Znečistenie hlukom je v Európe stále rozšírené, ale existujú spôsoby na zníženie jeho úrovne

O znečistení často uvažujeme z hľadiska toho, kde sa dá zistiť: znečistenie ovzdušia, vody alebo pôdy. Existujú však veľmi špecifické typy znečistenia, ktoré škodia ľuďom aj zvieratám.

Najmenej jeden z piatich Európanov je v súčasnosti vystavený hluku z cestnej dopravy, ktorý sa považuje za škodlivý pre zdravie. Toto číslo je ešte vyššie v mestských oblastiach, pričom tento problém je rozšírený vo väčšine miest Európy. Podľa novej správy agentúry EEA o hluku, ktorá sa zaoberala hlukom z cestnej, železničnej, leteckej dopravy a priemyslu, je cestná doprava hlavným zdrojom znečistenia hlukom v Európe. Tieto zdroje sú v súlade so smernicou o environmentálnom hluku, ktorá však nezahŕňa napríklad hluk z činností v domácnosti alebo hluk pochádzajúci od susedov alebo hluk na pracovisku.

Hluk môže nášmu zdraviu škodiť

Podľa odhadov je 113 miliónov Európanov dlhodobo vystavených hluku na úrovni aspoň 55 decibelov z premávky cez deň, večer aj v noci. Okrem toho je 22 miliónov ľudí vystavených vysokej hladine hluku zo železničnej dopravy, 4 milióny ľudí trpia vysokým zaťažením hlukom z leteckej dopravy a o niečo menej ako milión ľudí je vystavených vysokej hladine hluku z priemyslu.

To, čo mnoho ľudí nevie, je skutočnosť, že dlhodobé vystavenie hluku, a to aj na úrovniach, ktorým sme vystavení v mestských oblastiach, má významný vplyv na zdravie. Vo väčšine európskych krajín v mestských oblastiach je viac ako 50 % obyvateľov vystavených hluku z cestnej dopravy na úrovni minimálne 55 decibelov cez deň, večer aj v noci. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) negatívny vplyv na zdravie pravdepodobne vzniká pri tejto úrovni.

Agentúra EEA odhaduje, že dlhodobé vystavenie environmentálnemu hluku vedie ročne v Európe k 12 000 predčasným úmrtiam a prispieva k 48 000 novým prípadom ischemickej choroby srdca. Odhaduje sa tiež, že 22 miliónov ľudí je chronicky veľmi obťažovaných hlukom a 6,5 milióna ľudí trpí ťažkou chronickou poruchou spánku.

Na základe dôkazov WHO sa tieto vplyvy na zdravie začínajú objavovať už pri úrovni hluku nižšej ako 55 decibelov cez deň, večer, v noci a 50 decibelov v noci, čo sú prahové hodnoty pre vykazovanie stanovené smernicou EÚ o environmentálnom hluku. Z tohto dôvodu sú tieto čísla pravdepodobne podhodnotené. Informácie, ktoré poskytujú krajiny v rámci právnych predpisov EÚ, navyše nezahŕňajú všetky mestské oblasti, cesty, železnice a letiská.

Postihnuté sú aj divo žijúce zvieratá

Hluk má negatívny vplyv aj na divo žijúce suchozemské a vodné zvieratá. Znečistenie hlukom môže rôznymi spôsobmi ovplyvňovať fyzický stav a správanie zvierat a zvýšiť ich stres.

Napríklad hluk z premávky sťažuje žabám a spevavým vtákom vzájomnú komunikáciu, najmä počas obdobia párenia. To môže negatívne vplývať na ich reprodukciu a spôsobiť ich únik z biotopov.

Hluk pod vodou z lodnej dopravy, výroby energie, stavebníctva a iných činností je ďalším dôvodom na znepokojenie. Na základe výskumu sa napríklad zistilo poškodenie sluchu veľrýb, čo môže narušiť ich schopnosť navzájom komunikovať a nájsť potravu.

Pst! Ticho, prosím!

Európske krajiny prijali množstvo opatrení na zníženie a riadenie úrovní hluku. Je však ťažké vyhodnotiť ich prínos, pokiaľ ide o pozitívne výsledky na zdravie, ako sa uvádza v správe o hluku agentúry EEA.

Veľký počet miest a regiónov zaviedol aj takzvané tiché oblasti, ktorých väčšinu tvoria parky a iné zelené zóny, kde ľudia môžu uniknúť pred mestským hlukom. Tieto oblasti, ktorých vytvorenie, riadenie a ochranu podporujú predpisy EÚ, môžu priniesť významné prínosy pre životné prostredie a zdravie v súlade so správou agentúry EEA o tichých oblastiach v Európe z roku 2016.

Výskum agentúry EEA však zistil problémy súvisiace s dostupnosťou a prístupom k týmto miestam, najmä v hlučnejších centrách miest, v ktorých je ťažké nájsť zelené priestory, ktoré  by boli dostupné 10-minútovou chôdzou z domova.

Stíšenie hlasitosti

Je samozrejmé, že nemôžeme žiť bez zvuku a hluku a zníženie znečistenia hlukom „na nulu“ nie je reálne. EÚ však usiluje o to, aby zaistila zníženie úrovní hluku tak, aby menej škodil nášmu životnému prostrediu a zdraviu. Je to veľká úloha.

Je už zrejmé, že do roku 2020 nebude splnený cieľ EÚ týkajúci sa zníženia znečistenia hlukom, ako je vymedzený v 7. akčnom programe EÚ v oblasti životného prostredia o znížení znečistenia hlukom a o prechode k úrovniam vystavenia hluku odporúčaným WHO. Množstvo členských štátov EÚ musí vynaložiť väčšie úsilie a podniknúť kroky na riešenie znečistenia hlukom, a to najmä implementáciou smernice EÚ o environmentálnom hluku.