Pri intenzívnej akvakultúre sa meď a zinok dostáva do mora z klietok pre ryby, v ktorých sa tieto kovy používajú na ich ochranu pred koróziou a rastom morských organizmov. Škodlivé účinky ťažkých kovov môžu zahŕňať napríklad problémy s učením, správaním a plodnosťou u zvierat aj u ľudí.

Objavujú sa aj iné zdroje znečistenia. Napríklad v posledných rokoch sa vo vode sa stále častejšie objavuje znečistenie farmaceutickými výrobkami, napr. antibiotikami a antidepresívami, ktoré majú vplyv na hormóny a správanie vodných druhov.

Opatrenia sú prijaté, avšak čo s časovým oneskorením?

Naliehavý stav vodných útvarov sa v poslednom desaťročí nezlepšil, a to napriek úsiliu členských štátov EÚ vrátane boja proti zdrojom znečistenia, obnove prirodzených biotopov a zavádzaniu rybovodov v okolí priehrad. Vzhľadom na závratný počet priehrad a vodných nádrží vybudovaných na európskych riekach rozsah prijatých opatrení môže byť príliš obmedzený na to, aby sa dosiahlo výrazné zlepšenie. Môže tiež dôjsť k určitému oneskoreniu a niektoré z týchto opatrení prinesú hmatateľné zlepšenia až v dlhodobom časovom horizonte.

Jeden z pozitívnych znakov, ktorý môžeme vidieť už teraz, je jasný pokrok dosiahnutý pri čistení komunálnych odpadových vôd a znižovaní objemu odpadových vôd vypúšťaných do životného prostredia.Počas posledných 25 rokov sa v európskych riekach a jazerách v súvislosti s vypúšťaním odpadových vôd výrazne znížili koncentrácie znečisťujúcich látok, ako sú napr. amóniové ióny a fosfáty. Ukazovateľ EEA týkajúci sa čistenia komunálnych odpadových vôd[v] potvrdzuje tiež zväčšovanie plochy čistenia, ako aj zlepšovanie jeho kvality, a to vo všetkých častiach Európy.

Mokrade v ohrození

Mokrade patria v Európe k najohrozenejším ekosystémom[vi] spolu s dunami a trávnatými porastmi. Mokrade vrátane močiarov, rašelinísk a slatín sú miestom, kde sa stretávajú vodné a pôdne biotopy. Ich úloha je kľúčová. Predstavujú životné prostredie rozmanitých živočíšnych a rastlinných druhov, ktoré sú s nimi neodlučiteľne spojené. Nielenže čistia vodu, ale poskytujú ochranu pred povodňami[vii] a suchom, poskytujú najdôležitejšie základné potraviny, ako napr. ryžu, a chránia pobrežné zóny proti erózii.

Od roku 1900 až do polovice osemdesiatych rokov minulého storočia prišla Európa o dve tretiny svojich mokradí zväčša v dôsledku odvodňovania pôdy. V súčasnosti tvoria asi len 2 % územia EÚ[viii] a približne 5 % z celkovej sústavy Natura 2000. Aj keď väčšina mokraďových biotopov je v EÚ chránená, z hodnotení stavu ochrany vyplýva, že 85 % má nepriaznivý stav, 34 % nedostatočný a 51 % zlý.

Európske moria sú produktívne, ale nie sú zdravé a ani čisté

Európske moria sú domovom celého radu morských organizmov a ekosystémov. Sú tiež dôležitým zdrojom potravín, surovín a energie.

V správe EEA Stav európskych morí[ix] sa konštatuje, že morská biodiverzita v Európe sa zhoršuje. Z morských druhov a biotopov, ktoré boli posudzované v rokoch 2007 až 2012, len 9 % biotopov a 7 % druhov vykazovalo „priaznivý stav ochrany“. Okrem toho hodnotenie morskej biodiverzity stále nie je dostatočné, keďže približne štyri z piatich hodnotení druhov a biotopov podľa rámcovej smernice o morskej stratégii je kategorizovaných ako „neznáme“.

Nadmerný rybolov, chemické znečistenie a klimatická zmena patria medzi hlavné dôvody zlého stavu ekosystémov v európskych moriach. Kombinácia týchto troch záťažových faktorov viedla k veľkým zmenám vo všetkých štyroch európskych regionálnych moriach: Baltskom mori, v severovýchodnom Atlantickom oceáne, Stredozemnom mori a Čiernom mori. Čisté vody s rôznymi druhmi rýb a voľne žijúcimi živočíchmi boli často vystriedané riasami a fytoplanktónovým kvetom a malými vodnými živočíchmi, ktoré sa živia planktónom. Táto strata biodiverzity ovplyvňuje celý morský ekosystém aj jeho prínos.

Ďalšiu veľkú hrozbu pre morskú biodiverzitu predstavujú invázne nepôvodné druhy, ktoré sa dostávajú do európskych morí v dôsledku klimatickej zmeny a rozširovania námorných dopravných trás. V neprítomnosti svojich prirodzených predátorov sa populácie nepôvodných druhov môžu rýchlo rozšíriť na úkor miestnych druhov a môžu spôsobiť nenapraviteľné škody. Invázne nepôvodné druhy môžu, rovnako ako tomu bolo v prípade rebrovky zavlečenej do Čierneho mora prostredníctvom balastovej vody z lodí, dokonca spôsobiť úpadok určitých populácií rýb a hospodárskych činností závislých od týchto populácií.

Napriek týmto významným problémom sa však morské ekosystémy zatiaľ vyznačujú veľkou odolnosťou. Len o niekoľkých európskych morských druhoch je známe, že vyhynuli a napríklad nadmerný rybolov posudzovaných populácií v severovýchodnom Atlantickom oceáne klesol z 94 % v roku 2007 na 41 % v roku 2014. V niektorých oblastiach jednotlivé druhy, ako napr. tuniak modroplutvý, vykazujú známky zotavenia a niektoré ekosystémy sa začínajú zotavovať z vplyvov eutrofizácie.

Obdobne v posledných rokoch narastal podiel európskych morí, ktoré boli vymedzené ako chránené morské oblasti. Členské štáty EÚ do konca roka 2016 skutočne vymedzili 10,8 % svojich morských oblastí, aby sa stali súčasťou siete chránených morských oblastí, čo potvrdzuje, že EÚ už dosiahla cieľ 10 % pokrytia do roku 2020 (cieľ z Aichi 11[x]) schválený v rámci Dohovoru o biologickej diverzite v roku 2010.

Napriek týmto zlepšeniam sa v správe EEA o stave európskych morí konštatuje, že európske morské ekosystémy si zachovávajú určitú odolnosť a správnymi intervenciami sa stále ešte dá zabezpečiť zdravý morský život. Potrvá to však desaťročia a podarí sa to iba vtedy, ak sa výrazne zníži záťaž, ktorá v súčasnosti ohrozuje morské živočíchy a rastliny.

Politiky EÚ sú prísne, ich vykonávanie je však nedostatočné

Hlavným cieľom vodohospodárskej politiky Európskej únie (EÚ) je zabezpečiť dostatočné množstvo dostupnej vody dobrej kvality na uspokojenie potrieb ľudí a životného prostredia. V tejto súvislosti sa v rámcovej smernici o vode, kľúčovom právnom predpise EÚ, vyžaduje, aby všetky členské štáty EÚ do roku 2015 dosiahli dobrý stav vo všetkých útvaroch povrchových a podzemných vôd, pokiaľ neexistujú výnimky z tejto povinnosti, ako napr. prírodné podmienky a neprimerané náklady. V závislosti od dôvodu možno lehoty predĺžiť alebo sa členským štátom môže povoliť dosiahnuť menej prísne ciele.

Dosiahnutie „dobrého stavu“ si vyžaduje splnenie všetkých troch noriem pre ekológiu, chémiu a množstvo vôd. Vo všeobecnosti to znamená, že voda vykazuje len miernu zmenu oproti tomu, čo by sa dalo očakávať v nenarušených podmienkach. Členské štáty vo väčšine svojich povrchových a podzemných vôd tento cieľ doposiaľ nedosiahli.

EÚ prostredníctvom svojich smerníc o vtákoch a biotopoch[xi] (často označovaných ako smernice o prírode) chráni svoje najohrozenejšie druhy a biotopy a všetky voľne žijúce vtáky. V tejto súvislosti sa zavádzajú viaceré opatrenia vrátane sústavy chránených území sústavy Natura 2000 s cieľom predchádzať alebo minimalizovať vplyvy na živočíšne a rastlinné druhy a biotopy, na ktoré sa vzťahujú tieto smernice EÚ. Aj keď morská sústava Natura 2000 už pokrýva značnú časť európskych morí, stále nie je úplne kompletná a mnohé lokality nemajú primerané ochranné opatrenia.

V záujme dosiahnutia väčšieho súladu medzi politikami týkajúcimi sa morí a na účinnejšiu ochranu morského prostredia sa členské štáty EÚ v roku 2008 dohodli na rámcovej smernici EÚ o morskej stratégii.[xii] Smernica má tri hlavné ciele: Moria Európy by mali byť (1) zdravé, (2) čisté a (3) produktívne. Podľa hodnotenia agentúry európske moria nie sú zdravé a ani čisté a nie je jasné, dokedy môžu zostať produktívne.

S prihliadnutím na túto situáciu sa Akčný plán pre ľudí, prírodu a hospodárstvo[xiii] Európskej komisie, ktorý bol uverejnený v apríli 2017, zameriava na významné zlepšenie vykonávania smerníc o prírode a očakáva sa, že opatrenia v tomto pláne priamo prispejú k iniciatívam v oblasti ochrany morského prostredia.