Politiky biodiverzity

Politiky EÚ

V stratégii trvalo udržateľného vývoja z roku 2001 si EÚ stanovuje cieľ zastaviť pokles biodiverzity a do roku 2010 obnoviť biotopy a prírodné systémy. Oznámenie o biodiverzite Európskej komisie z roku 2006 poskytuje hlavný politický rámec. Cieľu na rok 2010 pridáva veľmi potrebnú motiváciu, zdôrazňuje zodpovednosti inštitúcií EÚ a členských štátov a stanovuje ambiciózny politický prístup a akčný plán, v ktorom sa navrhujú konkrétne opatrenia.

Hoci klimatické zmeny zaberajú väčšiu časť mediálnej pozornosti, vo svojej podstate je pokles biodiverzity ešte závažnejšou hrozbou. Je to preto, že degradácia ekosystémov často dosahuje bod, z ktorého niet návratu, a preto, že ich zničenie je konečné.

Stavros Dimas, komisár EÚ pre životné prostredie, Green Week 2006

Európska politika ochrany prírody je založená na dvoch hlavných právnych predpisoch:

• smernici o vtákoch a
• smernici o biotopoch.

Obe smernice poskytujú základ pre sieť Natura 2000, sieť prírodných rezervácií, ktorá sa rozprestiera cez celú Úniu na ochranu druhov a biotopov osobitného európskeho záujmu. Politika EÚ na ochranu prírody využíva výhody osobitného finančného nástroja, fondu LIFE-Nature.

Pokles biodiverzity spôsobujú najmä sektorové činnosti. Stratégia pre biodiverzitu Európskeho spoločenstva sa zameriava najmä na začlenenie záujmov biodiverzity do sektorových politík vrátane ochrany prírodných zdrojov, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, regionálnych politík a územného plánovania, lesného hospodárstva, energetiky a dopravy, cestovného ruchu, rozvoja a hospodárskej spolupráce.

K ďalším politikám týkajúcim sa biodiverzity na úrovni EÚ patria:

• Šiesty akčný program EÚ pre životné prostredie Naša budúcnosť, naša voľba prijatý v roku 2002, v ktorom je ochrana biodiverzity jednou z hlavných problematík určených na riešenie.
• Správa z Malahide z roku 2004, ktorá obsahuje 18 prioritných cieľov na zastavenie poklesu biodiverzity, z ktorých mnohé sa týkajú sektorového začlenenia otázok biodiverzity.

Celoeurópske a celosvetové politiky biodiverzity

V roku 1992 sa v Dohovore o biologickej diverzite zdôraznil záväzok medzinárodného spoločenstva riešiť pokles diverzity. Reakciou je celoeurópska stratégia pre biologickú diverzitu a diverzitu krajiny, ktorú vypracovali krajiny Hospodárskej komisie OSN pre Európu. Bola začlenená do ministerského postupu Životné prostredie pre Európu a predstavuje jedinú platformu pre celoeurópsku spoluprácu v oblasti riešenia poklesu biodiverzity.

V roku 2002 sa v Dohovore o biologickej diverzite a na johannesburskom samite o trvalo udržateľnom rozvoji stanovil celosvetový cieľ do roku 2010 podstatne znížiť súčasný pomer poklesu biodiverzity.V roku 2003 súhlasili európski ministri životného prostredia so zastavením poklesu biodiverzity do roku 2010 v Kyjevskej rezolúcii o biodiverzite.

V Dohovore o biologickej diverzite sa stanovuje povinnosť plánovania biodiverzity na vnútroštátnej úrovni. Krajiny musia vypracovať vnútroštátne stratégie, ktoré budú odzrkadľovať postup dosahovania cieľov dohovoru, a takisto sa musia vypracovať súvisiace akčné plány na stanovenie krokov potrebných na dosiahnutie týchto cieľov. Zoznam vnútroštátnych stratégií pre biodiverzitu a akčných plánov je dostupný na internetovej stránke Dohovoru o biologickej diverzite.